Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Pc-26-2018.pdf
PDF · 99.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľky: S. U., T.. XX.XX.XXXX, XXX XX M., X I.Á. XXX/X2, proti odporkyni: S. H., T.. X.XX.XXXX, G. XXX/X, D. M., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.9.2017 domáhala súdneho výroku, ktorým súdnym výrokom by súd zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 66,40€ mesačne na sumu 100€ mesačne. Zvýšenie výživného navrhovateľka zdôvodňovala skutočnosťou, že navrhovateľka je študentom Y. G. Š. D. M., T. Z. Š. X, M., ktorú školu študuje individuálnou formou, v súvislosti aj s uvedeným sa navrhovateľke zvýšili náklady odôvodňujúce zvýšenie výživného. Navrhovateľka odkazovala na rozsudok Okresného súdu Žilina 21P 63/2009-96 zo dňa 26.11.2009, ktorým bola určená predchádzajúca vyživovacia povinnosť a dôvody v rozsudku uvedenom.
2. Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť, poukazovala na skutočnosť, že jej vyživovacia povinnosť zanikla minimálne dňom nástupu navrhovateľky na materskú dovolenku, kedy následne navrhovateľka porodila dve deti, ktoré má so svojim druhom C. R.. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka následne doštudovala strednú školu, kedy po ukončení stredoškolského štúdia mohla nastúpiť do zamestnania, čo neurobila. Odporkyňa zastávala názor, že v prípade navrhovateľky nie sú žiadne dôvody, aby platila výživné vôbec.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkyne I. U., C. R., Q. U. a oboznámením sa s obsahom spisu, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav.
4. Rozsudkom Okresného súdu Žilina 21P 63/2009-96 zo dňa 26.11.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 8.1.2010 ( pripojený spis, súčasťou spisu 37P/279/2010 ), bolo zvýšené výživné matky na vtedy maloletú navrhovateľku S. U. zo sumy 33€ na sumu 66,40€ mesačne od 1.9.2009, ktoré výživné bola navrhovateľka povinná platiť k rukám otca maloletej, vždy do 20 dňa v mesiaci.
5. V čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na vtedy maloletú navrhovateľku v konaní 21P/63/2009, bola navrhovateľka študentom 5. ročníka základnej školy, z ktorej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že vtedy maloletá navrhovateľka nebola schopná samostatne sa živiť. Zvýšenie výživného bolo zdôvodnené zmenou pomerov na strane vtedy mal. navrhovateľky, od posledného určovania výživného súdom.
6. Pred podaním návrhu 2.10.2017 na zvýšenie výživného sa navrhovateľke narodili dve deti a to S. U. T.. XX.X.XXXX a S. U., T.. XX.X.XXXX (dvojičky), ktoré narodené maloleté deti počala odporkyňa s druhom C. R., ešte ako študentka Y. G. Š., T.. Z.. Š. Č.. X, M..
Navrhovateľka rozhodnom čase pre zvýšenie výživného poberala rodičovský príspevok za rok 2017 do mája 2017 vo výške 254€, následne vo výške 266,50€, za rok 2018 vo výške 268,40€ a za rok 2019 vo výške 275,90€. V roku 2017 poberala prídavky na deti vo výške 47,04€, za rok 2018 vo výške 47,36€ a za rok 2019 vo výške 48,68€. Naviac navrhovateľka poberala kompenzáciu zvýšených nákladov za rok 2017 vo výške 36,77€, za rok 2018 vo výške 37,03€ a za rok 2019 vo výške 38,07€. Svedok a otec navrhovateľky Q. U. prispieva počas obdobia, čo je navrhovateľka na materskej dovolenke s dvoma maloletými 100€ až 150€ mesačne.
7. Navrhovateľka uvádzala na pojednávaní dňa 21.5.2019, že mesačné náklady navrhovateľky predstavujú: a/ telefón 4€, b/ oblečenie 50e, c/ strava do domácnosti 400€ ( navrhovateľka, maloleté deti ), d/ lieky 30€, e/ kozmetika 40€, f/ zvýšené náklady na celiakiu a reflux 200€.
Vyčíslené mesačné náklady navrhovateľky predstavujú sumu 724€.
8. Otcom maloletých detí Denisa a Denisy Tabačkovcov je C. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Počas obdobia, čo žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti platí byt, elektriku, internet a nakupuje do domácnosti. Od 8.3.2018 poberá navrhovateľka oficiálne súdom určené výživné na dve maloleté deti od druha C. R. mesačne 200€ ( rozsudok Okresného súdu Žilina 21P/264/2017-50 zo dňa 8.3.2018 ).
9. Dňa 20.11.2017 podala navrhovateľka voči druhovi C. R. ( druh, s ktorým žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti ) návrh na výživné nevydatej matke - navrhovateľke, ktorý návrh bol zapísaný na Okresný súd Žilina pod č.k. 27Pc/31/2017. Rozsudkom Okresného súdu Žilina 27Pc/31/2017-47 zo dňa 16.5.2018 bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá okrem iného aj z dôvodu, že účastníci konania spolu žijú v spoločnej domácnosti a druh C. R. platí byt v ktorom žijú v sume 120€, elektrickú energiu v sume 23,50€, platbu RTVS a úver v sume 748€ ( spolu platby vo výške cca. 220€ ), výživné na dve spoločné maloleté deti a platí ešte 4 ďalšie vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho vzťahu. Na základe odvolania navrhovateľky zo dňa 21.8.2018 bol vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina rozsudkom Krajského súdu Žilina 9CoP/60/2018-64 zo dňa 17.1.2019 potvrdený.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina 21P/264/2017-50 zo dňa 8.3.2018 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol zaviazaný otec maloletých detí C. R. platiť na dve maloleté deti po 100€ mesačne, ktoré výživné 200€ je povinný platiť C. R. k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku.
10. Odporkyňa ukončila štúdium na Katolíckej spojenej škole opravnou maturitnou skúškou dňa 3.9.2018.
11. S poukazom na skutočnosť, že odporkyňa je matkou dvoch maloletých detí, žije s druhom v spoločnej domácnosti, ukončila štúdium na strednej škole dňom 3.9.2018, stále je na materskej dovolenke ( chce byť na materskej dovolenke do veku 3 rokov maloletých detí ), považovala navrhovateľka svoj návrh zo dňa 28.9.2017 za dôvodný.
12. Odporkyňa je zamestnaná vo Q. T. G. C. D. Ž., s mesačným príjmom za rok 2017 vo výške 369,23€, za rok 2018 vo výške 338,31€ a za rok 2019 vo výške 398,86€.
13. Odporkyňa uvádzala na pojednávaní dňa 21.5.2019 svoje mesačné náklady: a/ uhrádza spolu s manželom byt vo výške 250€, b/ mobil 4€, c/oblečenie 25€, d/ strava 200€, e/ drogéria 10€, f/ lieky 30€, cestovné náklady 60€,
spolu mesačné náklady 579€.
14. Mimo vyššie uvedených nákladov má navrhovateľka ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dcéru S. R., nar. X.X.XXXX ( náklady nevyčíslovala ).
15. Svedkyňa I. U. (sestra navrhovateľky a dcéra odporkyne) na pojednávaní dňa 21.5.2019 uviedla. Odporkyňa sa počas štúdia na strednej škole zoznámila s druhom C. R., s ktorým otehotnela a následne dňa XX.X.XXXX sa im narodili dve deti S. a S. U.. Odporkyňa diaľkovo dokončila Katolícku spojenú školu dňa 3.9.2018, následne využila sociálnu výhodu štátu, zostala na materskej dovolenke ( nezamestnala sa ). Sestra sa po skončení strednej školy mala prihlásiť na vysokú školu, v súčasnej dobe žiadnu školu nenavštevuje, neštuduje na vysokej škole. Odporkyňa chce využiť sociálny systém, pretože do troch rokov veku maloletých detí chce zostať na materskej dovolenke. Do dňa pojednávania odporkyňa nebola rozhodnutá, či po ukončení materskej dovolenky sa zamestná alebo pôjde na vysokú školu. Svedkyňa vravela navrhovateľke, aby si navrhovateľka vybavila jasle pre deti, našla si zamestnanie alebo brigádu, načo jej navrhovateľka povedala, že za to, čo by mala naviac, sa navrhovateľke neoplatí chodiť do roboty.
16. Svedok C. R. ( druh navrhovateľky ) na pojednávaní dňa 21.5.2019 uviedol, že minimálne od narodenia ich dvoch spoločných detí žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, na dve maloleté deti pochádzajúce so vzťahu prispieva po 100€ mesačne ( spolu 200€ ). Svedok uviedol, že uhrádza spoločné mesačné náklady a to elektriku 24€, nájom 125€, internet 21€, výživné na deti 200€, robí nákupy do domácnosti, ktorých výšku nevyčíslil.
17. Svedok Q. U. ( otec navrhovateľky a bývalý manžel odporkyne ) na pojednávaní dňa 21.5.2019 uviedol, že on pozná situáciu svojej dcéry, snaží sa svojej dcére pomôcť. Svedok uviedol, že prispieva navrhovateľke finančne 100 až 150€ mesačne. Zastával názor, že jeho dcéra sa pred ukončením štúdia nezamestnala, pretože sa starala o dve maloleté deti, ktoré má s C. R..
18. Podľa § 62 ods. 1/,2/ a 3/ zák. č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
19. Podľa §-u 74 ods. 1/,2/ a 3/ zák. č. 36/2005 Z.z. otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu 15.
Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
20. Podľa § 75 ods. 1/,2/ zák. č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa § 78 ods. 1/ zák. č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Všeobecne môžeme povedať, že medzi jednotlivými druhmi vyživovacích povinností má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie, o čom svedčí aj najrozsiahlejšia úprava a systematické umiestnenie a počet sporov v praxi. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Matkou v zmysle zákona o rodine rozumieme ženu, ktorá dieťa porodila. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je právna skutočnosť - narodenie dieťaťa. Pre zánik vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, aby sa nejednalo o príjem náhodného charakteru, ktorý nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
23. Zákonná úprava správne počíta aj s prípadmi narodenia detí mimo manželstva rodičov, ktoré v praxi nie sú ojedinelé z rôznych dôvodov ( napr. nezáujem rodičov žiť v manželskom zväzku ). Nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po narodení dieťaťa dostáva do horšej osobnej a sociálnej situácie, pretože v súvislosti s tehotenstvom, či narodením dieťaťa sa nemôže zapojiť do pracovného alebo iného pomeru a tak si nedokáže zabezpečiť príjem na úhradu svojich životných nákladov ( pokiaľ druh a družka nežijú v spoločnej domácnosti, druh neprispieva na úhradu životných nákladov družky - nevydatej matke ). V tomto prípade je vylúčená aplikácia ustanovení o vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke vyplýva z faktu rodičovstva mimo manželského zväzku. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti, príspevok v konkrétnom prípade bude užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, zároveň však širší, ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
24. Ďalšie kritérium pri rozhodovaní o priznaní výživného je kritérium priznania výživného s ohľadom na dobré mravy s odkazom na zákonné ustanovenie § 75 ods. 1/,2/ zák. č. 305/2006 Z.z.. K predmetu veci je potrebné uviesť, že bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.
25. K predmetu veci je potrebné ešte raz zopakovať, že rozsudkom Okresného súdu Žilina 21P 63/2009-96 zo dňa 26.11.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 8.1.2010, bolo zvýšené
výživné matke - odporkyni, na vtedy ešte maloletú dcéru - navrhovateľku S. U. zo sumy 33€ na sumu 66,40€ mesačne od 1.9.2009, ktoré výživné bola odporkyňa povinná platiť k rukám otca maloletej vždy do 20 dňa v mesiaci. V čase zvyšovania výživného bola navrhovateľka osobou, ktorá nebola matkou dvoch maloletých detí, pretože bola študentom základnej školy, bezdetná, na základe čoho bola odkázaná výživou na svoju matku - odporkyňu.
26. V čase podania návrhu navrhovateľkou na zvýšenie výživného voči odporkyni dňa 2.10.2017, bola navrhovateľka naďalej študentkou na Y. G. Š., T.. Z.. Š. Č.. X, M., z dôvodu narodenia dvoch maloletých detí s druhom Petrom Hudekom bola na materskej dovolenke.
27. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľka minimálne od narodenia dvoch maloletých detí bývala a býva spoločne so svojim druhom C. R. v byte v M. spolu s dvoma maloletými deťmi, druh odporkyni prispieva na dve maloleté deti po 100€ mesačne, uhrádza náklady družky a rodiny vo vyššie opísanom rozsahu. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku, prídavkov na dve maloleté deti, poberateľkou kompenzačných nákladov v opísanom rozsahu. Otec navrhovateľky prispieva navrhovateľke 100 až 150€ mesačne.
28. Aby si navrhovateľka zvýšila svoj životný štandard, dňa 2.10.2017 podala voči odporkyni - svojej matke návrh na zvýšenie výživného zo sumy 66,40€ na sumu 100€ mesačne.
29. K predmetu veci je potrebné uviesť, že pokiaľ navrhovateľka nastúpila na materskú dovolenku s dvoma maloletými deťmi, životné náklady má navrhovateľka hradené so strany štátu prídavkami na deti, rodičovským príspevkom a kompenzačným príspevkom.
30. Mimo uvedeného náklady navrhovateľky sú hradené v zmysle zákona príspevkom na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky v zmysle § 74 zák. č. 36/2005 Z.z., ktorý príspevok uhrádzal druh navrhovateľky C. R. opísaným spôsobom, ktorý býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a ich dvoma maloletými deťmi pochádzajúcimi so vzájomného vzťahu.
31. Podľa názoru Okresného súdu Žilina nie je dôvod, aby odporkyňa od podania návrhu uhrádzala náklady na výživu navrhovateľky, keď uvedené náklady v zmysle zákona je povinný uhrádzať druh navrhovateľky do dvoch rokov od narodenia maloletých detí pochádzajúcich z ich vzťahu, aj s ohľadom na zárobkové pomery a mesačné náklady samotnej odporkyne. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľka ukončila dňom 3.9.2018 ( až opravnou maturitnou skúškou ) Katolícku spojenú školu v Rajci, čím je minimálne od uvedeného dátumu schopná v zmysle zákona samostatne sa živiť. Nič nebráni navrhovateľke, ktorá je schopná samostatne sa živiť, nájsť si primerané zamestnanie a zdroj svojej obživy zabezpečiť si svojou prácou, zvlášť za opísanej sociálnej situácie, ktorú sociálnu situáciu navrhovateľky nezavinila odporkyňa.
32. Je preukázaným faktom v konaní, že navrhovateľka využila sociálny systém Slovenskej republiky, pretože naďalej ostala na materskej dovolenke ( aspoň do troch rokov veku svojich dvoch maloletých detí ). Navrhovateľka preukázateľne nemá riadny záujem zabezpečiť si zdroj svojej obživy svojou prácou, nad rámec príspevkov od štátu. S poukazom na vyššie opísaný skutkový stav súd zastáva názor, že navrhovateľka nemôže požadovať od svojej matky - odporkyne, aby po narodení dvoch maloletých detí od podania návrhu na súd dňa 2.10.2017 a následne po absolvovaní stredoškolského štúdia s maturitou, bez nevyhnutného ďalšieho štúdia na vysokej škole bola odporkyňa osobou, ktorá svojej dcére - odporkyni zabezpečí požadovaný životný štandard, bez vlastného pričinenia odporkyne, vo forme zárobkovej činnosti, platením zvýšeného výživného. Pokiaľ navrhovateľka zastáva názor, že zárobok, ktorý by dosiahla po zamestnaní sa je pre navrhovateľku nepostačujúci, navrhovateľka žijúc s takýmto presvedčením nemôže požadovať po odporkyni, aby táto so svojho skromného príjmu uhrádzala požadované nároky navrhovateľky.
33. S poukazom na uvedené Okresný súd Žilina rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh navrhovateľky aj s dôvodu rozporu s dobrými mravmi zamietol.
34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.