Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-71-2023.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/71/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci -spore žalobcu: A. B. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Cestovná kancelária BON TOUR, s.r.o., so sídlom Žerotínova bašta 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 126 841, sídlo správcu: Mariánska 6, 949 01 Nitra, právne zastúpený Zvara advokáti, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, v mene ktorej koná Mgr. Peter Zvara, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX F. G., 2. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX F. G., obaja právne zastúpení Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 19, 934 01 Levice, IČO: 47 256 401, v mene ktorej koná Mgr. Henrieta Slavkovská, advokátka, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/101/2022-352 zo dňa 17. apríla 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou prvoinštančnému okresnému súdu dňa 11.06.2021 (prostredníctvom právneho zástupcu) domáhal určenia, že Kúpna zmluva o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa 25.07.2019 uzatvorená medzi predávajúcimi H. G. I., J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. C. XX, F. G. a kupujúcimi D. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. C. XXXX/XX, F. G., predmetom ktorej je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. F. G., obec F. G., okres F. G., ako byt, L. M. 15, 7 K., M. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/ XXXXXX, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, obytný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X je voči žalobcovi právne neúčinná. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
1.1. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.02.2023 navrhla, aby súd uznesením pripustil rozšírenie žalobného návrhu o doplnenie petitu o alternatívny nárok, ktorý súvisel s tým, že žalobca navrhoval vo veci uzavretie súdneho zmieru so žalovanými z dôvodu, že žalobca vníma situáciu na strane žalovaných, ale mal za to, že obaja dlžníci, ktorí uzatvorili neúčinný právny úkon, teda predmetnú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.07.2019 so žalovanými, ktorí sú v produktívnom veku, čo znamená, že žalobca považuje za správne a spravodlivé, aby svoje záväzky voči veriteľovi zaplatili, a to aj cestou plnenia žalovanými, tak právna zástupkyňa žalobcov navrhla, aby súd pripustil špecifikáciu žalobného petitu, na základe ktorého Kúpna zmluva o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa 25.07.2019 uzatvorená medzi predávajúcimi H. G. I., J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. C. XX, XXX XX F. G. a kupujúcimi D. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX F. G., predmetom ktorej je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX kat. územia F. G., obec F. G., okres F. G. ako: byt, vchod č. XX, X. poschodie, č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, obytný dom so súp č. XXXX na parc. č. XXXX/X je voči žalobcovi právne neúčinná, alebo žalovaný D. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX F. G., sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- eur právnym titulom ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľa voči dlžníkom H. G. I., J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. C. XX, XXX XX F. G., a to v lehote do 180 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.2. Právna zástupkyňa žalovaných sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k navrhovanému rozšíreniu žalobného návrhu, iba uviedla, že žalovaní nesúhlasia s uzavretím súdneho zmieru z dôvodu, že žalobu nepovažujú za dôvodnú a navrhovali ju v celom rozsahu zamietnuť.
1.3. Súd uznesením dňa 22.02.2023 pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, ako to navrhla právna zástupkyňa žalobcu v súlade s ustanoveniami § 139, § 140 a § 142 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“), keď výsledky dovtedy vykonaného dokazovania boli podkladom na konanie o takto pripustenej zmene žaloby - rozšírenie žaloby.
2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 27.08.2021 prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom navrhovali žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania 100 % voči žalobcovi. Namietali predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že jedným zo všeobecných predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby je, že bola ukrátená pohľadávka veriteľa. Tvrdenie, že napádaný právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, musí byť preukázané. Musí ísť zároveň o pohľadávku veriteľa, ktorá v čase vykonania napádaného právneho úkonu existovala ako vymáhateľná pohľadávka a tento predpoklad podľa názoru právnej zástupkyne žalovaných v tomto prípade splnený nie je. Podľa jej názoru, pohľadávky úpadcu voči K. I. a H. G. I. označeným v žalobe za dlžníkov úpadcu v čase napádania vykonaného právneho úkonu, t. j. dňa 25.07.2019 neexistovali. Pohľadávky, na ktoré poukazuje v žalobe žalobca, boli priznané rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 28NcKR/1/2019 zo dňa 30.01.2020 a rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Nové Zámky 15Cb/75/2019 zo dňa 22.06.2020, až právoplatnosťou týchto rozsudkov sa stali pohľadávky vymáhateľnými. Zároveň uviedla, že aktívna vecná legitimácia správcu konkurznej podstaty ako takého nie je daná. Odporovateľnosti právneho úkonu sa môže v zmysle ustanovení § 42a a nasl. OZ domáhať jedine veriteľ a správca konkurznej podstaty úpadcu nie je veriteľom dlžníkov H. G. I. a K. I..
2.1. Žalovaní namietali aj pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že úspešne odporovať právnemu úkonu možno len voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Vznik majetkového prospechu ako aj jeho hodnota na strane žalovaných z odporovaného úkonu dlžníkov K. I. a H. G. I. musia byť zo strany žalobcu tvrdené a preukázané. Právna zástupkyňa žalovaných mala za to, že vznik prospechu ani jeho hodnota na strane žalovaných neboli zo strany žalobcu ani tvrdené a už vôbec neboli preukázané. Žalobca sa vo svojej žalobe obmedzil iba na konštatovanie, že kúpna cena nezodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti v danej lokalite a v čase predaja. Žalovaní v celom rozsahu popierali tvrdenia žalobcu o existencii úmyslu dlžníkov vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť pohľadávku ako aj vedomosť žalovaných o takomto úmysle dlžníkov. Pri neexistencii úmyslu dlžníkov ukrátiť veriteľa a neexistencii vedomosti o takomto úmysle dlžníka zo strany žalovaných podľa jej názoru ide o zákonnú výnimku, pre ktorú nie je možné úspešne odporovať právnemu úkonu. Uviedla, že v konaní žalovaní preukážu svojimi výsluchmi a výsluchmi svedkyne H. G. I. jednak neexistenciu úmyslu ukrátiť veriteľa na strane dlžníkov, ako aj nevedomosť o takomto úmysle na strane žalovaných. Išlo o to, že žiadny úmysel dlžníkov ukrátiť úpadcu nemohol existovať, keď neexistovala ich vedomosť o tom, že voči nim existuje vymožiteľná pohľadávka, lebo v čase urobenia napádaného právneho úkonu ešte nebola zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu podaná ani jedna zo žalôb.
3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol (výrok I.) a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol výrokom II. tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že námietku žalovaných ohľadom vecnej legitimácie strán sporu považoval za bezdôvodnú, že dôkazné bremeno v tomto spore
zaťažovalo žalovanú stranu a táto v priebehu konania bezpochyby preukázala, že napádaný právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 25.07.2019 je absolútne neplatným právnym úkonom, s ohľadom na čo, aj keď sa žaloba spočiatku javila ako dôvodná, nebolo jej možné vyhovieť. Uvedenej kúpnej zmluve zodpovedala kúpna zmluva z 05.03.2012, u ktorej zo strany žalovaných išlo o fiktívnu zmluvu, keď nedošlo nikdy ani k zaplateniu kúpnej ceny ani k odovzdaniu bytu do užívania, teda ďalšou zmluvou došlo preto len ku konvalidácii tohto fiktívneho právneho úkonu. Pri absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, na ktorú treba prihliadať, potom sa na tieto kúpne zmluvy hľadí, ako keby neboli vôbec vykonané a nemožno tak potom ani konštatovať, že touto napádanou kúpnou zmluvou bol sledovaný zámer vyhnúť sa povinnosti zaplatiť pohľadávky opísané v žalobe, nakoľko išlo len o vrátenie účelovo prevedeného bytu rodičom – žalovaným a teda žalobca v konaní nepreukázal vznik a hodnotu údajného majetkové prospechu žalovaných, čo bolo bezpodmienečnou podmienkou úspešnosti predmetnej žaloby, keď v súvislosti s dokazovaním v predmetnej veci a vyhodnotením dôkazov by v žiadnom prípade nemalo dôjsť k takej situácii, že sa rodičom konateľa a spoločníka spoločnosti, ktorí sú v dôchodkovom veku, t. j. žalovaným, siahne na ich obydlie, v ktorom nepretržite žili od jeho nadobudnutia. Výrok o trovách strán sporu súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:
3.1. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalovaným 1) a 2) v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 CSP, lebo boli v konaní plne úspešní a súd nevzhliadol žiadny právny dôvod, aby vyhovel žalobcovi a priznal jemu nárok na náhradu trov konania podľa § 256 odsek 2 CSP, keď nesúhlasí s názorom žalobcu, že by žalovaní boli procesnou stranou, ktorá zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, a preto by mal súd priznať náhradu týchto trov protistrane, pretože jednoznačne a bezosporu žalovaní predložili súdu také dôkazy, ktoré preukázali opak tvrdenia žalobcu a žalobca tiež nepreukázal vznik a hodnotu údajného majetkového prospechu žalovaných z odporovaného úkonu dlžníkov K. I. a H. G. I., a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ich priznal v celom rozsahu žalovaným 1) a 2). Takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd považoval za spravodlivé, opodstatnené a dôvodné. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.
4. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním len proti výroku II. o náhrade trov konania napadol len žalobca poukazujúc na nesprávnosť právneho posúdenia veci a na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ a písm. d/ CSP), domáhajúci sa jeho zmeny (tak, aby jemu proti žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%), alebo aby bol napadnutý výrok zrušený (a vec vrátená súdu prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade separovaných trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP), alebo aby žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania priznaný nebol. Samotné rozhodnutie vo veci považuje za správne, keď zdôrazňuje, že to bol práve on, ktorý už na pojednávaní dňa 22.02.2023 do zápisnice uviedol, že na základe predloženia kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2012 v spojení s výsluchom žalovanej na tomto pojednávaní dospel k záveru, že žalovaní s jeho dlžníkmi uzatvorili odporovanú kúpnu zmluvu ako fiktívny simulovaný právny úkon bez skutočnej vôle s tým, že nemohlo preto odporovaným právnym úkonom dôjsť k prechodu vlastníctva. Rovnako poukazuje na svoje ospravedlnenie a písomné podanie zo dňa 12.04.2023, v ktorom podaní sa okrem vyjadrenia ku skutkovej stránke veci samej vyjadril aj k otázke trov konania a k ich náhrade s dôrazom na správanie sa žalovaných, ktorí až do pojednávania dňa 22.02.2023 odmietali, že by odporovaný právny úkon jeho ako veriteľa ukracoval. Zo samotného obsahu spisu vyplýva, že on citlivo vnímal sociálne postavenie žalovaných ako dôchodcov, avšak prvoinštančný súd sa napriek jeho vyjadreniu k trovám v uvedenom podaní pri rozhodovaní o trovách sporu s týmto jeho vyjadrením nezaoberal a len veľmi stručne uviedol závery pre rozhodnutie. V plnom rozsahu sa pridŕža svojej argumentácie zo záverečnej reči, ku ktorej dopĺňa argumentáciu o tom, že vo všeobecnosti platí, že náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v § 256 CSP, keď princíp procesného výsledku za zavinenie nemožno chápať výlučne iba z formálno-procesného hľadiska, ale aj z hľadiska materiálneho, pretože nielen petit, ale aj žalobné plnenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa žalobca voči žalovanému domáha plnenia. Tvrdí preto, že ako správca pri podaní odporovacej žaloby postupoval správne a je nesporné, že ak by konatelia úpadcu jeho pravdivo a úplne informovali aj o všetkých okolnostiach uzatvorenia odporovanej kúpnej zmluvy, bola by už vopred zrejmá absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu a nebol by dôvod na vyvolanie sporu; rovnako tak žalovaní, právne zastúpení advokátom, mali uviesť všetky skutočnosti a predložiť všetky listiny už pri prvom úkone, s ohľadom na čo by nebol dôvod na pokračovanie v začatom súdnom spore a došlo by k späťvzatiu žaloby. Práve žalovaní vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zavádzali jeho ako aj súd, aj z toho dôvodu sa úplne
zbytočne viedlo dokazovanie vo vzťahu k úveru, čo viedlo k úkonom, ktoré jednoznačne zavinili žalovaní. Do funkcie správcu bol ustanovený súdom a túto funkciu vykonáva v zmysle zákona, aj keď tento spor nemá charakter incidenčného konania, avšak nakoľko nedisponuje právnickým vzdelaním, pristúpil k právnemu zastúpeniu v spore. Napriek tomu, že súd v odôvodnení rozsudku procesné úkony strán sporu podrobne opísal, o náhrade trov konania rozhodol len čisto formálne podľa úspechu v spore bez toho, aby zohľadnil správanie sa žalovaných v spojení so správaním sa dlžníkov úpadcov, s ktorými bol uzatvorený odporovaný právny úkon a ktoré malo podstatný a nepopierateľný význam pre vyvodenie konečnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Strany sporu boli povinné pravdivo a úplne prednášať svoje skutkové tvrdenia a má preto za to, že jeho úvahy je možné aplikovať aj na toto konanie po zmene právnej kvalifikácie po výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 22.02.2013. Ak by odvolací súd jeho argumentáciu vyhodnotil za nesprávnu, odkazuje aj na ust. § 257 CSP, keď poukazuje na to, že procesný postup v konaní dodržal výlučne on, nie však žalovaní, s ohľadom na čo považuje rozhodnutie v napadnutej časti za nesprávne a nespravodlivé.
5. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdiť s priznaním im nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. S tvrdeniami žalobcu v celom rozsahu nesúhlasia a jeho odvolacie návrhy považujú za neopodstatnené, keď s ohľadom na svoje vyjadrenia a vyjadrenia súdu v spore majú za to, že žaloba bola zamietnutá nielen z dôvodu preukázania absolútnej neplatnosti žalovaného právneho úkonu. Zodpovednosť za výsledok sporu je skonštatovaná bez akýchkoľvek pochybností ich plným úspechom v spore, keď vznik ich majetkového prospechu nebol tvrdený ani preukázaný. Kúpnu zmluvu predložili už na prvom pojednávaní veci dňa 26.10.2022, kde prítomná žalovaná v 2. rade vypočutá nebola, majú preto za to, že ich procesný postup v konaní bol súladný s Civilným sporovým poriadkom a že žalobca už po prvom pojednávaní mohol vziať žalobu v celom rozsahu späť. Nárok na rozhodovanie o náhrade separovaných trov konania tak dôvodný nie je, rovnako ako to, aby im nárok na náhradu trov priznaný nebol.
6. Žalobca k uvedenému vyjadreniu svoje vyjadrenie nepodal.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o náhrade trov konania potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne správne, pričom súčasne rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutom výroku, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu poukazuje na to, že žalobca podanú žalobu v priebehu sporu so súhlasom súdu zmenenú aj o pripustený alternatívny nárok späť nevzal, preto rozhodovanie o trovách podľa zásady úspechu strán sporu bolo plne opodstatnené, keď vzhľadom na uvedenú nečinnosť žalobcu vo vzťahu k podanej žalobe v priebehu sporu odvolací súd nevzhliadol, rovnako ako súd prvej inštancie, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Vzhľadom k výsledku sporu a uvedenému postoju a konaniu žalobcu mal odvolací súd tiež za to, že neprichádzala do úvahy ani alternatíva separátneho rozhodovania o trovách konania, keďže žaloba ako taká v oboch alternatívnych žalobných nárokoch dôvodná nebola a s ohľadom na výsledok sporu nemožno zavinenie na strane žalovaných k rozhodnutiu v spore konštatovať. Nemožno tiež neprihliadať na dôvody pre zamietnutie žaloby vo veci samej, napriek tomu, že rozhodnutie v tejto časti odvolaciemu prieskumu nepodliehalo, keď dôvodom zamietnutia žaloby nebolo výhradne posúdenie predmetnej kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, ako na to i žalovaní poukázali vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu.
9. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).