Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-26-2019.pdf
PDF · 143.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50361368, proti žalovanej F. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX A., t.č. bytom S. X.R. XX, U., o zaplatenie 428,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná F. E. je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 401 Eur, zmluvné úroky vo výške 44,51 Eur, bankové poplatky vo výške 39,65 Eur a 5,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 401 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 50 Eur, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 4.4.2019 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny 428,47 Eur, úrokov vo výške 44,51 Eur, úrokov vo výške 282,52 Eur, 20,30% úrokov z omeškania zo sumy 428,47 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia, 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 428,47 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia, poplatku vo výške 39,65 Eur a žiadal zaviazať žalovanú aj na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.7.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá Zmluva o úvere č. 1555927625, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 uzavretou medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Žalovanej bol poskytnutý úver - finančné prostriedky. Žalovaná neplnila splátky úveru riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
3. Žalovaná požiadala žalobcu o splátkový kalendár písomným podaním zo dňa 2.7.2019, lebo finančnú hotovosť nemá.
4. Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 19.7.2019 súdu oznámila, že žalobca súhlasí so splátkami vo výške 50 Eur pod hrozbou straty výhody splátok.
5. Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 4.9.2019 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala v spore rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.
6. Žalovaná sa na pojednávanie dostavila riadne a včas. Súd preto spor prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 CSP.
7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa k veci už vyjadrila, žalobcovi 2x písala, žiadala ho o splátkový kalendár. Uviedla, že, vie že má dlh, od podania žaloby sa nič nezmenilo, lebo potom už nič nezaplatila. Uviedla, že pracuje na dohodu podľa potreby zamestnávateľa, jej zárobok je rôzny, je to okolo 300 Eur mesačne. Je rozvedená, má 3 už dospelé deti. Žalovaná súhlasila s navrhovanými splátkami po 50 Eur mesačne.
8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 4.9.2019 uviedla, že žalovanej bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy č. 1555927625 zo dňa 21.7.2015. Žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatila svoj záväzok len čiastočne. Jej jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 18.12.2018. S prihliadnutím na závažné porušenie zmluvných podmienok zo zmluvy o úvere žalovanou, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 25.4.2016. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Dojednaná bola 20,30% úroková sadzba ročne. Poukázala na ustanovenia § 497, § 499, § 502 ods.1, § 503 ods.2, § 506 a § 369 ods.1 Obchodného zákonníka.
9. Podľa žalobcu žalovaná uhradila celkove sumu 99 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná vo výške 27,47 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 71,53 Eur na istinu.
10. Právny zástupca žalobcu poukázala na článok 5. bod 5.6 Obchodných podmienok. Uviedol, že suma 44,51 Eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 25.4.2016 a suma 282,52 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 25.4.2016 do 30.11.2018. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 29.3.2016. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 25.4.2016.
11. Podľa žalobcu suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 69,63 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 2,34 Eur, čo je spolu 71,97 Eur. Od tejto sumy boli odrátané úhrady žalovanej vo výške 27,47 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je potom 44,50 Eur.
12. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 30.11.2018 predstavuje sumu 226,15 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 30.11.2018 predstavuje 56,26 Eur, čo je spolu 282,40 Eur.
13. Poplatky vo výške 39,65 Eur pozostávajú z poplatku za 1. upomienku na úverovom účte zo dňa 29.12.2015 vo výške 10 Eur, poplatku za 2. upomienku na úverovom účte zo dňa 1.2.2016 vo výške 25 Eur, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 29.3.2016 vo výške 1,15 Eur a poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 25.4.2016 vo výške 3,50 Eur.
14. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 9.11.2016.
15. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal okrem iného na to, že napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu IV 476/2012 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16.8.2018.
16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP.
17. Podľa predtlačeného formulára Zmluvy o úvere - dobrá pôžička uzavrela Poštová banka, a.s. a žalovaná Zmluvu o úvere č. 1555927625 dňa 22.7.2015. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo
strany veriteľa dlžníčke - žalovanej vo výške 500 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 33 Eur. Zmluvné strany si dojednali úrokovú sadzbu 20,30% ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach ku dňu 25. dňa v mesiaci s tým, že dátum prvej splátky bude 25.8.2015. RPMN bola uvedená vo výške 22,30%, priemerná RPMN na trhu 13,83%, najvyššia prípustná výška odplaty 27,66%. Celková čiastka úveru bola vyčíslená na 584,62 Eur.
18. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. účinné od 28.6.2014, Obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička účinné od 6.1.2014.
19. Listom zo dňa 29.3.2016 označeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ banka oznámila žalovanej, že podstatným spôsobom porušila Zmluvu o úvere, keď ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradila svoje záväzky voči banke. Banka súčasne upozornila žalovanú podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka na to, že ku dňu 29.3.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 201,15 Eur, ktorá suma pozostáva z omeškanej splátky vo výške 165 Eur a poplatkov vo výške 36,15 Eur. Žalovaná bola upozornená, že ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlhovanej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný.
20. Listom zo dňa 25.4.2016 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ banka vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 512,63 Eur do 10. kalendárnych dní od doručenia výzvy s upozornením, že došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 25.4.2016.
21. Podľa listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018“ bola výška čerpaného úveru žalovanou 500 Eur. Na úver bolo splatených 99 Eur od 6.10.2015 do 30.10.2015.
22. Žalobca na doplnenie žaloby pripojil ako prílohu aj spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
23. Súdu bola predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018, uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, pričom touto zmluvou postúpil postupca na postupníka ku dňu účinnosti zmluvy pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v prílohe č. 1 a č. 2, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok.
24. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných) zo zmluvy o úvere ( § 497).
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
29. Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
30. Podľa § 503 ods.2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
31. Podľa § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
32. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
33. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
34. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
35. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
38. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
39. Podľa § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
40. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z. účinného od 1.4.2004, ktorou sa napĺňali ciele Smernice Rady 93/13/EHS z 25.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná úprava citovaného zákonného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca ani nenamietal, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Táto spotrebiteľská zmluva bola síce typovo uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka, avšak nároky z nej sa posudzujú podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale jednak aj podľa všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. Sporný vzťah pre treba posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 97/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, v otázke pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval
podľa noriem občianskeho práva, ktorá úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. 1Ús 402/2013 zo dňa 19.6.2013).
41. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
42. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
43. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
44. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
- a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
- b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
- c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
- d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
45. Podľa § 517 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
46. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
47. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
48. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
50. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva o úvere č. 1555927625 zo dňa 22.7.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 500 Eur za zmluvne dohodnutých podmienok. Súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa. Preto zmluva podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale prednostne právnemu režimu osobitného zákona, ktorým v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol platný a účinný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy.
51. Súd poukazuje na to, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Ustanovenie § 52 ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Toto sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj v tomto ohľade je súdna prax ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Ncdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015).
52. Medzi sporovými stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o úvere, na základe ktorej mala žalovaná poskytnutý úver vo výške 500 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi na základe zmluvne dojednaných podmienok. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach 33 Eur s tým, že splatnosť 1. splátky bola dojednaná na deň 25.8.2015 a posledná na deň 25.1.2017. Zmluvné strany si zmluvne dojednali aj úrokovú sadzbu za poskytnutie úveru vo výške 20,30% ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 18. pravidelných mesačných splátkach s tým, že splatnosť každej mesačnej splátky bola dojednaná k 25. dňu v mesiaci. V Zmluve o úvere je uvedená RPMN 22,30% ročne a priemernú RPMN 13,830% ročne. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo aj to, že žalovaná porušila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, keď prestala splácať poskytnutý úver riadne a včas v dohodnutých mesačných splátkach. Túto skutočnosť žalobca preukázal aj výpisom stavu úveru. Súd po preskúmaní postupu banky zistil, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa. Banka pred zosplatnením úveru vyzvala žalovanú na úhradu dlhovaných splátok výzvou, umožnila žalovanej, aby dlhované splátky zaplatila v dodatočnej lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že žalovanú upozornila aj na oprávnenie využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanou.
53. Strany zmluvy si dojednali aj úročenie úveru úrokovou sadzbou vo výške 20,30% ročne. Po preskúmaní zmluvy súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok. Súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018.
54. Súd ďalej preskúmal nárok žalobcu z hľadiska výšky uplatnenej pohľadávky, či tento nárok je v súlade so zákonnou úpravou. Žalovaná vyčerpala úver podľa úverovej zmluvy v plnej výške, t.j. vo výške 500 Eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná doteraz na úver uhradila sumu 99 Eur. Na istinu bola započítaná suma 71,53 Eur a na úroky 27,47 Eur. Postup započítania úhrad bol v rozpore s § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, pri čiastočnom plnení peňažného záväzku sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Aj keď banka so žalovaným dojednala iný spôsob zápočtu platieb žalovaného, keď platby sa najskôr započítavali na poplatky, potom na úroky z omeškania, potom na úroky z úveru a napokon na splátku istiny úveru, takéto dojednanie je v rozpore s § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka a je preto absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, lebo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto
prípade nepochybne táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, lebo bola dojednaná v rámci obchodných podmienok, ktoré predstavujú formulárové tlačivo veriteľa (banky), ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a dosiahnuť ich zmenu. Je nepochybné, že takéto isté zmluvné podmienky bankou sú uzatvárané v obdobných prípadoch poskytovania úveru spotrebiteľom. Z ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka napokon vyplýva, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V tomto prípade veriteľom opak preukázaný nebol. Preto zmluvnú podmienku z tohto dôvodu nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalobca preukázal, že žalovaná uhradila celkove sumu 99 Eur. Preto žalovaný podľa názoru súdu dlhuje žalobcovi naďalej istinu vo výške 401 Eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 500 Eur a vykonanými úhradami vo výške 99 Eur.
55. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov, keď špecifikoval nárok, že ide o zmluvné úroky z istiny do 30.11.2018 vo výške 226,15 Eur a úroky z omeškania vo výške 2,34 Eur, čo je spolu 71,97 Eur. Je nepochybné, že strany úverovej zmluvy si dojednali zmluvné úročenie úveru sadzbou 20,30% ročne. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 69,63 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 2,34%, čo je spolu 71,97 Eur. Žalobca si od toho odpočítal sumu 27,47 Eur ako úhrady žalovanej. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 282,40 Eur, z čoho zmluvné úroky predstavujú sumu 226,15 Eur a úroky z omeškania 56,26 Eur. Spočítané úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 30.11.2018 predstavujú sumu 374,37 Eur.
56. Je nepochybné, že žalobca mal nárok voči žalovanému na úročenie úveru do predčasnej splatnosti úveru, teda do 25.4.2016. Je pravda, že zmluvné strany si dojednali úročenie nesplatenej istiny úveru zmluvnou úrokovou sadzbou vo výške 20,30% ročne aj po vyhlásení úveru za predčasne splatný. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneistujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania a prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru spôsobuje značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, predstavuje značené zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Súd v tomto smere poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015.
57. Problematika tzv. platenia zmluvných úrokov z úveru po jeho splatnosti je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR posudzovaná odlišne. Napriek tomu súd konštatuje, že zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, preto v prípade straty nároku na zaplatenie úveru v splátkach, teda v prípade, ak dôjde k zosplatneniu úveru, takáto povinnosť platiť úrok z úveru aj po zosplatnení, zaniká. Ak teda v tejto súdenej veci nastal stav - predčasné zosplatnenie úveru, a súčasne spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľovi patrili úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Jednorázovým zosplatnením úveru veriteľom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc 1. dňom omeškania spotrebiteľa už ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka). I keď v súdenej veci existuje dohoda medzi veriteľom a spotrebiteľom o určení nezaplatenej istiny aj po predčasnom zosplatnení úveru, takéto dojednanie je absolútne neplatné, lebo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 a ods.5 Občianskeho zákonníka. Úroky veriteľovi patria len do predčasného zosplatnenia úveru. Úroky z úveru patria veriteľovi len za požičanie peňazí, ku
ktorému po zániku zmluvného vzťahu v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru už nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Súd pri tomto závere vychádzal z právnych názorov vyslovených v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/322/2015 zo dňa 12.5.2016, sp.zn. 12Co/409/2017 zo dňa 18.1.2018 a sp.zn. 14Co/79/2017 zo dňa 14.11.2017. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, a teda popri úroku z omeškania či iných sankciách už zaoberala. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie obchodno-právneho senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/1998 zo dňa 1.7.2000, z ktorého vyplýva, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a vzniká jeho povinnosť platiť úroky z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktoré nemožno ďalej úročiť úrokom z omeškania. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Súd poukazuje aj na záver Krajského súdu Banská Bystrica rozsudku sp.zn. 17Co/354/2015 zo dňa 22.6.2016. Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru sa súd preto nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu v konaní.
58. Na základe vyššie uvedeného potom súd mal za to, že žalobcovi patria len zmluvné úroky do predčasného zosplatnenia úveru, preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie týchto úrokov vo výške 44,51 Eur. Súd nezohľadnil zápočet na tieto úroky, lebo táto bola zahrnutá ako splátka na istinu. Žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré podľa predloženého vyčíslenia do 30.11.2018 predstavovali sumu 2,34 Eur. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 39,65 Eur. Žalovaná sa zaviazala platiť bankové poplatky podľa sadzobníka banky v zmluvných podmienkach zmluvy. Žalobca tento sadzobník poplatkov súdu predložil.
59. Posledným uplatneným nárokom bol uplatnený nárok na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne z dlhovanej istiny od 1.12.2018 do zaplatenia. Súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú vo výške istiny 401 Eur. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 401 Eur od 1.12.2018.
60. Aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok.
61. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa § 262 ods.1 CSP., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 262 ods.2 CSP., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na to, že žalobca bol v konaní úspešný v časti žalovanej sumy 401 Eur + 44,51 Eur + 39,65 Eur + 5,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 401 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia. Neúspešný bol v časti žalovanej sumy 282,52 Eur, v časti žalovaných 20,30% úrokov zo sumy 428,47 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia a v časti 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 21,47 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia.
65. Podľa § 232 ods.3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
66. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
67. Súd žalovanú zaviazal na splatenie dlhovanej sumy v mesačných splátkach po 50 Eur s prihliadnutím na jej súčasnú finančnú a sociálnu situáciu. Splátky vo výške 50 Eur súd povolil s prihliadnutím na zhodné vyjadrenie sporových strán o výške splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).