Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Csp-9-2023.pdf
PDF · 121.61 KB
Case nature
Area
Subarea
52Csp/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: L. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. XX, X., o zaplatenie 2.630,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 288,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 288,98 eur od 21.05.2023 do zaplatenia sa zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2023 sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.630,52 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21.05.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 30.05.2016 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21,24 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.950,- eur a bol povinný platiť pôvodnému žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 65,- eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystavil a odoslal klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala byť povinná splátka uhradená, a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavovalo klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok bol celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci bol kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne bol v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok bol dňom splatnosti deň, ktorý bol uvedený vo výpise. Pôvodný žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný si nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam z jeho strany. Pôvodný žalobca pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil ku dňu 05.05.2023 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2023, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.630,52 eur. Keďže si žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2023, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.05.2023, pôvodný žalobca si uplatnil tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21.05.2023 do zaplatenia.
2. Pôvodný žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2016, výpis z Quatro Šikovnej karty ku dňu 05.05.2023.
3. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2023 žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu na nového žalobcu, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Tento návrh odôvodnil tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a na základe žiadosti o postúpenie a prevod bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným oznámením o postúpení pohľadávky. K návrhu pripojil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, dodatok č. 6 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 17.07.2023, identifikáciu žalovanej pohľadávky a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2023. Súčasťou návrhu bol tiež súhlas nového žalobcu so vstupom do konania.
4. Uznesením zo dňa 24.08.2023 č. k. 52Csp/9/2023-50 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) vstúpil nový žalobca (Intrum Slovakia s.r.o.).
5. Uznesením zo dňa 14.07.2023 č. k. 52Csp/9/2023-27 súd vyzval žalobcu na opravu (doplnenie) žaloby, a to konkrétne na špecifikáciu žalovanej sumy.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2023 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 288,98 eur (poplatky a sankčný úrok) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 288,98 eur od 21.05.2023 do zaplatenia a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Späťvzatie žaloby v tejto časti žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vo svojom podaní ďalej uviedol, že žalovaný mal ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu schválený úverový rámec vo výške 1.950,- eur, so zmluvným úrokom vo výške 18,00 % ročne a so štandardnou splátkou vo výške 65,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 07.06.2016. Uviedol, že právny predchodca žalobcu v súlade s čl. V bod 35. písm. a) Obchodných podmienok listom zo dňa 02.07.2020 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Poukázal na to, že žalovaný bol počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., o výške ročnej úrokovej sadzby 18,00 % (označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba), ako aj o výške schváleného úverového rámca 1.950,- eur a výške štandardnej mesačnej splátky 65,- eur; s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby bol žalovaný oboznámený aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Domnieval sa, že RPMN (ročnú percentuálnu mieru nákladov, pozn. súdu) v zmluve nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov, pretože žalovanému bol poskytnutý tzv. revolvingový úver, ktorý je typický tým, že úver sa čerpá podľa vôle dlžníka (a môže tak fungovať neurčitú dobu) a následne sa veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná suma 2.630,52 eur pozostávala z istiny vo výške 1.885,11 eur, poplatkov vo výške 23,70 eur, štandardného úroku vo výške 456,43 eur a sankčného úroku vo výške 265,28 eur. Uviedol tiež, že debetné transakcie na účte (rozsah čerpania úveru zo strany žalovaného) predstavovali spolu sumu 9.545,85 eur a plnenie žalovaného v prospech kartového účtu (kreditné operácie na účte) predstavovalo sumu 8.982,- eur.
7. K svojmu písomnému podaniu žalobca pripojil nasledovné listinné dôkazy: predžalobná upomienka zo dňa 31.05.2020, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.07.2020, poštová obálka,
zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2016, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
8. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 22.09.2023. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu písomne nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
9. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 25.01.2024 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 24.01.2024, v ktorom navrhli, aby súd o veci rozhodol bez ich osobnej účasti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 29.11.2023. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
10. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 288,98 eur (poplatky a sankčný úrok) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 288,98 eur od 21.05.2023 do zaplatenia, pričom späťvzatie žaloby v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte predtým, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol v zmysle § 146 ods. 1 C. s. p. potrebný (na jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo). Z uvedených dôvodov súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.
14. Súd tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.341,54 eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania.
15. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 30.05.2016 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým ročným úrokom vo výške 18,00 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.950,- eur a bol povinný platiť pôvodnému žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 65,- eur. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu ďalej vyplýva, že pôvodný žalobca vystavil ku dňu 05.05.2023 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2023, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.630,52 eur. Debetné transakcie na účte (rozsah čerpania úveru zo strany žalovaného) predstavovali spolu sumu 9.545,85 eur a plnenie žalovaného v prospech kartového účtu (kreditné operácie na účte) predstavovalo sumu 8.982,- eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 31.05.2020 pôvodný žalobca vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu splátok vo výške 195,- eur s tým, že ak nedôjde do 14.06.2020 k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Doklad o doručovaní tejto predžalobnej upomienky žalovanému žalobca (ani pôvodný žalobca) v konaní nepredložil. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.07.2020 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz;
pôvodný žalobca zároveň vyzval žalovaného, aby dlh v celkovej výške 2.080,66 eur uhradil po doručení oznámenia. Doklad o doručovaní tohto oznámenia žalovanému žalobca (ani pôvodný žalobca) v konaní nepredložil. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (v znení dodatku č. 6) a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 17.07.2023 bola žalobou uplatnená pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2023.
16. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
17. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
20. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
23. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.
30. Predmetnú zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2016 súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
31. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, resp. podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za
spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
32. Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky (veriteľa), ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).
33. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2021).
34. Postúpenie pohľadávky banky (veriteľa) zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, resp. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).
35. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca síce v podaní doručenom súdu dňa 14.11.2023 tvrdil, že jeho právny predchodca (banka Všeobecná úverová banka, a.s.) listom zo dňa 02.07.2020 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku úveru (v zmysle čl. V bodu 35. písm. a) obchodných podmienok), doručenie tohto listu žalovanému však v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca síce predložil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.07.2020, ktoré bolo adresované žalovanému, avšak v konaní nebolo nijako preukázané, že by toto oznámenie skutočne aj bolo žalovanému doručované. Žalobca o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz (doručenka, poštová obálka, podací hárok a pod.). Žalobca takisto nepreukázal (neuniesol svoje dôkazné bremeno), že jeho právny predchodca dodržal pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zákonom stanovený postup na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, t. j. že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobca síce predložil predžalobnú upomienku zo dňa 31.05.2020, ktorá bola adresovaná žalovanému, avšak v konaní nebolo nijako preukázané, že by táto predžalobná upomienka skutočne aj bola žalovanému doručovaná. Žalobca o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz (doručenka, poštová obálka, podací hárok a pod.). Žalobca v tomto konaní predložil akurát doklad o doručení (doručenku) zo dňa 07.05.2020, tá však nemohla patriť ani k predžalobnej upomienke zo dňa 31.05.2020, ani k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.07.2020. To všetko potom znamená, že žalobca nepreukázal, že došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru (jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru sa
stala v celom rozsahu splatnou (pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má pritom za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Inak povedané, kým nie je preukázané dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie dlžníka veriteľom na právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru), nie je možné považovať predmetný spotrebiteľský úver za (predčasne) splatný v celom rozsahu. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľom. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
36. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti spotrebiteľského úveru banka nebola oprávnená postúpiť pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Súd preto žalobu vo zvyšnej časti (t. j. v časti, v ktorej nebola žaloba vzatá späť) zamietol.
37. Nad rámec už uvedeného považuje konajúci súd za potrebné uviesť, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Nie je na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd pritom vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu, nie je preto možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu.
38. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t. j. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neunesení dôkazného bremena nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu
žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
39. Len na okraj konajúci súd uvádza, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku v zmysle § 282 a nasl. C. s. p. Žalovaný síce v e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 20.11.2023 v celom rozsahu uznal žalobou uplatnený nárok žalobcu, avšak žalovaný toto svoje e-mailové podanie vo veci samej neautorizoval a ani ho nedoplnil v lehote desiatich dní v zmysle § 125 ods. 2 C. s. p. Súd preto na toto podanie neprihliadal. Podanie žalovaného obsahujúce uznanie žalobou uplatneného nároku je pritom potrebné považovať za podanie vo veci samej (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 439).
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný (resp. v späťvzatej časti žaloby žalobca zavinil zastavenie konania), žalovaný by preto mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.