Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, občan SR, zastúpený: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania práv z dohody o zrážkach obsiahnutej v zmluve o úvere č. 0481404689 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka a.s., IČO: 31 340 890 dňa 22.11.2010.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.3.2019 žiadala súd, aby vydal rozsudok, na základe ktorého by bolo určené, že žalovaný je povinný zdržať sa vykonávania práv z dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 0481404689 zo dňa 22.11.2010 a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že podľa ust. je“ neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom 12ce)“. Táto dohoda nebola vopred individuálne s ňou dojednaná a musela ju akceptovať ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, inak by jej úver nebol poskytnutý.

2. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu spor prejednať. Žiadal žalobu zamietnuť pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Obč. zák.) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá ani nevyžaduje. Podľa žalovaného nejestvuje ani žiadna právna norma, ktorá by Dohodu o zrážkach zo mzdy v rámci únijného práva zakazovala. Namietal ďalej nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaný uviedol, že z konania žalobkyne nevyplýva, že by s Dohodou o zrážkach zo mzdy nesúhlasila alebo o nej nevedela. Žalobkyňa nebola povinná uzavrieť túto dohodu, nešlo o podmienku k poskytnutiu úveru, zároveň bola poučená o to, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalobkyni zmluvné podmienky (vrátane spôsobu zabezpečenia dohodou) nevyhovovali, mohla sa obrátiť na iného poskytovateľa úverových služieb.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 22.11.2010, rozsudkami súdov SR, s vyjadrením žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Nebolo sporné, že dňa 22.11.2010 uzatvorila žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere - pôžička na bývanie č. 0481404689, úver bol dohodnutý na sumu 10000 Eur a žalovaná sa zaviazala splatiť tento úver v 120-tich mesačných splátkach V zmluve je uvedená konečná splatnosť úveru dňom 15.11.2010. V bode 4.7. zmluvy je uvedené: „podpisom tejto ZoÚ dlžník, spoludlžník, vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 5.4.OP„.

5. Podľa (ďalej len ) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa (ďalej len „“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

8. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti .Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa , ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Podľa , ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými

právnymi účinkami. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. K námietke žalovaného o nepríslušnosti súdu, súd poukazuje na písm. d), keď popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

11. K námietke žalovaného, že ide o nerozlučné spoločenstvo s jeho právnym predchodcom (Poštová banka a.s.) súd poukazuje na to, že žalovaný je pasívne legitimovaný len on, pretože vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol jeho práva a povinnosti.

12. V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobkyni uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere. Žalobkyňa nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný , resp. jeho právny predchodca vystupoval ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť potom mal súd za to, že žalobkyni je namieste poskytnúť ochranu.

13. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Vzhľadom na znenie článku 4.7. zmluvy súd mal za to, že tento je neurčitý a teda neplatný. Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani len základné náležitosti, pretože v nej nie je uvedený zamestnávateľ žalobkyne. V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok už dňa 15.2.2019, teda v čase, keď ešte dlh nebol splatný. Zákon síce neupravuje, kedy presne veriteľ môže začať vykonávať zabezpečovací inštitút, avšak logickým výkladom možno dôjsť k jedinému záveru, že tak má urobiť vtedy, ak dlžník neplní riadne a včas a porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Nie je potom súdu jasný postup žalovaného pri uplatnení vykonávania zrážok zo mzdy.

15. Podľa (ďalej len ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Pre túto dohodu platia tak isto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch § 34 a nasl. Obč. zák. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pri tom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri exekúcii. Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Ex. por., dohoda by v tejto časti bola neplatná pre rozpor so zákonom. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávky uspokojená. Je nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemá formu, akú zákon predpisuje, táto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rámci zmluvy o úvere, predstavuje typový formulár veriteľa obsahujúci vopred pripravený text, ktorý mohol spotrebiteľ len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah, teda tak zmluva o úvere ako aj jej súčasť - dohoda o vykonaní zrážok boli vopred pripravené ne jednom spoločnom formulárovom typovom tlačive, čo má nepochybne vplyv na vôľu žalobkyne ako spotrebiteľky pri jej uzavretí a na možnosť odmietnutia jej uzavretia, ako aj na posudzovanie jej individuálneho dojednania.

17. Podľa ust. je“ neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014, na daný prípad aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy, ale toto ustanovenie v dnešnej dobe už účinné , môže slúžiť ako výkladové pravidlo potvrdzujúce, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so spotrebiteľom za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, navyše ak dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zistil zrejmý nedostatok slobodnej, vážnej a určitej vôli žalobkyne uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a preto ju posúdil aj za neplatný právny úkon podľa Obč. zák., keď ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, z ktorého od počiatku nevznikli žiadne práva a povinnosti stranám absolútne neplatného právneho úkonu.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda na to, že súd považoval dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy za neplatnú súd žalobe vyhovel.

19. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní bola žalobkyňa úspešná vo výške 100%.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.