Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoP-35-2019.pdf
PDF · 136.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci manželky: H.. Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. - F., E. XXX/XX, zastúpená JUDr. Dagmar Malaschitzovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Černyševského 46, proti manželovi: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. - F., E. XXX/XX, t. č. bytom X. - F., Y. XX, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/325/2018-140 zo 4. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o určení výživného otcovi na maloletého V. H., ako aj výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 4. apríla 2019 č. k. 24P/325/2018-140 rozviedol manželstvo navrhovateľky H.. Y. H. rod. F., nar. XX. XX. XXXX a manžela V. H., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
1.2. Ďalším výrokom upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému V. H., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 400 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
1.3. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 18, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“) a § 52 zákona č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka - manželka sa písomným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 11. 2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom V. H., nar. XX. XX. XXXX a úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. V. H., nar. XX. XX. XXXX. Maloleté dieťa žiadala manželka zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 400 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň od soboty
od 09.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkonočného pondelka v čase od 09.00 hod. do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 17.00 hod.
3.2. Návrh odôvodnila tým, že postupne začali mať s manželom diametrálne odlišné názory na uspokojovanie potrieb rodiny a jej ďalšie smerovanie, v dôsledku čoho sa začali vzájomne citovo odcudzovať, ich vzájomné vzťahy ochladli a stali sa formálnymi, pričom ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Podľa matky nemá otec záujem na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o mal. dieťa a vzhľadom k tomu, že sa na úhrade nákladov na maloleté dieťa podieľal iba nepravidelne a v minimálnom rozsahu, navrhla výživné vo výške 400 eur mesačne.
4. Manželka na pojednávaní uviedla, že podstatou problémov v manželstve boli finančné nezhody. Od narodenia dieťaťa mali nedostatok finančných prostriedkov, pretože manžel riadne nepracoval. Prispel na dieťa keď mu dali peniaze rodičia, tak raz za dva - tri mesiace. Kvôli financiám boli dennodenné hádky, čo sa odzrkadlilo aj na zdravotnom stave syna. Od novembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, s manželom sa spolu dohodli, že syn bude navštevovať súkromnú školu s tým, že aj on si to želá, aby aj ďalej pokračoval na tejto škole, teraz je v 1. ročníku, chodil tam už aj predtým do škôlky dva roky. Obaja uznávajú, že je to dobrá škola a chcú, aby tam chodil aj naďalej. Od novembra, od kedy spolu nežijú, jej manžel platí na syna 400 eur mesačne. Chcela by, aby bolo výživné v tejto výške súdom určené, aby sa na to mohla spoľahnúť. Syn má problémy, ktoré riešia so psychologičkou, pretože boli u nich hádky na dennom poriadku a uzavrel sa do seba. Do súkromnej školy chodí aj zo zdravotných dôvodov. Musela ho zobrať zo štátnej škôlky, pretože bol neustále chorý, na antibiotikách. V tejto škole je iná starostlivosť, podávajú im tam aj lieky, je to dezinfikované prostredie, majú tam žiariče a je málo detí v triedach. Synova psychologička tiež potvrdila, že syn je v tejto škole šťastný.
5. Manžel uviedol, že problémy boli kvôli financiám. Zamestnaný je od novembra 2018 u súčasného zamestnávateľa, predtým zamestnaný nebol. Jeho príjem je momentálne 650 eur v čistom, no niekedy je to aj 600 alebo 550 eur, je to podľa hodín, výkonu a potrieb zamestnávateľa. Na potvrdení má čistý príjem 140 eur. Chce, aby syn chodil do súkromnej školy naďalej. Je spoločníkom aj konateľom spoločnosti C. chcel cez ňu podnikať s otcom, ale táto je už 4 roky nečinná, neplynie z nej žiaden príjem. Otec mu finančne pomáha. Otec mu posiela mesačne 100 až 150 eur.
6. Manželka (ďalej aj „matka“) navrhla, aby pri výške výživného súd prihliadol na § 62 Zákona o rodine. Otec dieťaťa od roku 2015 do októbra 2018 nikde nepracoval. V minulosti pracoval v C., bol schopný dosahovať príjem 1 000 eur. Aj v súčasnej dobe by mohol dosahovať vyšší príjem, preto navrhla, aby súd zaviazal otca výživným vo výške 400 eur. Na úprave styku, sa rodičia vedia dohodnúť, nežiadali, aby ho súd v rozsudku upravoval. V konečnom návrhu manžel (ďalej aj „otec“) uviedol, že súhlasí so všetkým a výšku výživného ponecháva na rozhodnutie súdu. 7. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, otca zaviazať výživným vo výške 400 eur mesačne, pretože je to v jeho súčasných finančných možnostiach a schopnostiach ako uviedol a styk ponechať na dohodu rodičov.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 10. 07. 2010 v Nitre. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, V. H., nar. XX. XX. XXXX. Manželka považuje za príčinu rozvratu manželstva vzájomné nezhody, ktoré vznikali v dôsledku rozdielnych názorov na finančné zabezpečenie rodiny a domácnosti, vyčíta manželovi, že riadne nepracoval. Manžel potvrdil dôvody rozvratu manželstva tak, ako ich popísala manželka. Obaja trvali na rozvode manželstva, ani jeden z nich nemal záujem na obnovení manželského spolužitia, či riešenia problémov cestou referátu poradensko - psychologických služieb alebo mediácie. V spoločnej domácnosti manželia nežijú od novembra 2018.
9.1. Manželka býva v súčasnosti s mal. dieťaťom v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej manžela a manžel v jednoizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve manželky. Manželka uhrádza výdavky spojené s bývaním v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a manžel v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Manželka uhrádza za plnenia spojené s užívaním bytu sumu vo výške 126,93 eura mesačne (preddavky na elektrinu 22 eur mesačne, sipo 4,64 eura mesačne, internet 16 eur mesačne).
Splátky úveru predstavujú sumu 131,26 eura mesačne, životné poistenie pre seba a dieťa uhrádza vo výške 65,40 eura mesačne, za uskladnenie pupočníkovej krvi platí 70,04 eura ročne.
9.2. Maloletý V. je žiakom 1. ročníka súkromnej základnej školy, kde matka na začiatku roka uhradila poplatok za učebnice vo výške 80 eur, poplatok za uniformy predstavuje sumu 289 eur ročne, školné sumu 450 eur mesačne a poplatok za stravu cca 80 až 90 eur mesačne. Maloletý má nepriaznivý zdravotný stav, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky. Navštevujú psychologickú poradňu a dieťa tiež trpí atopickou dermatitídou. Maloletý V. hrá futbal, za čo uhrádza sumu 20 eur mesačne, za lyžiarsky kurz uhradila sumu 500 eur. Matka pracuje v spoločnosti J. s.r.o., kde za obdobie od 18. 10. 2018 do 31. 01. 2019 dosiahla čistý mesačný príjem vo výške 1 021,41 eura. Zároveň vykonáva činnosť podriadeného finančného agenta, z čoho dosahuje príjem vo výške cca 200 eur mesačne, je poberateľkou prídavku na jedno maloleté dieťa vo výške 23,34 eura mesačne.
9.3. Výdavky otca spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 150 eur mesačne (preddavky na elektrinu 46 eur mesačne, sipo 4,64 eura mesačne a internet 20 eur mesačne). Zárobkovú činnosť vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti od 13. 10. 2018, pričom podľa potvrdenia od zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 140,30 eura. Podľa svojho vyjadrenia dosahuje čistý príjem od 550 do 650 eur mesačne, v závislosti od počtu odpracovaných hodín a požiadaviek zamestnávateľa. Finančne mu pomáha otec, ktorý mu prispieva sumou vo výške 100 až 150 eur mesačne. Je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti C. ktorá nevykonáva žiadnu činnosť, čo potvrdila aj matka dieťaťa. Otec prispieva v súčasnosti na výživu dieťaťa sumou vo výške 400 eur mesačne, v takejto výške je ochotný výživné plniť aj naďalej.
10. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu od novembra minulého roka nežijú, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu mal. dieťaťa. Nezhody, ktoré v predmetnom manželstve vznikali sa týkali podstatných vecí manželského spolužitia, ich dôvodom boli najmä rozdielne názory manželov ohľadom finančného uspokojovania potrieb rodiny. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, pričom obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol.
11. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z predmetného manželstva na čas po rozvode manželstva, upravil súd tieto pomery tak, že mal. V. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o mal. dieťa od opustenia spoločnej domácnosti sama zabezpečuje. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka má na mal. dieťa zvýšené výdavky, pričom školné a poplatok za školské stravovanie predstavuje sumu 540 eur mesačne. Otec považuje tento výdavok za dôvodný, trvá na tom, aby dieťa toto školské zariadenie aj naďalej navštevovalo a za týmto účelom prispieva na výživu dieťaťa sumou vo výške 400 eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak otec považuje vzdelávanie dieťaťa v súkromnom zariadení a zvýšené výdavky s tým spojené za dôvodné, potom musí byť zaviazaný na platenie vyššieho výživného, z ktorého bude matka spolu s výživným z jej strany schopná tieto výdavky uhrádzať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a v najlepšom záujme dieťaťa súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 400 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky a styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, pretože rodičia sa ohľadom jeho realizácie vedia navzájom dohodnúť.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Proti tomuto rozsudku v časti výroku určujúceho výšku výživného, ktorým sa má otec podieľať na výžive mal. syna, podal v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby prihliadol na jeho majetkové pomery a zárobkové možnosti, ktoré mu aj napriek tomu, že má záujem mal. synovi
zabezpečiť vzdelávanie v takom rozsahu, ako doteraz, neumožňujú platiť výživné v súdom prvej inštancie určenej výške bez toho, aby sa dostal do finančných ťažkostí.
14.1. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. V., ktorá uviedla, že súd prvej inštancie správne skutkovo a právne vyhodnotil podstatné okolnosti veci a správne určil výšku vyživovacej povinnosti otca sumou 400 eur mesačne. Súd prvej inštancie správne prihliadol u otca povinného z vyživovacej povinnosti na jeho schopnosti a možnosti, teda na to, čo je objektívne, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné schopnosti a situáciu na trhu práce. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 140,30 eura, ale otec tvrdil, že jeho čistý príjem je 550 až 600 eur, čo však nepreukázal.
14.2. Zastáva názor, že deklarovaná zárobková situácia otca nezodpovedá jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. Jeho schopnosti a zárobkové možnosti sú subjektívne i objektívne lepšie než je ním preukázaný jeho súčasný mesačný príjem. Otec maloletého dlhodobo nepracoval, nerozvíjal svoje pracovné zručnosti a nezlepšoval svoju pozíciu na trhu práce. To všetko ovplyvňuje výšku jeho súčasného príjmu, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu jeho mal. syna a nemôžu viesť k určeniu nízkej vyživovacej povinnosti voči nemu. Ak by riadne pracoval, mohol aj so svojím vzdelaním v regióne, v ktorom žije, dosiahnuť príjem vyšší. Nemožno prehliadnuť ani to, že ona sama dosahuje príjem vyšší ako je 1 000 eur a vynakladá aj zvýšené úsilie vo forme výkonu dvoch zamestnaní, aby zabezpečila dieťaťu potreby, na ktorých by sa mal podieľať aj otec. Odborné vyšetrenia potvrdili, že mal. V. trpí separačnou úzkosťou z odlúčenia (je silne citovo viazaný na matku) a poruchou adaptácie na kolektív. Má tiež dermatologické problémy, atopický ekzém a pre zistené ochorenia má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V súvislosti s navrhovanou výškou výživného preukázala zvýšené výdavky súvisiace poruchou adaptácie na kolektív a so zhoršeným zdravotným stavom maloletého dieťaťa.
14.3. Zdôraznila, že otec maloletého je vlastníkom nehnuteľnosti, podniká, a preto z jeho majetkových pomerov sa dá usudzovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať taký príjem, aby bol schopný platiť výživné na maloletého v súdom stanovenej výške. Matka preukázala náklady na maloleté dieťa, ktoré odôvodňujú výživné vo výške 400 eur mesačne. Tieto náklady hradila a hradí aj vďaka prispeniu otca, mesačne sumou vo výške 400 eur. Otec výživné v uvedenej výške platiť chce a aj bude, no nechce mať súdnym rozhodnutím určenú výšku výživného v sume 400 eur, z dôvodu, že z jeho finančných prostriedkov, ktoré momentálne zarába to nie je možné. Otec maloletého zvýšené výdavky spojené so vzdelávaním maloletého uznal po spoločnej dohode s matkou maloletého mesačne už skôr uhrádzal a uhrádza ich aj v súčasnosti, napriek tomu, že v konaní špekulatívne preukázal nízky mesačný príjem. Matka mal. V. zastáva názor, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, preto považuje súdom prvej inštancie určené výživné za zákonné a vecne správne.
14.4. Navyše otec maloletého v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a prijaté právne závery. Pri rozhodovaní o odvolaní manžela je potrebné vychádzať aj zo zásady potencionality príjmov povinného rodiča (v danom prípade otca dieťaťa), pričom zdôrazňuje, že snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť je v zákone eliminovaná tak, že pri určovaní výšky výživného súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného rodiča, ale vychádza aj z jeho potencionálnych príjmov, teda z príjmov, ktoré by dosahoval, resp. by mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav, prax a pod.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie a prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení výživného ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 2 CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16.1. Podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16.2. Podľa § 398 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
16.3. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
16.4. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí. ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. ktoré dôkazy vykonal, z. ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec pras ne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá. aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.
18. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
19.1. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19.2. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,
ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
19.3. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
20.1. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
20.2. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20.3. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20.4. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20.5. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20.6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný, a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným
a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.
22. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. 23.1. Ako bolo uvedené vyššie, súd musí pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
23.2. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše je potrebné, aby súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
24. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nedostatočne skúmal schopnosti, možností a majetkové pomery na strane povinného rodiča - otca. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa tvrdení otca by mal byť jeho príjem v rozmedzí 550 až 600 eur, a to v závislosti od hodín, výkonu a potrieb zamestnávateľa. Podľa potvrdenia o príjme má otec čistý príjem 140 eur mesačne. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa J. H. - H. U., so sídlom X., J. X, kde pracuje od novembra 2018 doposiaľ. Z potvrdenia o príjme vystaveného zamestnávateľom otca dňa 18. 02. 2019 je zrejmé, že čistá mzda otca predstavuje sumu 140,30 eura mesačne, otec však tvrdí, jeho príjem je 550 až 600 eur mesačne. Súd prvej inštancie sa uspokojil s týmto jeho tvrdením bez toho, aby sa ďalej zaoberal tým, z akého dôvodu uvádza otec sumu vyššiu, ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa a či skutočne ním tvrdená výška príjmu je totožná s reálnym príjmom, ktorý dosahuje. Pokiaľ ide o výdavky, tie otec vyčíslil sumou celkovo na 221 eur mesačne (nájomné, elektrina, sipo, internet). Zároveň dodal, že mu jeho otec prispieva sumou 100 až 150 eur mesačne na úhradu výdavkov.
25.1. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného jednoznačne dospel k záveru, že prvoinštančný súd na jednej strane dôsledne skúmal majetkové pomery matky, jej výdavky v súvislosti so zabezpečením bežných potrieb domácnosti, ako aj výdavky v súvislosti so starostlivosťou o mal. syna a správne sa zaoberal aj komplexom odôvodnených potrieb maloletého V., avšak na strane druhej len stroho a vágne konštatoval majetkové pomery, možnosti a schopnosti povinného otca, obmedzujúc sa pritom len na tvrdenia otca bez toho, aby sa s uvedenými skutočnosťami podrobne zaoberal . Súd prvej inštancie jednoznačne neuviedol, z akej výšky príjmu otca a jeho majetkových pomerov vychádzal pri určovaní výživného na maloletého oprávneného, čo robí napadnuté rozhodnutie o výživnom nepreskúmateľné.
25.2. Z odôvodnenia rozhodnutia sa javí, že súd prvej inštancie prihliadol výlučne na zvýšené výdavky mal. V., ktorého nepriaznivý zdravotný stav sa odráža aj v jeho špecifických potrebách nielen v súvislosti so zvýšenými výdavkami ohľadom zdravotnej starostlivosti, ale aj v súvislosti so vzdelávacím procesom. Ak aj súd vychádzal z tvrdenia otca, že je ochotný platiť výživné vyššie, práve s ohľadom na uvedené zvýšené výdavky mal. syna, je potrebné, aby súd prvej inštancie uviedol, z akej sumy pri stanovení výšky výživného, t. j. 400 eur mesačne, vychádzal. Prvoinštančný súd neuviedol, či pri určení pomerne vysokého výživného vychádzal výlučne z jeho príjmu, alebo naopak zohľadnil aj potenciálne možností otca, pokiaľ ide o jeho zárobkové možnosti, pretože majetkové pomery na strane otca tak, ako boli zistené súdom prvej inštancie, určenej výške výživného absolútne nezodpovedajú. V ďalšom konaní je teda potrebné, aby prvoinštančný súd jednoznačne a nad mieru všetkých pochybností uviedol, z akej príjmovej sumy otca a jeho majetkových pomerov vychádzal , teda z čoho táto suma pozostáva, aby tak bolo možné preskúmať, či stanovená výška výživného zodpovedá zásade, že dieťa sa má svojou životnou úrovňou podieľať na životnej úrovni rodičov. Finančné vyjadrenie majetkových pomerov otca konkrétnou sumou je navyše podstatné aj v súvislosti s prípadnou budúcou zmenou výšky vyživovacej povinnosti, a to či už by išlo jej o zníženie alebo zvýšenie, kde je potrebné posudzovať zmenu majetkových pomerov na strane rodiča, ako aj maloletého dieťaťa. 25.3.
26. Odvolací súd navyše považuje za potrebné uviesť, že výživné vo výške 400 eur, hoci otec prejavil vôľu výživné platiť, pretože má záujem na tom, aby mal. syn mal poskytnuté vzdelanie v rozsahu, v akom mu je poskytované aj v súčasnosti, a to návštevou súkromnej základnej školy, ktorá so sebou nesie zvýšené výdavky na školné, stravné, učebnice a pod., avšak toto rozhodnutie je potrebné aj náležitým spôsobom odôvodniť. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akou uvažovanou sumou by sa popri osobnej starostlivosti o dieťa na výžive dieťaťa mala zo svojho príjmu podieľať matka dieťaťa a ako je časť výživy dieťaťa krytá prídavkami na dieťa. Ak by mal otec zo svojho príjmu od 550 do 650 eur platiť výživné na maloletého V. sumou 400 eur mesačne, pričom súd akceptoval výdavky na strane otca v sume 221 eur mesačne, a prihliadol na to , že otcovi jeho otec prispieva na pokrytie jeho nákladov sumou vo výške 100 až 150 eur mesačne, potom bolo potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť, aká suma po zaplatení výživného zostáva otcovi na pokrytie jeho odôvodnených potrieb, pričom životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, predstavuje sumu 210,20 € mesačne. Z uvedeného by vyplývalo, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú pokryté podstatne vyššou sumou než odôvodnené potreby povinného otca. Ak však súd prvej inštancie u otca vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, teda z príjmu, ktorý by mohol zarobiť a teda ktorý by bol primeraný jeho veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, ako aj praxi, potom mal uviesť, o aký predpokladaný príjem otca ide. Napadnuté rozhodnutie však podľa odvolacieho súdu nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a nemožno ho považovať ani za riadne odôvodnené, pokiaľ ide o majetkové pomery otca.
27. Poukazujúc na tieto skutočnosti je potrebné sa opätovne zaoberať schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca, ktorý dosahovaný príjem riadne nepreukázal a súd prvej inštancie sa obmedzil len na jeho tvrdenia bez toho, aby zistil pravdivosť uvedených tvrdení. Bez zistenia celkových majetkových pomerov nemôže mať súd prvej inštancie komplexne zistený skutkový stav veci a rozhodnutie ním vydané je potom rozhodnutím predčasným. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní okrem iného vyzve otca za účelom posúdenia jeho majetkových pomerov s tým, aby predložil doklady preukazujúc jeho príjem zo zamestnania či podnikania. 28. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že konanie o určenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je konaním riadiacim sa režimom Civilného mimosporového poriadku, v ktorom pre vykonanie dokazovania platia odlišné princípy ako v Civilnom sporovom poriadku. V tomto smere dodáva, že Civilný mimosporový poriadok, na rozdiel od Civilného sporového poriadku, upravuje súdne konania, v ktorých sa „spor o hmotné právo“ zásadne nepredpokladá (i keď sám tvorca zákona v dôvodovej správe k CMP zdôrazňuje, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania - napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného, či v konaniach v niektorých veciach právnických osôb a i.). Z dôvodovej správy k CMP môžeme vyčítať, že CMP upravuje konania, ktoré sú svojou povahou osobité a pri ktorých je z rôznych dôvodov potrebná ingerencia štátu (najmä ochrana rodiny, záujmov maloletého a pod.), čo vyvoláva potrebu diferenciácie právnej úpravy procesného postupu. Do účinnosti CMP bol tento typ konaní upravený v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, právna úprava však vykazovala viaceré dôvodné nedostatky. Medzi CSP a CMP platí vzťah „všeobecného a špeciálneho“, vyplýva z neho, že CMP upravuje iba také
inštitúty, ktoré oproti CSP vykazujú určité odlišnosti. Procesné inštitúty, ktoré sú totožné v sporovom aj mimosporovom konaní, sa riadia ustanoveniami všeobecného kódexu, t. j. CSP (na subsidiárnu aplikáciu CSP odkazuje CMP vo svojom § 2 ods. 1).
29. V súvislosti s predmetným konaním je potrebné poznamenať, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy budú uplatňovať aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.).
30.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie starostlivo zisťoval pomery na strane matky, čo sa týka jej príjmov zo zamestnania, ako aj jej mesačných výdavkov v súvislosti s vedením domácnosti. Taktiež podobne zisťoval a uviedol, aké výdavky má matka so starostlivosťou o mal. V.. Pokiaľ však ide o pomery na strane otca, obmedzil sa len na tvrdenia ohľadom jeho príjmu zo zamestnania, ktoré sú však v rozpore s predložených potvrdením o príjme vystaveným zamestnávateľom bez toho, aby sa uvedenými rozpormi akýmkoľvek spôsobom zaoberal. Takéto posúdenie pomerov na strane rodičov sa odvolaciemu súdu javí ako nedostatočné, keď súd prvej inštancie síce zisťoval fakty ohľadom majetkových, zárobkových a sociálnych pomerov, avšak zistené skutočnosti len opísal tak ako ich zistil a neuviedol, akým spôsobom obstarané dôkazy posúdil a následne vyhodnotil, a to tak samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, čo je v rozpore s ust. § 191 ods.1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V odôvodnení rozsudku o určení výživného absentuje úvaha súdu o myšlienkovom postupe súdu, kedy dával do súvislosti zistené skutočnosti na strane rodičov do kontextu odôvodnených potrieb maloletého V.. Pokiaľ ide o zisťovanie pomerov na strane matky, súd sa starostlivo jej pomermi zaoberal, pričom na strane otca ide len o vágne konštatovanie bez konkrétnych zistení a obstarania si dôkazov, ktoré sú pre rozhodnutie súdu o výške vyživovacej povinnosti nevyhnutné. 30.2. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie mal v zmysle vyššie uvedeného vyhľadávacieho princípu vykonať všetky úkony potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci a starostlivé posúdenie majetkových pomerov oboch rodičov na strane jednej a taktiež aj starostlivé zistenie odôvodnených potrieb maloletého s cieľom určiť správnu výšku vyživovacej povinnosti tak, aby boli zabezpečené všetky potreby maloletého tomáša z hľadiska jeho výchovy a výživy tak, ako to má na zreteli Zákon o rodine.
30.3. Odvolací súd ako výrok závislý k výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi zrušuje aj výrok ohľadom určenia zročného výživného a trov konania, keďže tieto výroky nemajú bez výroku o určení vyživovacej povinnosti stratili svoj podklad a navyše ich existencia bez zrušujúceho výroku rozsudku by bola v rozpore s princípom právnej istoty.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné odôvodnenie súdu prvej inštancie neobstojí a nie je v súlade s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude opätovne zaoberať skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. synovi, a to tak, že starostlivo zistí príjmy otca dosahujúce zárobkovou činnosťou, prípadne aj iné vedľajšie príjmy, posúdi jeho schopnosti a možností ako aj jeho výdavky, ktoré posúdi v kontexte so zistenými príjmami a výdavkami matky a mal. dieťaťa, pričom zistené skutočnosti následne posúdi a vyhodnotí v súlade s ust. § 191 Civilného sporového poriadku, teda princípmi hodnotenia dôkazov tak, že ich zhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a taktiež aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadnuc na to, čo v konaní vyšlo najavo majúc na zreteli charakter uvedeného konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).