Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-34-2018.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť, so sídlom Zlatovská cesta 29, 911 37 Trenčín, IČO: 36 323 977, zastúpený advokátom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779 proti žalovanej: M. O., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XX, XXX XX X. o zaplatenie 40,80 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 40,80 €, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 40,80 € od 17.2.2018 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 1,25 €, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.6.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,80 €, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 40,80 € od 17.2.2018 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 1,25 € a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná sa dňa 18.12.2017 pri kontrole tarifného vybavenia na linke číslo 2/19, v čase o 12:06 hod. nepreukázala zamestnancovi žalobcu - revízorovi platným cestovným dokladom, čím porušila povinnosť stanovenú ustanovením § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a vznikla jej tak v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov povinnosť zaplatiť žalobcovi, ako dopravcovi, základné cestovné v sume 0,80 € ako aj sumu 40,00 € stanovenú Tarifou žalobcu MHD v Trenčíne, teda celkom sumu 40,80 €.
2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/34/2018-18 zo dňa 30.7.2018, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pretože nebol zistený jej skutočný pobyt, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5C/34/2018-30 zo dňa 29.7.2019 zrušil.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej, súd v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 CSP žalobu spolu s jej prílohami, výzvu na vyjadrenie k žalobe a všeobecné poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu doručil žalovanej oznámením o doručovaní písomností vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 15.8.2019.
4. Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
5. Súd v súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 CSP dňa 18.9.2019 verejne vyhlásil rozsudok.
6. Súd vykonal dokazovanie Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 18.12.2017, Tarifou Slovenskej autobusovej dopravy Trenčín, akciová spoločnosť mestskej hromadnej dopravy v Trenčíne, upomienkou zo dňa 18.1.2018, podacím poštovým hárkom zo dňa18.1.2018, fotokópiou poštovej zásielky, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Súd mal preukázané z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok variabilný symbol 2017/100146 zo dňa 18.12.2017, že žalovaná dňa 18.12.2017 cestovala v dopravnom prostriedku spoločnosti Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť bez cestovného lístka na linke č. 2, č. voza 9. Na výzvu revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Cestovné v sume 0,80 € a postih (sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom) v sume 40,00 € odmietla zaplatiť.
8. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 18.12.2017, teda ku dňu prepravy žalovanej (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. 9. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom ku dňu 18.12.2017, teda ku dňu prepravy žalovanej (ďalej len „zákon č. 56/2012 Z.z.“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
10. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
11. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z.z., cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
12. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z.z., cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
13. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
14. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaná, ako cestujúca, dňa 18.12.2017 využila prepravné služby žalobcu, ako dopravcu, čím so žalobcom uzavrela zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala povinnosť zaplatiť cestovné za žalobcom poskytované prepravné služby, avšak túto povinnosť si nesplnila a v dopravnom prostriedku žalobcu cestovala bez cestovného lístka, čím porušila zmluvu o preprave osôb. Bola zastihnutá revízorom, nepreukázala sa označeným platným cestovným lístkom, základné cestovné platné v tom čase v sume 0,80 € a sankčnú úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v sume 40,00 €, ktorá neprevyšuje stonásobok
základného cestovného bez príplatkov, nezaplatila, a preto súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 40,80 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 40,80 € od 17.2.2018 do zaplatenia, nakoľko žalovaná bola povinná zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v deň vykonania kontroly na mieste, teda dňa 18.12.2017. Nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania s úhradou cestovného aj sankčnej úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Žalobca, využívajúc svoje dispozičné právo, požadoval úroky z omeškania až odo dňa 17.2.2018 v zmysle lehoty uvedenej v upomienke zo dňa 18.1.2018.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.