Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-106-2019.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/106/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému M. A., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom W., A. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 18. septembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.07.2019, sp. zn. 1Pp/126/2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného M. A. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Odsúdený M. A. vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 1T/71/2016 zo dňa 23.12.2016 (právoplatným dňa 19.01.2017) v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 1T/71/2016 zo dňa 25.04.2018, ktorými bol uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 25.06.2018, pričom predpokladaný koniec trestu o odsúdeného je stanovený dňom 25.12.2019. Lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie odo dňa 25.03.2019.
Dňa 20.05.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená písomná žiadosť odsúdeného M. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú podal prostredníctvom svojho obhajcu a v ktorej poukázal na skutočnosti, ktoré sú podľa neho dôležité pre posúdenie jeho žiadosti a to, že odsúdený má zabezpečené rodinné zázemie a podporu rodiny a manželky, ktorá ho podporovala po celý čas vo výkone trestu odňatia slobody, nielen materiálne, ale i psychicky. Počas výkonu trestu odňatia slobody prešiel odsúdený hlbokou sebareflexiou, čo preukazoval nielen svojim bezproblémovým chovaním a rešpektovaním zákonov a interných predpisov, ale rovnako nevyhýbal sa samotnej práci, ktorú naopak vyhľadával. Tieto kroky odsúdeného tak svedčia o jeho úprimnej snahe riadne sa začleniť do spoločnosti ako pracujúci človek. Odsúdený si navyše ešte počas výkonu svojho trestu zabezpečil prísľub zamestnania v spol. CESO s. r. o.. Tieto kroky podľa obhajcu odsúdeného tak svedčia o úprimnej snahe odsúdeného sa riadne začleniť do spoločnosti, na základe čoho má za to, že vo výkone trestu odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, pričom spoločnosť môže tak od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Záverom uviedol, že dobrý pracovný výkon odsúdeného, rovnako aj vzorné správanie počas celého výkonu trestu u odsúdeného vytvárajú reálny predpoklad pre odôvodnený záver, že proces prevýchovy bol dostatočný a odsúdený bude viesť riadny život a navrhujú súdu, aby žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.07.2019 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 1Pp/126/2019 tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona návrh M. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť odsúdený M. A., ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu s tým, že obhajca nesúhlasí s konštatovaním súdu v napadnutom uznesení, že odsúdený nenaplnil tretiu materiálnu podmienku - dôvodnosť očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Podľa obhajcu odsúdený A. plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a spoločnosť môže od neho očakávať, že povedie riadny život. Počas celého výkonu trestu dodržiaval a starostlivo zachovával zákony, nariadenia, svedomito plnil interné pokyny a príkazy výchovných a režimových pracovníkov ústavu. To, že v priebehu celého výkonu trestu bolo správanie odsúdeného vzorné a bezproblémové preukazuje skutočnosť o jeho kladnom hodnotení a disciplinárnom odmenení. Ďalej namietal trestnú minulosť odsúdeného, ktorou súd v napadnutom uznesení argumentoval tým, že súd podľa neho opomenul, resp. nehodnotil skutočnosť, že významná časť z 10 odsúdení bola spojená do spoločných konaní resp. výkony uložených trestov boli započítané a od posledného odsúdenia a výkonu uloženého trestu uplynula dlhá doba, čo znamená, že sa tak nejedná o „štandardnú recidívu“ v protiprávnom konaní odsúdeného A.. K ústavom hodnotenému postoju odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti, má obhajca za to, že podstatný je postoj páchateľa k veci - teda, že skutok uznáva a jeho správanie ľutuje. Záverom obhajca odsúdeného uviedol, že je potrebné hodnotiť a zvažovať správanie odsúdeného, ktorý vo výkone trestu preukazuje, že pochopil spoločenské nebezpečenstvo svojho konania, na základe čoho sa usiluje napraviť jeho škodlivé následky a prejavuje úsilie o nápravu a pozitívny postoj k spoločenskému poriadku. Vzhľadom na uvedené preto navrhuje krajskému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného M. A..
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustene splnením troch podmienok - vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd zhodnotiac komplexne všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák.
V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Avšak vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu a priemerné hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil
práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t.j. či odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia odsúdeného M. A. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený M. A. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, že resocializačná prognóza odsúdeného bolo vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, voči ktorej je čiastočne kritický, finančné dlhy, nízke vzdelanie a časté požívanie alkoholu. Pritom je nutné uviesť, že podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený M. A. bol 10-krát súdne trestaný, pričom už v minulosti bolo na neho pôsobené aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil. Predchádzajúce odsúdenia teda u neho nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha trestných činov spáchaných odsúdeným a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek priemernému, nie negatívnemu hodnoteniu jeho správania vo výkone trestu, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli k opakovanému páchaniu trestných činov a preto nemožno dôvodne predpokladať, že povedie na slobode riadny život.
Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval za nutné krajský súd poukázať, pričom s podrobnejším odôvodnením odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného M. A. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á.