Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-200-2019.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/200/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: P. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX X. S., na vymoženie pohľadávky vo výške 2.489,71,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod spis. zn. EX 1341/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1Er/1726/2005-33 zo dňa 23. marca 2016, takto
rozhodol:
I. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1Er/1726/2005-33 zo dňa 23. marca 2016, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zastavil exekúciu a v druhej výrokovej vete uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 21.12.2005 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Bratislave dňa 26.4.2004 pod č.k. 15Zm/160/04-8 v spojení s uznesením toho istého súdu zo dňa 18.8.2004 č.k. 15Zm/160/04-12, ktorým boli námietky povinného proti zmenkovému platobnému rozkazu zamietnuté ako oneskorene podané. Dňa 10.7.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Súd preskúmal aj zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú dňa 17.10.2002, pričom túto považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania súd skúmal, či právny poriadok umožňoval zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a dospel k záveru, že v čase uzatvorenia zmluvy zákon neobmedzoval ani nevylučoval zabezpečenie pôžičky zmenkou. Následne súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či zmluva alebo jej ustanovenia nevykazujú rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktorý v sporovom konaní nebolo prihliadnuté. V sporovom konaní bolo návrhu oprávneného vyhovené v celom rozsahu a súd spotrebiteľský charakter právneho vzťahu zabezpečeného zmenkou neskúmal. Súd prvej inštancie zistil, že predložená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý bol v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. povinným údajom. Na uvedený rozpor so zákonom v sporovom konaní nebolo prihliadnuté. Súd ďalej zistil, že v sporovom konaní nebolo prihliadnuté ani na neprijateľný charakter zmluvnej podmienky podľa čl. 5 ods. 1 zmluvy, podľa ktorej zmluvná odmena za poskytnutie pôžičky v sume 896,11,- Eur bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Súd sa vyjadril aj k úrokovej sadzbe a za rozporne s dobrými mravmi považoval aj dojednanie o sankciách zahrnuté do zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nakoľko nebolo v sporovom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve ani na rozpor uplatneného nároku so zákonom a s dobrými mravmi, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. Súčasne navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nesúhlasil s aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v čase uzatvorenia zmluvy tieto v Občianskom zákonníku neboli zakotvené. Podľa názoru oprávneného súd nesprávne uviedol, že oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 1.361,08,- Eur po odpočítaní zmluvnej odmeny. Výška úveru však bola 2.257,18,- Eur a za poskytnutie tejto sumy sa povinný zaviazal uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 896,10,- Eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Namietal, že súd pri hodnotení výšky úrokov nevzal do úvahy ani všeobecne používané kritérium, ktorým je výška RPMN. Ak právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 70,72 % pre spotrebiteľské zmluvy a v danom prípade je RPMN podstatne nižšia, potom nemožno hovoriť, že výška úrokov je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený sa v odvolaní vyjadril aj k zmluvným pokutám, na ktoré v uznesení poukázal súd prvej inštancie. Uviedol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka so splácaním. Z rozhodnutia zároveň nevyplýva, prečo súd za neprimeranú podmienku považuje aj sankciu vo výške 0,188,- Eur za každý deň omeškania. Oprávnený tiež poukázal na to, že peňažné plnenie je deliteľným plnením, a preto, ak by aj úvahy súdu ohľadne úrokov a zmluvných pokút boli opodstatnené, exekučný súd mal exekúciu zastaviť len v určitej časti úrokov, resp. zmluvných pokút. Keďže súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, považuje to oprávnený za zásah do jeho práva vlastniť majetok. Súčasťou odvolania je aj podnet oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a podanie návrhu na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. konanie o súlade ustanovení § 243f Exekučného poriadku.
3. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Vyslovil, že okresný súd správne posúdil všetky okolnosti danej veci. Navrhol súčasne, aby súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.12.2005 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 29.12.2005 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Bratislave č.k. 15Zm/160/04-8 zo dňa 26.4.2004. Tento bol vydaný v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 17.10.2002, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným. Súčasne s uzatvorením zmluvy uzavreli zmluvné strany aj dohodu o vyplňovacom práve ku blankozmenke, ktorá tvorí samostatnú listinu. Dňa 10.7.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Povinný podal dňa 21.5.2008 námietky proti exekúcii, o ktorých okresný súd rozhodol tak, že konanie o námietkach povinného zastavil uznesením č.k. 1Er/1726/05-27 zo dňa 14.4.2010. Dňa 25.1.2016 bolo súdu predložené podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.1.2016.
6. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Podľa § 4 ods. 7, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o revolvingovej pôžičke uzavretá dňa 17.10.2002 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským.
10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke a dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke žiadny právny predpis nevylučoval zabezpečenie úveru zmenkou. Z uvedeného dôvodu následne súd prvej inštancie správne skúmal či zmluva o revolvingovej pôžičke neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
11. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyžadovalo ako jednu z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uvedenie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj je pre spotrebiteľa kľúčovým ukazovateľom vyjadrujúcim reálnu cenu spotrebiteľského úveru, avšak v zmluve o revolvingovej pôžičke zo dňa 17.10.2002 absentuje, čo spôsobuje, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V základnom konaní súd na túto skutočnosť neprihliadol a priznal oprávnenému nárok v rozpore so zákonom. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri hodnotení úrokov nevzal do úvahy všeobecne zaužívané kritérium, ktorým je výška RPMN. Keďže však predmetná zmluva údaj o RPMN neobsahuje, súd prvej inštancie nemal možnosť prihliadnuť naň.
12. Ostatné skutočnosti uvedené oprávneným v odvolaní nemali takú právnu silu, aby boli schopné privodiť zmenu právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku správne rozhodol o zastavení exekúcie, pretože zmluva o revolvingovej pôžičke obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, pričom na žiadnu z týchto skutočností nebolo v základnom konaní prihliadnuté. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého nie je možné exekučné konanie prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).