Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-125-2017.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/125/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcov: 1/Strategia, s.r.o., Vajanského nábrežie 58/21, 811 02 Bratislava, IČO: 46 471 880, X/Andrey J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom St. H. X/X-X, W., Ruská federácia, občan Ruskej federácie, obaja zastúpený: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka, Wilsonova 6, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/Business Centrum Bashkortostan, a.s., Polianky 11, 841 04 Bratislava, IČO: 36 794 643, X/Gennady G., I. XXXX/XB, XXX XX G., o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia 1/ a 2/.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07.07.2017 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 05.12.2012, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný 2/ bol v čase 12.01.2012 - 17.05.2016 konateľom žalobcu 1/. Po tom, čo jeho funkcia skončila, došlo dňa 20.05.2016 z jeho strany k odovzdaniu dokumentácie novej konateľke, ktorá zistila, že žalovaný 2/ porušoval svoje povinnosti tým, že poškodzoval záujmy žalobcu 1/ a spoločnosť neúmerne zadĺžil a spôsobil jej veľké straty na majetku. Žalovaný 2/ mal v pozícii konateľa uzatvoriť dňa 05.12.2012 so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si mal žalobca 1/ požičať od žalovaného 1/ sumu 100.000,- eur s ročným úrokom vo výške 1 %. Žalobcovia poukázali na fakt, že zmluvu za žalovaného 1/ podpisoval tiež žalovaný 2/, ktorý bol predsedom predstavenstva, a teda štatutárnym orgánom žalovaného 1/. Zmluva tak bola podpísaná jednou osobou na strane veriteľa aj dlžníka. Žalobca mal za to, že konateľ o tomto kroku neinformoval valné zhromaždenie, a teda k takému úkonu nemal súhlas. O tomto úkone nevedel ani žalobca 2/ ako spoločník žalobcu 1/ s veľkosťou obchodného podielu 85 %.
Žalobcovia sa žalobou domáhajú ochrany majetku, nakoľko majú za to, že úmyselným konaním žalovaného 2/ došlo k zníženiu a ohrozeniu majetku žalobcu 1/, čím boli priamo dotknuté aj majetkové záujmy žalobcu 2/ ako majoritného spoločníka žalobcu 1/. Predmetnú zmluvu o pôžičke považujú žalobcovia za neplatnú z dôvodu absencie vôle žalobcu 1/ na jej uzavretí, pričom zmluvu podpisovala za obe strany jedna osoba a táto nebola uzavretá v záujme dlžníka, nakoľko ten podľa žalobcov v danom čase nevykazoval potrebu na použitie finančných prostriedkov. Žalobcovia mali naopak za to, že pôžička bola uzavretá výhrade v prospech veriteľa, žalovaného 1/, nakoľko boli zmluvne dohodnuté úroky vo výške 1% ročne, a teda veriteľ mal mať z pôžičky prospech. Podľa žalobcov týmto spôsobom došlo zo strany žalovaného 2/ k zneužitiu funkcie štatutárnych orgánov, a to tak, že vedel, že nikto nemôže namietať nepravosť podpisu na strane dlžníka. Žalobcovia to odôvodnili tým, že na strane dlžníka je
len podpis žalovaného 2/, no pečiatka absentuje, z čoho vyplýva fingovanie prejavu vôle dlžníka. Podľa žalobcov je zmluva o pôžičke v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, nakoľko svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Žalobcovia poukázal aj na fakt, že dňa 11.02.2016 bola medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej bolo ako zábezpeka pohľadávok žalovaného 1/ zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu 1/ ako dlžníka. Aj v tejto zmluve podľa žalobcov absentuje prejav vôle žalobcu 1/ na uzavretí zmluvy, nakoľko bola podpísaná až po 3 rokoch odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke a konateľ konajúci s odbornou starostlivosťou by takúto zmluvu nikdy neuzavrel. Podľa žalobcov konaním žalovaného 2/ došlo nie len k porušeniu povinností konateľa, ale aj k trestnému činu sprenevery a podvodu, pre ktoré sa má viesť na KR PZ v Bratislave trestné stíhanie pod ČVS: H.-XX/X-VYS-BA-XXXX.
2. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2017 sa žalovaní vyjadrili k žalobe a uviedli, že zmluva o pôžičke 05.12.2012 bola uzatvorená zmluvnými stranami, ktoré boli právnické osoby zastúpené štatutárnym orgánom riadne ustanoveným do funkcie a zapísaným v obchodnom registri. Oprávnenie štatutárneho orgánu zastupovať jednotlivé spoločnosti pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nebolo v tom čase nijak obmedzené ani zákonom, ani valným zhromaždením, ani spoločenskou zmluvou či stanovami. Za každú zmluvnú stranu konal štatutárny zástupca spôsobom zapísaným v obchodnom registri a to samostatne. Žalovaní mali za to, že žalobcovi nebránilo a ani nebráni požičanú sumu vrátiť ak ju nepotrebuje. Poukázal tiež na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 1 % ročne, ktorý je výrazne nižší ako sú úroky za úvery poskytované bankami, ale aj ako zákonný úrok v zmysle Obchodného zákonníka a príslušného nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
Žalovaní mali tiež za to, že pokiaľ by súd žalobe vyhovel, musel by žalobca 1/ vydať žalovanému 1/ sumu 100.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaní zároveň uviedli, že žalobcovia neodôvodnili a nepreukázali ich naliehavý právny záujem na vydanie takého rozhodnutia.
3. Žalobcovia v replike zo dňa 24.11.2017 uviedli, že nakoľko do 17.05.2016 bol žalovaný 2/ konateľom žalobcu 1/, hoci sám zmluvu o pôžičke uzavrel, nezabezpečil splácanie predmetnej pôžičky. Po prevzatí spoločnosti novým konateľom nebola pôžička splácaná, nakoľko žalovaný 2/ na jej majetku spôsobil obrovské škody a dostal ju do stavu platobnej neschopnosti a predovšetkým z dôvodu, že zmluvu považuje za neplatnú. Žalobcovia opätovne poukázali na fakt, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy, žalobca 1/ pôžičku nepotreboval a preto žalovaný 2/ obsahuje len prejav vôle žalovaného 1/, ktorý mal záujem na uzatvorení takejto zmluvy.
4. V duplike zo dňa 19.12.2017 žalovaní opätovne poukázali na ich tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe, pričom zdôraznili, že za každú zmluvnú stranu konal štatutárny zástupca spôsobom zapísaným v obchodnom registri - samostatne. Žalovaní tiež uviedli, že za účastníkov zmluvného vzťahu nemohol konať nikto iný ako ich štatutárni zástupcovia. Zároveň mali za to, že tvrdenia o tom, že žalobca 1/ pôžičku nepotreboval neboli v súlade so skutočným stavom, nakoľko pôžička bola potrebná ako investícia na výstavbu rodinného domu vo vlastníctve žalobcu 1/. Táto nehnuteľnosť mala byť vybudovaná za účelom následného predaja, či prenájmu. Na to, či došlo k realizácii zámeru už žalovaný 2/ dosah nemajú, nakoľko už nie je konateľom žalobcu 1/ a nenesie zodpovednosť za to, že nedošlo k naplneniu pôvodného zámeru. Žalovaní teda mali za to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená legitímne a v súlade so zákonom.
5. Na pojednávanie konané dňa 18.09.2019 sa nedostavili žalobcovia ani ich právna zástupkyňa, pričom neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie mal žalobca 1/ vykázané doručením do el. schránky dňa 20.06.2019 a žalobca 2/ doručením jeho predchádzajúcej právnej zástupkyni JUDr. M. V. do el. schránky dňa 19.06.2019. Právna zástupkyňa žalobcov splnomocnená na konania plnou mocou zo dňa 19.03.2019 a 29.05.2019 o termíne pojednávania mala byť žalobcami upovedomená, pričom dňa 06.09.2019 bola nahliadať do spisu, čiže s termínom pojednávania sa mohla aj sama oboznámiť. Žalovaní sa na pojednávanie taktiež nedostavili, svoju účasť neospravedlnili, ani nepožiadali súd o odročenie pojednávania, pričom predvolanie bolo žalovanému 1/ doručené do el. schránky dňa 20.06.2019 a žalovanému 2/ poštou dňa 12.06.2019. Emailom dňa 17.09.2019 požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov S.. F. A., advokátka, ktorá súdu mailom zaslala kópie plných moci na zastupovanie žalovaných. Nakoľko
však plné moci neboli súdu doručené v origináli, prípadne overené, alebo elektronicky do el. schránky súdu s konverziou, súd na toto ospravedlnenie ako ani na predložené plné moci neprihliadal. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (č.l. 6 spisu), zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 11), odovzdávací protokol zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12), výpis z katastra nehnuteľností (č.l. 21), tuzemský platobný príkaz na úhradu (č.l. 43), výpis z účtu žalovaného 1/ (č.l. 44).
7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Žalovaný 2/ v pozícii konateľa žalobcu 1/ dňa 05.12.2012 uzatvoril so žalovaným 1/, za ktorého konal ako štatutárny orgán tiež žalovaný 2/ zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bola pôžička sumy 100.000,- eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť do 5 rokov odo dňa prevzatia pôžičky. Zmluvné strany si dohodli, že pôžička bude úročená vo výške 1 % ročne. V prípade ak by nedošlo k vráteniu peňažných prostriedkov v dohodnutom termíne, bol žalovaný 1/ oprávnený požadovať od žalobcu 1/ úrok z omeškania vo výške 3 % ročne. Príkaz na úhradu požičanej sumy bol zadaný žalovaným 1/ dňa 06.12.2012, pričom podľa výpisu z účtu suma bola na účet žalobcu 1/ pripísaná dňa 07.12.2012. Po odovzdaní dokumentácie žalovaným 2/ nový konateľ žalobcu 1/ mal za to, že zmluva o pôžičke bola žalovaným 2/ ako vtedajším štatutárom oboch zmluvných strán podpísaná účelovo, a to aj napriek tomu, že v tom čase žalobca 1/ žiadne finančné prostriedky nepotreboval. Zmluva mala byť uzavretá ako fingovaný právny úkon a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, preto žalobcovia mali za to, že zmluva je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
8.1. Podľa § 13 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
8.2. Podľa § 133 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
8.3. Podľa § 191 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.
8.4. Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
8.5. Podľa § 20 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
8.6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8.7. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť žalobcami uplatneného nároku. Medzi stranami sporu bolo sporné či došlo konaním žalovaného 2/ pri podpise zmluvy o pôžičke zo dňa 05.12.2012, ktorú podpisoval za žalobcu 1/ aj žalovaného 1/ ako štatutárny orgán k porušeniu dobrých mravov, čo by spôsobilo, že táto zmluva by bola neplatná.
10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný 2/ podpisoval túto zmluvu za žalobcu 1/ aj žalovaného 1/. Z výpisu z Obchodného registra SR z toho času je zrejmé, že žalovaný 2/ vykonával funkciu konateľa u žalobcu 1/, pričom konal menom spoločnosti samostatne. Žalovaný 2/ zároveň toho času vykonával funkciu a do dnešného dňa vykonáva funkciu predsedu predstavenstva a v zmysle výpisu z obchodného registra koná samostatne. Žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by toto konanie žalovaného 2/ ako štatutárneho orgánu oboch spoločností bolo obmedzené spoločenskou zmluvou, či valným zhromaždením, alebo zakladateľskou zmluvou, či dozornou radou. Súd má za to, že žalovaný 2/ svojím konaním teda neporušil žiadne zákonné ani interné ustanovenia, keď bol oprávnený za obe spoločnosti konať samostatne, a teda aj podpísať zmluvu o pôžičke. Z § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, kedy je potrebné schválenie úkonu valným zhromaždením, avšak schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti je možné len pred jej vznikom, čo sa nevzťahuje na daný prípad. To, že by valnému zhromaždeniu žalobcu 1/ dávala možnosť schválenia právnych úkonov spoločenská zmluva, alebo stanovy, žalobcami v konaní preukázané nijak nebolo.
11. Súd má tiež za to, žalovaní 1/ a 2/ svojím konaním neporušili ani dobré mravy v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcami nebolo preukázané, že by sa niektorý zo žalovaných uzavretím zmluvy o pôžičke napr. obohatil, alebo konal v rozpore s zásadami poctivého obchodného styku. Dobré mravy stanovujú najvyššiu prípustnú hranicu možného a akceptovateľného správania, pričom je možné ich vymedziť ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Dobré mravy sú chápané ako určité nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich osôb. Z predmetnej zmluvy je jasné, že došlo k pôžičke vo výške 100.000,- eur, pričom žalovaný 1/ tieto financie reálne previedol na účet žalobcu 1/, čo bolo preukázané platobným príkazom zo dňa 06.12.2012 a následným výpisom z účtu žalovaného 1/ zo dňa 07.12.2012. Z vyjadrení žalovaných vyplýva, že finančné prostriedky mali byť použité na realizáciu stavby domu, ktorý mal byť vlastníctvom žalobcu 1/ a ktorý mal slúžiť na predaj, prípadne na prenájom, za účelom zisku financií. Opak žalobcami preukázaný nebol. Aj z tohto konania žalovaných je zjavné, že nešlo z ich strany o porušenie dobrých mravov a prekročenie pomyselného nespochybniteľného minima slušnosti. To, že žalobca 1/ skutočne v tom čase vykonával stavby rodinného domu, prípadne domov, je zrejmé z odovzdávacieho protokolu zo dňa 20.05.2016 a taktiež zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.02.2016, kde je zálohom okrem iného práve rodinný dom, pričom táto záložná zmluva je aj zábezpekov pohľadávky žalovaného 1/ vzniknutej voči žalobcovi 1/ na základe predmetnej zmluvy o pôžičke z 05.12.2012. Žalobcovia namietali taktiež výšku úroku z omeškania 1 % ročne, avšak súd sa v danom prípade stotožňuje s tvrdením žalovaných, že výška tohto úroku je v súlade so zákonom aj dobrými mravmi, keďže je výrazne nižšia ako úroky z omeškania žiadané bankami, ale aj ako zákonná výška úrokov z omeškania. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera dohodnutá v zmluve o pôžičke neprevyšovala obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke nie je v rozpore s dobrými mravmi.
12. Súd má zároveň za to, že žalobcovia v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku nepreukázali naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Naliehavý právny záujem je pritom podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo sa stalo jeho postavenie neistým. Tvrdenia, že žalobca 1/ v danom čase nepotreboval pôžičku, alebo že aj vďaka tejto zmluva sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti neboli žalobcami v konaní nijak preukázané a zároveň má súd za to, že nepreukazujú ani naliehavý právny záujem. Rovnako má súd za to, že ani žalobcami predložená záložná zmluva nepredstavuje naliehavý právny záujem, nakoľko je viazaná na viacero zmlúv o pôžičke a je prirodzené, že v prípade viacerých pôžičiek za účelom stavby domu, prípadne domov, bolo na tieto nehnuteľnosti zriadené záložné právo za účelom zábezpeky v prípade nesplatenia pôžičiek. Žalobcovia však na naliehavý právny záujem ani v tomto prípade vôbec nepoukázali.
13. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba žalobcami nebola podaná dôvodne, keďže neuniesli dôkazné bremeno preukázania jednak naliehavého právneho záujmu a zároveň preukázania porušenia dobrých mravov pri konaní žalovaného 2/ ako štatutárneho orgánu žalobcu 1/ a žalovaného 1/ pri podpise zmluvy o pôžičke z 05.12.2012. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) podľa ktorého žalovaní, ktorí mali vo veci plný úspech, majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.