Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-29Cb-2-2020.pdf
PDF · 133.41 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-29Cb/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: X. V., nar. XX. januára XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX X. E. (podnikajúci pod obchodným menom X. V., s miestom podnikania K. XXX/ X, XXX XX X. E., F.: XX XXX XXX), zastúpeného advokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, so sídlom 1. mája 697/26, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: OKAY Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Černyševského 1287/10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 825 979, o zaplatenie 5.181,76 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 2.660,40 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.181,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.181,76 eur od 15. februára 2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu vo výške 100 %.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.181,76 eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 1. októbra 2018 uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej vykonával v prospech žalovaného činnosť obchodného zástupcu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu 5.181,76 eur, ktorá predstavuje odmenu za mesiac január 2019, žalovaný však vystavenú faktúru neuhradil. 2.2. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o obchodnom zastúpení z 1. októbra 2018 a faktúru č. 1135201901 z 31. januára 2019.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 9. júla 2019, sp. zn. 10Up/397/2019 navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si sám vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.660,40 eur s príslušenstvom.
4. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s ukončením činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu bola dňa 29. januára 2019 vykonaná preberacia inventúra na predajni, v rámci ktorej bol zistený schodok vo výške 17.723,78 eur, pričom žalobca si musel byť vedomý zisteného schodku. V zápise o inventúre bolo dohodnuté, že prípadný schodok bude žalobcovi zrazený z najbližšie splatnej provízie. Po ukončení
zastúpenia boli zistené aj ďalšie schodky a pochybenia, ktorých sa žalobca dopustil. Žalovaný tak evidoval okrem schodku 17.723,78 eur ďalšie schodky vo výške 160,-- eur, 81,81 eur, 220,83 eur a 395,30 eur. Následne boli zo strany žalovaného realizované vo vzťahu k dohľadanému tovaru čiastočné storná v sumách -1.334.70 eur, -4.826,24 eur, -3.993,71 eur, -255,94 eur, -80,40 eur, -529,51 eur, -51,84 eur a -67,22 eur. Listom z 29. marca 2019 v reakcii na predžalobnú výzvu žalobcu zo 14. marca 2019 žalovaný informoval žalobcu o existencii stavu vzájomných pohľadávok, ako aj o tom, že vykonal zápočet vzájomných pohľadávok a zároveň vyzval žalobcu na úhradu sumy 2.384,16 eur. 4.1. Žalovaný k odporu pripojil ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, zápis o uskutočnenej inventúre zásob tovaru, výzvu žalobcu zo 14. marca 2019, list žalovaného z 22. marca 2019 a oznámenia o uskutočnení zápočtu pohľadávok.
5. Žalobca v replike z 20. decembra 2019 uviedol, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, účelové, tendenčné a zmätočné. Žalovaný v odpore poukazoval na údaje o jeho interných schodkoch, avšak súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by takéto tvrdenia preukazoval. Zo strany žalovaného ide o snahu účelovo vytvoriť záväzok žalobcu, aby sa vyhol zaplateniu oprávnenej pohľadávky žalobcu. Žalovaný v minulosti obdobne pristupoval aj k iným obchodným zástupcom, ktorí s ním ukončili spoluprácu. Žalobca sa zúčastnil inventarizácie predajne, avšak žiaden schodok vo výške tvrdenej žalovaným sa pri inventarizácii nezistil. Zo zápisu o uskutočnenej inventúre vyplýva účtovný stav tovaru na predajni v sume 258.604,53 eur, pričom inventúrny rozdiel nie je v zápise uvedený. Žalovaným predložené doklady nepreukazujú, že by v čase vykonania inventúry na predajni chýbal tovar v hodnote 17.723,78 eur. Žalovaný teda nijakým spôsobom nepreukázal, že by konaním žalobcu došlo k odcudzeniu alebo akémukoľvek inému protiprávnemu nakladaniu s tovarom. Žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že za pôsobenia žalobcu ako obchodného zástupcu vzniklo manko na tovare v celkovej výške 6.740,97 eur. 5.1. K nároku žalovaného vo výške 2.660,40 eur žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca svojim konaním spôsobil schodok na predajni, resp. že by žalovanému spôsobil akúkoľvek škodu. 5.1. K replike žalobca pripojil zápisnicu o trestnom oznámení z 21. marca 2019, faktúry vystavené žalovaným vrátane dobropisov a oznámenia o započítaní pohľadávok
6. Žalovaný v duplike z 8. októbra 2020 uviedol, že žalobca nekonal v záujme žalovaného tak, aby nedochádzalo k stanoveným škodám. Žalobcovi boli pri ukončení odovzdávacej inventúry odovzdané všetky podklady k vykonanej inventúre. Žalobca podpisom súhlasil so sumou stanovenou k inventúre, ktorá sa ponížila na základe dohľadávacej/kontrolnej inventúry. Po ukončení obchodného zastúpenia boli zistené aj ďalšie schodky a pochybenia, ktorých sa žalobca dopustil, alebo ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou žalobcu ako obchodného zástupcu.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 25. januára 2024 o 12:30 hod., ktorého sa zúčastnili strany sporu a právny zástupca žalobcu.
8. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 8.1. Dňa 1. októbra 2018 bola medzi žalobcom ako obchodným zástupcom a žalovaným ako zastúpeným uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že bude pre žalovaného vykonávať činnosť obchodného zástupcu. Predmetná zmluva bola ukončená k 31. januáru 2019. Žalobca dňa 31. januára 2019 vystavil na žalovaného faktúru č. 1135201901, ktorou žalobca fakturoval žalovanému províziu za mesiac január 2019. 8.2. Výzvou zo 14. marca 2019 vyzval žalobca žalovaného, aby v lehote do 29. marca 2019 uhradil sumu 5.181,76 eur. Žalovaný v odpovedi z 22. marca 2019 oznámil žalobcovi, že v súvislosti s ukončením činnosti obchodného zástupcu bola dňa 29. januára 2019 vykonaná inventúra na predajni v Ružomberku, v rámci ktorej bol zistený schodok vo výške 17.723,78 eur, a následne boli zistené schodky vo výške 160,-- eur, 81,81 eur a 220,83 eur, pričom následne bola dohľadaná časť tovaru, na čo boli vyhotovené storná vo výške -1.334,70 eur, -4.826,24 eur, -3.993,71 eur, -255,94 eur, -80,40 eur a -529,51 eur. V zmysle uvedeného mal žalovaný realizovať zápočet voči pohľadávke žalobcu s tým, že následne mal žalobca žalovanému dlhovať sumu 2.384,16 eur. 8.3. Dňa 21. marca 2019 podal žalovaný na žalobcu na OO PZ v Ružomberku trestné oznámenie v súvislosti so škodou v celkovej sume 6.740,97 eur, ktorá mala vzniknúť počas pôsobenia žalobcu u žalovaného v období od 1. októbra 2018 do 29. januára 2019.
8.4. Dňa 31. januára 2019 vystavil žalovaný na žalobcu faktúru č. 5190000019 na sumu 17.723,78 eur s označením fakturovanej položky „ŠP 1135-001-2019 strata tovaru“. Dňa 28. februára 2019 vystavil žalovaný dobropisovú faktúru č. 5490000097 na sumu -1.334,70 eur s označením položky „ŠP 1135-001-2019_S tovar dohľadaný“, dobropisovú faktúru č. 5490000098 na sumu -4.826,24 eur s označením položky „ŠP 1135-001-2019_S_I tovar dohľadaný“, dobropisovú faktúru č. 5490000099 na sumu -3.993,71 eur s označením položky „ŠP 1135-001-2019_S_II tovar dohľadaný“, dobropisovú faktúru č. 5490000100 na sumu -255,94 eur s označením položky „ŠP 1135-001-2019_S_III tovar dohľadaný“, dobropisovú faktúru č. 5490000101 na sumu -80,40 eur s označením položky „ŠP 1135-001-2019_S_IV tovar dohľadaný“ a dňa 12. marca 2019 dobropisovú faktúru č. 5490000104 na sumu -529,51 eur s označením položky „ŠP 1135-001-2019_S_V tovar dohľadaný“. Ďalšie dobropisy na sumy -119,06 eur a - 64,81 eur uskutočnil žalovaný po realizácii zápočtu pohľadávok. 8.5. Dňa 22. marca 2019 uskutočnil žalovaný jednostranný zápočet pohľadávok, keď voči pohľadávkam žalobcu v celkovej sume 15.672,75 eur započítal pohľadávky v sume 17.883,78 eur (17.723,78 eur - VS 5190000019 a 160,-- eur - VS 5190000061).
9. Podľa ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. 9.1. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 9.2. Podľa ustanovenia § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. 9.3. Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 9.4. Podľa ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. 9.5. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
10. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd poukazuje, že nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným a jej trvanie v období od 1. októbra 2018 do 31. januára 2019. Rovnako tak nebolo sporné, že žalobca žalovanému fakturoval províziu za činnosť obchodného zástupcu za mesiac január 2019 v sume 5.181,76 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný pritom nespochybňoval samotný nárok žalobcu na províziu a ani výšku fakturovanej provízie. 10.1. Základ nároku žalobcu mal preto súd za preukázaný.
11. Procesná obrana žalovaného v spore bola založená na tom, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody. S touto argumentáciou žalovaného sa súd nestotožnil, naopak je toho názoru, že započítací prejav žalovaného z 22. marca 2019 nevyvolal žalovaným zamýšľané právne následky. Žalovaný totiž nepreukázal, že by mal voči žalobcovi pohľadávku na náhradu škody. 11.1. K predmetnému konštatovaniu uvádza súd v podrobnostiach nasledovné:
12. Súd poukazuje na to, že v prípade nároku na náhradu škody platí, že poškodený musí tvrdiť (a preukázať) tri kumulatívne predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon (porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti), vznik ujmy na strane poškodeného a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalovaný však naplnenie týchto troch predpokladov za škodu na strane žalobcu hodnoverným spôsobom netvrdil a ani nepreukázal. 12.1. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca mu mal spôsobiť škodu, bolo povinnosťou žalovaného v súlade s ustanovením § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti, a teda musí uviesť jednoznačne a konkrétne tvrdenia, z ktorých by vyplynula oprávnenosť jeho nároku. Uvedené znamená, že bolo povinnosťou žalovaného v konaní (osobitne, ak si časť nároku na náhradu škody uplatnil aj vo forme vzájomnej žaloby - pozn. súdu) uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť svoj nárok po skutkovej stránke. Podľa názoru súdu si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil.
13. V súvislosti s nárokom žalovaného na náhradu škody (či už v časti, v ktorej mal zaniknúť nárok žalobcu na províziu na základe započítania, alebo v časti, v ktorej si uplatňuje nárok vzájomnou žalobou) súd uvádza, aké konkrétne tvrdenia uviedol žalovaný v spore v súvislosti s tvrdeným nárokom na náhradu škody:
- Na základe čl. 4 ods. 4.8 zmluvy sa žalobca zaviazal „počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku poskytovateľa, takisto sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku škody na majetku poskytovateľa, najmä na predajni a jej vybavení, na tovare, v súvislosti s inventúrnymi rozdielmi alebo v dôsledku uplynutia doby spotreby a pod.“
- V súvislosti s ukončením činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu bola dňa 29.1.2019 vykonaná preberacia inventúra na predajni, pričom predmetnej inventúry sa žalobca osobne zúčastnil. Na základe tejto inventúry bol zistený schodok vo výške 17.723,78 eur (evidovaný pod č. 1135-001-2019). Žalovaný odkazuje na zápis o inventúre zo dňa 29.1.2019, z ktorého vyplýva, že žalobca musel alebo mal si byť vedomý zisteného schodku, rovnako aj prípadného zápočtu zisteného schodku s jeho províziou.
- Po ukončení obchodného zastúpenia boli zistené aj ďalšie schodky a pochybenia, ktorých sa žalobca dopustil alebo ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou žalobcu ako obchodného zástupcu, rovnako tak boli dohľadané aj niektoré artikle.
- Nedodržanie stanovených postupov a nepozornosť žalobcu zapríčinili zásadné nezhody ohľadom stavu tovaru a škody v takýchto sumách.
- Žalobca nevykonával činnosť a nekonal v záujme žalovaného tak, aby nedochádzalo k stanoveným škodám.
14. Z vyššie popísaného skutkového vymedzenia nároku zo strany žalovaného súd konštatuje, že sa jedná len o všeobecné konštatácie žalovaného bez toho, aby v ňom bolo popísané konkrétne konanie žalobcu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorá by mu vyplávala zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka (ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu). 14.1. Zároveň súd dáva do pozornosti, že odkaz žalovaného na bod 4.8. zmluvy nezodpovedá obsahu uzatvorenej zmluvy, keďže v predmetnom bode sú len upravené záväzky žalobcu ako obchodného zástupcu zaplatiť kauciu na bankový účet poskytovateľa v súlade so zmluvou, osobne aktívne predávať všetky typy ponúkaných spotrebičov a služieb, bez zbytočného odkladu poskytnúť poskytovateľovi všetku vyžadovanú súčinnosť a byť dostupný prostredníctvom mobilného telefónu aj mimo otváraciu dobu predajne pre prípad výnimočných situácií, o ktorých ho bude poskytovateľ informovať, sám a v spolupráci s poskytovateľom školiť personál, samostatne sa v spolupráci s poskytovateľom vzdelávať v tovaroznalectve, zabezpečiť úroveň odborných znalostí personálu tak, aby známka zo zákazníckej ankety za odborné znalosti personálu nebola horšia než 1,9 a usilovať o to, aby každý zákazník prichádzajúci na predajňu bol oslovený najneskôr do 2 minút. 14.2. Pokiaľ ide o záväzok žalobcu ako obchodného zástupcu počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku poskytovateľa, záväzok uhradiť poskytovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku škody na majetku poskytovateľa, najmä na predajni a jej vybavení, na tovare, v súvislosti s inventúrnymi rozdielmi alebo v dôsledku uplynutia doby spotreby a pod., ten je obsiahnutý v bode 4.7. (a nie v bode 4.8.) zmluvy o obchodnom zastúpení. Navyše ani všeobecný odkaz žalovaného na znenie predmetného zmluvného dojednania, hoci obsahujúceho určité povinnosti žalobcu, nie je možné považovať za vymedzenie a preukázanie prvého predpokladu zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorým je porušenie zmluvnej povinnosti. Všeobecný odkaz na predmetné zmluvné dojednanie totiž nepredstavuje konkrétne (protiprávne) konanie žalobcu, ktorým by mohla byť žalovanému spôsobená škoda. 14.3. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že žalovaný zjavne porušenie povinnosti na strane žalobcu spája s údajným vznikom schodku, ktorý mal byť zistený pri inventúre. Zistenie schodku nie je možné stotožniť s porušením právnej (zmluvnej) povinnosti na strane žalobcu, ako to mylne predpokladá žalovaný. Súd poukazuje na to, že v súvislosti so záväzkom obchodného zástupcu zo zmluvy o obchodnom zastúpení Obchodný zákonník nespája jeho zodpovednosť za škodu na veciach zastúpeného. Preto bolo nevyhnutné, aby v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti si prípadný záväzok obchodného zástupcu
na veciach zverených zastúpeným jednoznačne dojednali zmluvné strany v zmluve o obchodnom zastúpení. V takom prípade však je potrebné, aby súčasťou tohto zmluvného dojednania boli aj konkrétne veci, ktoré zastúpený odovzdal obchodnému zástupcovi, aby tak bolo možné posúdiť prípadný rozsah zodpovednosti obchodného zástupcu. V zmluve o obchodnom zastúpení z 1. októbra 2018 však nie je dojednaný výslovný záväzok žalobcu ako obchodného zástupcu, že preberá na seba zodpovednosť za škodu na veciach zverených mu žalovaným ako zastúpeným, pričom za takýto záväzok nie je možné považovať ani bod 4.7. zmluvy, čo znamená, že na strane žalobcu neexistuje bez jednoznačného preukázania porušenia jeho konkrétnej zmluvnej povinnosti zodpovednosť za prípadný schodok. Navyše z obsahu zmluvy o obchodnom zastúpení predloženej súdom nevyplýva, aké konkrétne veci mal žalovaný odovzdať žalobcovi. 14.4. Zároveň z obsahu zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že v predajni, v ktorej realizoval žalobca činnosť obchodného zástupcu, pôsobili zamestnanci žalovaného, za ktorých však žalobca ako obchodný zástupca nemôže zodpovedať. Obchodný zástupca vykonáva činnosť na základe obchodnoprávnej zmluvy o obchodnom zastúpení, čo znamená, že je vylúčené, aby bol žalobca považovaný za vedúceho zamestnanca, ktorý by podľa Zákonníka práce zodpovedal za schodok vo väčšom rozsahu než ostatní zamestnanci s hmotnou zodpovednosťou (k tomu viď ustanovenia § 186 až § 191 Zákonníka práce). 14.5. Vzhľadom k tomu, že prípadný vznik schodku nie je možné bez ďalšieho automaticky považovať za porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu, a žalovaný nešpecifikoval konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu (t. j. neuviedol konkrétne protiprávne konanie žalobcu, alebo opomenutie jeho konania), nie je zo strany žalovaného preukázaný prvý z troch kumulatívnych predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu, čo bez ďalšieho vylučuje existenciu nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, a teda existenciu započítateľnej pohľadávky žalovaného, ako aj existenciu pohľadávky žalovaného uplatňovanú vzájomnou žalobou.
15. Nad rámec už uvedeného v tejto časti - osobitne aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovaného v spore (o schodku a údajnej zodpovednosti žalobcu za schodok) - súd považuje pre úplnosť za nevyhnutné - bez toho, aby to sám meritórne vyhodnocoval - uviesť, že sa mu javí, že uzatváraním zmlúv o obchodnom zastúpení s „obchodnými zástupcami“, ktorí majú vykonávať činnosť vedúcich jeho predajní, sa žalovaný snaží dojednávať vykonávanie závislej práce (čo reálne predstavuje činnosť obchodného zástupcu podľa predloženej zmluvy) zmluvami podľa Obchodného zákonníka (v danom prípade zmluvou o obchodnom zastúpení) s cieľom obísť jeho povinnosti voči zamestnancom vyplývajúce mu zo Zákonníka práce, čo jednak predstavuje nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku ktorej nie je možné žalovanému pre zneužitie práva poskytnúť právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka, ale zároveň ide aj o konanie, ktoré je v priamom rozpore so zákonom, čo by viedlo k záveru o neplatnosti takých dojednaní [k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2022, sp. zn. 2Cdo/323/2020, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2022 pod R 44/2022]. Táto (prípadná) neplatnosť by však nemala vplyv na nárok žalobcu na odmenu za ním realizovanú činnosť v prospech žalovaného, ale dopadala by len na prípadné nároky žalovaného voči žalobcovi.
16. Žalovaný podľa názoru súdu v konaní nepreukázal ani druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to vznik škody. 16.1. V konaní žalovaný argumentoval zápisom o uskutočnenej inventúre z 29. januára 2019, z neho však vyplýva - pri odkaze na prílohy tohto zápisu - len zoznam tovaru žalovaného, jeho množstvo a účtovná hodnota. Nemožno však z tohto zápisu predloženého žalovaným ako prílohu k odporu proti platobnému rozkazu, ktorý odkazoval výlučne na prílohy, zistiť žiadne údaje o druhu chýbajúceho tovaru, jeho množstve a hodnote, keďže tieto informácie prílohy zápisu neobsahujú. Odhliadnuc od toho, že žalobca neprevzal zmluvou zodpovednosť na zverených hodnotách a žalovaný nepreukázal konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom (k tomu viď body 14. až 14.5. odôvodnenia rozsudku vyššie), prípadný schodok by bolo možné preukázať jedine tak, že by bol zo strany žalovaného preukázaný stav tovaru k 1. októbru 2018, množstvo predaného tovaru v období od 1. októbra 2018 do 29. januára 2019, množstvo doplneného tovaru v období od 1. októbra 2019 do 29. januára 2019 a konečný stav tovaru k 29. januáru 2019. Listiny, ktoré by tieto údaje preukazovali, však žalovaný vo včas uplatnených prostriedkoch procesnej obrany súdu nepredložil. 16.2. Zároveň tvrdenia samotného žalovaného a jeho ďalšie úkony vo vzťahu k žalobcovi spochybňujú hodnovernosť výsledkov inventúry z 29. januára 2019. Súd poukazuje na to, že zo strany žalovaného nebola inventúra realizovaná 29. januára 2019 uskutočnená riadne, o čom svedčí, že opakovane
vystavoval dobropisy na „nájdený“ tovar, a teda účelovo nadhodnotil údajne chýbajúci tovar. Nedôveryhodnosť postupu žalovaného, v očiach súdu spochybňujúcu vznik škody uplatňovanej v konaní, dokladá aj to, že až následne po inventúre mal údajne zistiť ďalší chýbajúci tovar, a to dňa 18. marca 2019 v hodnote 220,83 eur, dňa 31. mája 2019 v hodnote 395,30 eur a v bližšie nešpecifikovaných dňoch v sume 160,-- eur a v sume 81,81 eur. Ak žalovaný uskutočnil dňa 29. januára 2019 inventúru tovaru, hoci ešte v mesiaci jún 2019 dohľadal údajne chýbajúci tovar, a následne po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom mal zistiť ďalší údajne chýbajúci tovar, to preukazuje nielen zmätočnosť konania žalovaného, ale jeho účelovosť, ktorého cieľom bolo jedine umelo vytvoriť pohľadávku voči žalobcovi ku dňu splatnosti pohľadávky žalobcu na províziu, ktorú by mohol jednostranne započítať voči oprávnenému zmluvnému nároku žalobcu na jeho províziu za mesiac január 2019. Súd zastáva názor, že zmätočnosť tvrdení žalovaného - bez toho, aby ich relevantným spôsobom v konaní vysvetlil - podľa ktorých k 29. januáru 2019 mal chýbať nešpecifikovaný tovar v sume 17.723,78 eur, z ktorého následne prevažnú časť mal nájsť, a zároveň mal zistiť ďalší chýbajúci tovar (napriek uskutočnenej inventúre), vylučuje, aby mohol súd konštatovať vznik škody na strane žalovaného, a prípadne jej výšku. Žalovaný v konaní nepreukázal, z čoho má suma 17.723,78 eur ako údajná škoda v zmysle faktúry č. 5190000019 pozostávať. 16.3. Okrem už vyššie konštatovanej zmätočnosti postupu žalovaného súd poukazuje na vzájomnú protirečivosť žalovaného, ktorý v liste z 22. marca 2019 prezentoval výšku škody 7.565,92 eur (5.181,76 eur ako započítaná suma + 2.384,16 eur ako žalovaným požadovaná suma), hoci deň predtým v trestnom oznámení tvrdil škodu vo výške 6.740,79 eur. Pozornosti súdu pritom neušlo, že pri zohľadnení faktúry č. 5190000019 a k nej vystaveným dobropisom by údajná výška škody k 22. marcu 2019 predstavovala tretiu sumu, a to 7.232,79 eur, ale v započítacom prejave z 22. marca 2019 použil štvrtú, pôvodne tvrdenú, sumu 17.723,78 eur. Tieto rozpory však žalovaný v konaní žiadnym hodnoverným spôsobom nevysvetlil, čo vylučovalo možnosť súdu posúdiť, či skutočne mohla žalovanému vzniknúť akákoľvek škoda. 16.4. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalovaný si v konaní jednak nesplnil povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti nielen k porušeniu povinnosti na strane žalobcu (k tomu viď body 14. až 14.5. odôvodnenia rozsudku vyššie), ale aj k samotnému vzniku škody, a zároveň si nesplnil svoju povinnosť včas uplatnenými prostriedkami procesnej obrany preukázať vznik škody. 16.5. Preto súd uzatvára, že žalovaný nepreukázal ani druhý z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorým je vznik škody.
17. Pokiaľ žalovaný v konaní argumentoval tým, že žalobca súpis o inventarizácii podpísal a súhlasil tým so sumou stanovenou k úhrade, túto obranu žalovanému musel súd odmietnuť, keďže v žalovaným (v rámci odporu proti platobnému rozkazu) predloženom zápise o inventarizácii nie je uvedená žiadna suma, a tento zápis odkazuje len na jeho prílohy, z ktorých však žiadna suma a žiadny chýbajúci tovar jednoznačne nevyplývajú. Navyše ani podpis zápisu o inventarizácii z 29. januára 2019 žalobcom nenahrádza povinnosť žalovaného pravdivo a úplne uviesť rozhodujúce skutočnosti k jeho nároku, a tento nárok riadne a včas preukázať. Tieto povinnosti (povinnosť tvrdiť a povinnosť dokazovať) si žalovaný v spore nesplnil, čo má za následok konštatovanie súdu o nepreukázaní jeho nároku na náhradu škody, čo znamená, že žalovaný nedisponoval pohľadávkou voči žalobcovi, ktorú by mohol započítať voči pohľadávke žalobcu na províziu za mesiac január 2019. Pohľadávka žalobcu na províziu za mesiac január 2019 v sume 5.181,76 eur z tohto dôvodu nezanikla v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného z 22. marca 2019. Rovnako tak žalovaný nedisponoval pohľadávkou v sume 2.660,40 eur uplatňovanou žalovaným voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
18. Osobitne, pokiaľ ide o započítací prejav žalovaného z 22. marca 2019, súd pre úplnosť poukazuje na to, že v zmysle započítacieho prejavu žalovaný použil na započítanie ním tvrdenú údajnú pohľadávku v sume 17.723,78 eur v zmysle faktúry č. 5190000019, ktorú však žalovaný žalobcovi opakovane dobropisoval 5 dobropismi z 28. februára 2019 a jedným dobropisom z 12. marca 2019, čím by údajný nárok žalovaného z faktúry č. 5190000019 pred zápočtom bol len v sume 7.232,79 eur. Navyše pri podávaní trestného oznámenia z 21. marca 2019 - podanom deň pred vzájomným zápočtom pohľadávok - žalovaný tvrdil, že žalobca mu spôsobil škodu v sume 6.740,79 eur. V započítacom prejave však žalovaný označil celú svoju pohľadávku v sume 17.723,78 eur, hoci táto suma nezodpovedala skutočnosti, či v dôsledku jednotlivých dobropisov, alebo v dôsledku skôr podaného trestného oznámenia. Obsah započítacieho prejavu, v ktorom žalovaný uviedol ako započítavanú pohľadávku sumu 17.723,78 eur, hoci v takomto rozsahu nedisponoval údajnou pohľadávkou voči
žalobcovi, spôsobuje zmätočnosť započítacieho prejavu žalovaného z 22. marca 2019 a jeho absolútnu neplatnosť pre jeho neurčitosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 18.1. Konštatovaná neplatnosť započítacieho prejavu, ako aj vyššie vyslovené závery o nepreukázaní kumulatívnych predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu zo strany žalovaného znamenajú, že nárok žalobcu na zaplatenie provízie v sume 5.181,76 eur je v celom rozsahu dôvodný.
19. Žalobca má zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov obchodného práva (s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka spojení s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške 8 % ročne od 15. februára 2019 až do zaplatenia. 19.1. Rovnako tak má žalobca nárok aj na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.
20. Naopak nárok žalovaného na zaplatenie sumy 2.660,40 eur ako nárok na náhradu škody uplatnený vzájomnou žalobou vyhodnotil súd v celom rozsahu ako nedôvodný, pretože tento nárok žalovaný v konaní riadnym spôsobom nepreukázal. Aj v rámci nároku uplatneného vzájomnou žalobou platia tie isté závery, ktoré vyslovil súd vo vzťahu k časti nároku na náhradu škody, ktorý si mal žalovaný započítať voči pohľadávke žalobcu na províziu. Preto súd s odkazom na vyššie vyslovené závery (k tomu viď body 12., 12.1., 14., 14.1., 14.2., 14.3., 14.4., 14.5., 16., 16.1., 16.2., 16.3., 16.4. a 16.5. odôvodnenia rozsudku vyššie) konštatuje, že žalovaný neuviedol pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti k jednotlivým predpokladom zodpovednosti žalobcu za škodu a zároveň ani nepreukázal porušenie právnej (zmluvnej) povinnosti zo strany žalobcu a ani vznik samotnej škody.
21. Záverom k nevykonaniu jednotlivých stranami sporu dôkazov súd uvádza nasledovné: 21.1. Návrh žalobcu na jeho výsluch vzal žalobca na pojednávaní s poukazom na predbežné právne posúdenie späť, a preto na uskutočnení výsluchu žalobca netrval. 21.1. Výsluch svedkyne F. E., ako aj pripojenie vyšetrovacieho spisu OO PZ Ružomberok vyhodnotil súd ako nadbytočné dôkazné návrhy zo strany žalobcu, keďže samotný nárok žalobcu na províziu bol nesporný, a pokiaľ ide o obranu žalovaného o jeho nároku na náhradu škody vyhodnotil súd ako neopodstatnenú z dôvodov vyslovených vyššie. Tieto dôkazné návrhy by mali určitú právnu relevanciu jedine v situácii, ak by žalovaný preukázal zodpovednosť žalobcu za škodu a vznik škody na strane žalovaného, k čomu však v rozhodovanom spore nedošlo.
22. Osobitne pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté stranami sporu na pojednávaní uskutočnenom dňa 25. januára 2024, a to v podobe vyžiadania si jednotlivých účtovných dokladov od žalovaného navrhnutých žalobcom, resp. žalovaným tvrdenej skutočnosti, že disponuje zápisom obsahujúcim výšku škody a chýbajúci tovar podpísaným žalobcom, tieto súd nevykonal s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p., keďže tieto dôkazné návrhy boli zo strany žalobcu a aj žalovaného uplatnené oneskorene, a preto na ne dopadá sudcovská koncentrácia konania. O sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými bol žalobca poučený uznesením Okresného súdu Bratislava V zo 14. marca 2022, č. k. 29Cb/2/2020-124 a žalovaný uznesením Okresného súdu Bratislava V zo 25. septembra 2020, č. k. 29Cb/2/2020-106. Napriek tomuto poučeniu boli strany sporu nečinné a dôkazné návrhy vzniesli oneskorene až na nariadenom pojednávaní po viac ako 4 rokoch trvania súdneho sporu, čo považuje súd za neprípustné.
23. Pre možnosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania súd odkazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplývajú nasledovné závery: 23.1. Podľa čl. 8 Základných princípov C. s. p. sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov C. s. p. vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov C. s. p.). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C. s. p.). Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení
obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) [k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018]. 23.2. Zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 2 C.s.p. limity pre aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania uvádza slovom „najmä“, a teda výkladom a contrario je potrebné mať za to, aplikácia sudcovskej koncentrácie je na mieste nielen vtedy, ak by uplatnenie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ale je na mieste vždy vtedy, ak v konkrétnych okolnostiach danej veci strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p. preto vo všeobecnosti nie je možné vykladať tak, že ak ide o dôkaz listinou, a teda ide o dôkaz, ktorý stačí vykonať len jeho prečítaním alebo oznámením jeho obsahu na pojednávaní (§ 204 C.s.p.), postačí ak ho strana označí alebo predloží na pojednávaní, resp. pred pojednávaním v lehote na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 C.s.p.). Takýmto výkladom by totiž bol popretý základný zmysel a účel sudcovskej koncentrácie, ktorým v prípade prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, je práve eliminovať uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní alebo v čase po nariadení pojednávania alebo krátko pred uskutočnením pojednávania (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. decembra 2023, sp. zn. 43Cob/67/2023). 23.3. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2023, sp. zn. 3Cob/86/2023). V predmetnom rozhodnutí pritom Krajský súd v Bratislave (t. j. odvolací súd vo vzťahu k vo veci rozhodujúcemu súdu) výslovne skonštatoval, že súd nemal (nesmel) prihliadať na listinné dôkazy predložené stranou sporu až na pojednávaní s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ustanovení § 153 C.s.p. 23.4. Z vyššie označených rozhodnutí vyplýva, že strany sporu sú povinné postupovať v konaní podľa pokynov súdu a ak im súd určí záväznú lehotu na predloženie (alebo aspoň označenie) dôkazných návrhov, sú povinní tieto pokyny súdu rešpektovať a všetky dôkazné návrhy predložiť súdu v stanovenej lehote. Ak strany sporu tieto pokyny súdu nerešpektujú, vystavujú sa sami riziku, že na ich oneskorené dôkazné návrhy súd pri svojom rozhodovaní neprihliadne. Strany sporu sú povinné všetky dôkazné návrhy uplatniť už v písomnej časti konania tak, aby každá zo strán a aj súd na nariadenom pojednávaní vedeli, z akých dôkazných návrhov bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. V rozpore s požiadavkou hospodárnosti a rýchlosti konania sledovanou sudcovskou koncentráciou konania je, ak si strana nechá nejaké „tromfy“ v podobe dôkazných návrhov až na nariadený termín pojednávania, osobitne vtedy, ak takýto dôkazný návrh slúži na odstránenie skôr vzniknutej spornosti vyvolanej protistranou, na ktorú bolo možné reagovať v skoršom štádiu konania (v rámci jeho písomnej časti). Jedinou podmienkou pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania je nerešpektovanie predchádzajúcej výzvy súdu, pričom sudcovská koncentrácia konania prichádza do úvahy aj vtedy, ak by nebolo nevyhnutné odročiť pojednávanie, podstatné je len to, že strana zjavne nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (k tomu viď vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/67/2023). Sudcovská koncentrácia konania tak je na mieste aj v situácii, ak strana sporu navrhne na pojednávaní listinné dôkazy, a to aj v situácii, ak by tú listinu mala strana so sebou na pojednávaní. V takom prípade by bolo neprípustné, ak by sa listina na pojednávaní napríklad prečítala, keďže protistrana túto listinu nemala k dispozícii pred pojednávaním, v dôsledku čoho by nemala protistrana vytvorené rovnaké podmienky v spore v porovnaní s tou stranou, ktorá v rozpore s koncentráciou konania navrhne, prípadne predloží listinný dôkaz až na pojednávaní, čím by došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, keďže by sa tým protistrane znemožnilo uplatniť námietku k návrhu strany na vykonanie dôkazov, ktorá predstavuje podľa ustanovenia § 149 C.s.p. prostriedok procesného útoku, resp. prostriedok procesnej obrany. V takejto situácii je súd povinný na oneskorene (t. j. až na nariadenom pojednávaní) navrhnutý, prípadne aj predložený, listinný dôkaz neprihliadnuť a v konaní ho nevykonať s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153
C.s.p. (k tomu viď vyššie citované rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/67/2023 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/86/2023). 23.5. Vyššie vyslovené právne závery sú plne relevantné aj na dôkazné návrhy strán sporu prednesené na pojednávaní uskutočnenom dňa 25. januára 2024, z čoho vyplýva oprávnenosť uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania na tieto oneskorene uplatnené dôkazné návrhy. Osobitne pokiaľ ide o návrh žalovaného týkajúci sa predloženia zápisu o inventarizácii podpísaného žalobcom, z ktorého má vyplývať hodnota chýbajúceho tovaru, súd poukazuje na to, že aj keby takýto dôkaz žalovaný predložil včas, výsledok sporu by bol rovnaký, keďže takáto listina by nepreukázala prvý kumulatívny predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalobcu, ale mohla by mať význam len pre preukázanie vzniku škody (zníženia majetku žalovaného) ako druhého predpokladu zodpovednosti za škodu. Tu len pre úplnosť súd zvýrazňuje, že žalobca už v replike 20. decembra 2019 výslovne namietal, že v predloženom zápise z 29. januára 2019 nie je zistený rozdiel uvedený a z predložených dokladov vyplýva len označenie tovaru a jeho účtovná hodnota, nie však skutočnosť, že v čase vykonania inventúry na predajni chýbal tovar v celkovej hodnote 17.723,78 eur. Predmetná replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 29. septembra 2020 spolu s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo 25. septembra 2020, č. k. 29Cb/2/2020-106, a teda žalovaný mal vytvorený priestor, aby riadne a najmä včas označil dôkazy na preukázanie ním uvádzaných tvrdení. V duplike z 8. októbra 2020 však žalovaný žiadnymi dôkaznými návrhmi na predmetné tvrdenia žalobcu nereagoval.
24. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.181,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.181,76 eur od 15. februára 2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur (výrok I.).
25. Vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 2.660,40 eur súd ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
26. O trovách konania súd rozhodol v podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v spore úspešný tak v konaní o žalobe, ako aj v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného. Žalobcovi preto súd priznal voči žalovanému nárok náhradu trov konania o žalobe žalobcu vo výške 100 % (výrok III.) ako aj nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného výške 100 % (výrok IV.). 26.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).