Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-148-2017.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/148/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov : matky I. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Q. - W., R. XXXX/XX a otca O. E., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom T. XXX, t. č. v N. na výkon trestu odňatia slobody, C. A. 1, U. nad H., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej P. E., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu vo výške 70,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2018, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.11.2018 do 30.09.2019 vo výške 461,12 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 25,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/X/XXXX -24.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletej domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej P. z doterajšej sumy minimálneho zákonného výživného mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu 70,-Eur mesačne. Najprv žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od 1.11.2017, potom na pojednávaní upravila svoj návrh a navrhovala výživné zvýšiť s účinnosťou od novembra 2018, pretože krátko predtým ešte bola za otcom maloletej v M. republike. Matka uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.3.2012 č.k.XXP/X/XXXX-XX bola maloletá P. zverená do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Poukázala na to, že odvtedy náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, pretože v čase pôvodného rozhodnutia maloletá ešte navštevovala ani len materskú školu a v súčasnosti je už žiačkou 2. ročníka ZŠ. Je vedená vo viacerých odborných lekárskych ambulanciách a má zvýšené výdavky aj v súvislosti so zabezpečovaním priaznivého zdravotného stavu maloletej. Matka uviedla, že v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom bol otec maloletej v ÚVTOS v J.. Po ukončení uvedeného trestu ešte krátko žili spolu a on vykonával brigádnickú činnosť, ale nakoľko pokračoval v páchaní trestnej činnosti, bol opäť vzatý do výkonu trestu
v H.. Ona vtedy bývala v domove pre týrané ženy. Matka doplnila, že po jeho prepustení z výkonu trestu v H. otec maloletej odišiel k svojej matke do M. republiky, kde robil, ona tam v 09/2018 prišla za ním, ale v 11/2018 hneď odtiaľ odišla a vrátila sa na Slovensko, nakoľko otec maloletej neplatil riadne a urobil dlh na nájomnom. Matka uviedla, že ona spolu s troma maloletými deťmi býva v prenajatom 1,5 izbovom byte, v ktorom býva aj otec jej najstaršieho syna, ale nevedú spoločnú domácnosť, ich náklady bývania predstavujú 400,-Eur mesačne a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok na jej najmladšieho syna a prídavky na tri deti. Poberá náhradné výživné na najmladšieho syna I. a vybavuje si náhradné výživné aj na mal. P., keďže otec maloletej je teraz opäť vo výkone trestu a na jej výživu neprispieva.
2. Otec maloletej bol vypočutý v N. O. a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Otec uviedol, že súhlasí s návrhom matky. Uviedol, že on je samozrejme ochotný platiť výživné na svoju dcéru, ale nevedel uviesť aký bude mať vo výkone trestu príjem a či mu to bude stačiť, ale po prepustení z výkonu trestu je ochotný všetko doplatiť. Preto nevedel uviesť akú sumu bude schopný vo výkone trestu platiť. Poukázal pritom, že vo výkone trestu nie je zatiaľ pracovne zaradený a v čase jeho výsluchu čakal, do ktorého ústavu pre výkon trestu bude preradený. Priznal, že momentálne výživné neplatí. Uviedol, že on bol v minulosti 3-krát vo výkone trestu a predtým v rokoch 2011 - 2015 bol aj pracovne zaradený s príjmom cca 150,-Eur v hrubom. Otec uviedol, že v medziobdobiach, keď nebol vo výkone trestu, pracoval a skoro 3 roky pracoval v M. ako pokrývač s príjmom 22.000,-Kč. Uviedol, že v r.2018 žil s matkou maloletej v prenajatom byte v M., kedy bol on živiteľ rodiny a náklady na domácnosť platil len on. Potom pred nástupom do výkonu trestu žil v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v M. a na domácnosť im prispieval 6000,- až 7.000,-Kč. Uviedol, že okrem maloletej P. on nemá inú vyživovaciu povinnosť, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, má nejaký dlh. Zdravotný stav má dobrý, on nemá žiadne zvýšené výdavky.
3. Kolízny opatrovník súhlasil so zvýšením výživného s tým, že výšku ponechal na rozhodnutí súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, rozsudok z č.l. 2, rozhodnutie o pomoci v hmotnej núdzi, lustrácie v RO, lustrácie GP, správu z probačného dohľadu, odpis z RT, lustráciu v ZVJS, zápisnicu o výsluchu otca, lustráciu v RO, lustrácie v SP, správu ÚVTOS, správu o dávkach vyplácaných matke z č.l. 87, o PnD, správu SP, prehľad zamestnávateľov otca, potvrdenie SP o materských dávkach, nájomnú zmluvu, rozhodnutie o prijatí do školy, bankový doklad, poštový poukaz, potvrdenia o dávkach vyplácaných matke, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 26P/56/2018 a XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloletá P. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí už nežijú spolu a rozsudkom Okresného súdu Q. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/X/XXXX-XX bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným, mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného bola maloletá P. v dojčenskom veku, mala necelý X rok . Matka vtedy bývala s dvoma deťmi v DOS Trenčín, kde hradila náklady bývania 113,40 Eur mesačne a poberala len rodičovský príspevok 194,70 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 45,08 Eur mesačne a okrem maloletej P. mala vyživovaciu povinnosť k jej mal. synovi C. P. nar. v r.XXXX, na ktorého poberala výživné 50,-Eur mesačne. Otec maloletej bol vtedy vo výkone trestu odňatia slobody a od 05/2011 tam bol pracovne zaradený s priemernou čistou mesačnou mzdou 88,53 Eur.
6. Maloletá P. býva s matkou, otec bol s dcérou naposledy v 11/2018. Teraz počas jeho výkonu trestu s ňou nie je v kontakte a neplatí na ňu výživné. V súčasnosti má maloletá P. X rokov a na povinnú školskú dochádzku nastúpila v 09/2018. V súčasnosti je žiačkou 2. ročníka ŠZŠ v Trenčíne, kde ZRŠ predstavuje 10,-Eur a poplatok za školský klub 15,-Eur polročne. Stravné v školskej jedálni má bezplatné. V škole navštevuje 3 záujmové krúžky, ktoré sú bezplatné. Matka s ňou pôjde na gastroenterologické vyšetrenie, zatiaľ žiadne lieky pravidelne neužíva. Maloletá má bežné výdavky primerané jej veku.
7. Matka maloletej je slobodná. Spolu s jej troma maloletými deťmi býva v prenajatom 1,5 izbovom byte, v ktorom býva aj otec jej najstaršieho syna, ale nevedú spoločnú domácnosť Ich náklady bývania predstavujú 400,-Eur mesačne. Okrem maloletej P. má matka vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi C. P., nar. XX.X.XXXX a k maloletému I. R. nar. X.X.XXXX. S najmladším synom je od 02/2018 na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 220,70 Eur mesačne a prídavky na tri deti spolu vo výške 73,-Eur mesačne, predtým poberala prídavky na dve deti vo výške 48,68 Eur mesačne.
Pred nástupom na rodičovskú dovolenku matka poberala dávky v hmotnej núdzi 150,- až 194,50 Eur mesačne. Matka uviedla, že poberá náhradné výživné na najmladšieho syna I. a vybavuje náhradné výživné aj na mal. P.. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
8. Otec maloletej je slobodný, okrem maloletej P. nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej opakovane pácha trestnú činnosť a podľa Odpisu z jeho registra trestov tam má 10 záznamov od roku 2004. V r. 2006 až 2007 bol 8 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, potom od r.2011 do r.2015 bol opäť vo výkone trestu odňatia slobodu a potom od r.2016 do 10.7.2018 bol vo výkone trestu odňatia slobody v H.. Aktuálne je od 5.4.2019 opäť vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným ukončením trestu k 11.1.2021. Aktuálne trest vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U. nad H. a podľa oznámenia N. tam nie je pracovne zaradený, teda nemá žiadne pracovné odmeny. V medziobdobiach, keď nie je vo výkone trestu, brigádne pracuje, napr. takto pracoval v M. republike ako pokrývač striech so zárobkom podľa vlastného udania vo výške 22.000,-Kč. Má ukončené len základné vzdelanie. Zdravotný stav má dobrý. Otec maloletej nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Má nejaký dlh voči U. B. s.r.o. Otec maloletej súhlasil s podaným návrhom matky na zvýšenie výživného, hoci si je vedomý, že v súčasnosti nemá príjem, ale je ochotný to potom doplatiť.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená pred 7 rokmi a odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i rastom životných nákladov. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá P. len v dojčenskom veku, mala necelý 1 rok a v súčasnosti už má X rokov a je žiačkou 2. ročníka ŠZŠ. Teda je vekovo staršia a medzitým prešla najprv do materskej školy a potom aj do základnej školy. Je teda zrejmé, že jej vyšším vekom sa podstatne zvýšili aj výdavky na jej výživu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletej, ktorá v čase poslednej úpravy výživného mala vyživovaciu povinnosť spolu len k dvom maloletým deťom a v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť spolu k jej trom maloletým deťom, teda jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť, pričom jej príjmové pomery sa nezmenili, pretože v čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke s maloletou P. a poberala len rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a prídavky na dve deti a v súčasnosti je tiež na rodičovskej dovolenke, s jej najmladším synom a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 220,70 Eur mesačne a prídavky na tri deti. Na strane otca nedošlo k výraznejšej zmene pomerov, pretože ten bol v čase poslednej úpravy výživného vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym zárobkom,
potom bol striedavo na slobode, kedy brigádne pracoval alebo bol vo výkone trestu odňatia slobody a aktuálne je od 04/2019 opäť vo výkone trestu s predpokladaným ukončením trestu k 01/2021 a aktuálne nemá žiaden príjem. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil, teda okrem maloletej P. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
14. S poukazom na zistenú zmenu pomerov a vyjadrenia oboch rodičov súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy minimálneho zákonného výživného na matkou navrhovanú sumu 70,-Eur mesačne, s ktorým návrhom súhlasil aj otec, ktorý síce aktuálne nemá žiaden príjem, ale súhlasil s podaným návrhom a vyjadril ochotu toto výživné potom doplatiť. Hoci je otec aktuálne bez príjmu, súd má za to, že určené zvýšené výživné by bolo v objektívnych schopnostiach otca, keby nebol vo výkone trestu, pretože v čase, keď bol na slobode pracoval, zarábal a bol by schopný platiť uvedené výživné. Súčasnú situáciu obmedzených zárobkových možností vo výkone trestu si otec maloletej zavinil sám svojou trestnou činnosťou, preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliadal na potencionalitu jeho príjmových možností a nie na jeho aktuálny nulový príjem, a preto napriek jeho nulovému príjmu mu súd zvýšil výživné na matkou navrhovanú sumu.
15. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej súd zvýšil s účinnosťou od 1.11.2018 v súlade s upraveným návrhom matky na pojednávaní, pretože otec poukázal na to, že predtým v roku 2018 žil v domácnosti s matkou maloletej a on platil náklady domácnosti a matka potvrdila, že pred 11/2018 krátko žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletej. Preto by ani nebolo dôvodné otcovi určovať zvýšené výživné za obdobie ich spolužitia pred novembrom 2018.
16. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
17. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.11.2018 do 30.9.2019 vo výške 461,12 Eur / 11 mesiacov á 41,92 Eur (70 Eur - minimálne zákonné výživné 28,08 Eur) /, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 25,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že dlh by mal byť takto uhradený v priebehu 18 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok.
19. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).