Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-22-2019.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, v trestnej veci obžalovaného W. V., na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný W. V., nar. XX.XX.XXXX X. E., trvale bytom T. B. XX, bez pracovného pomeru, t. č. v Ústave na výkon väzby v Košiciach
j e v i n n ý ,
že najneskôr od mesiaca marec 2018 až do 13.03.2019 si zadovažoval prekurzory - hydroxid sodný, červený fosfor, ibuprofén, jód, kyselinu fosforečnú a chlorovodíkovú, rozpúšťadlá na báze toluénu, z ktorých v obci T. B. Č.. XXX, D. E., v byte č. X, vyrábal metamfetamín - pervitín, ktorý je zaradený do II. skupiny psychotropných látok uvedených v Prílohe č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, prechovával ho, predával najmenej trom osobám a sprostredkovával ďalším konzumentom, pričom pri domovej prehliadke dňa 13.03.2019 v byte č. X v obci T. B. Č.. XXX, okres E., boli nájdené vyššie uvedené komponenty a v byte bol aj zadržaný U. G., ktorý dobrovoľne vydal 0,42 g pervitínu, so 76,8% obsahom metamfetamínu, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 4 obvykle jednorázové dávky drogy, ktorý pervitín si zakúpil za 10 EUR od obžalovaného,
t e d a
neoprávnene vyrábal, predával a prechovával omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a, písmeno c, písmeno d, odsek 2 písmeno c Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j)Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení novely č. 321/2018 Z. z., a za to ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,3 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písmena l Trestného zákona, § 37 písmena m, s použitím § 39 odsek 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 80 (osemdesiat) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d Trestného zákona mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný dohľad vo výmere 2 ( dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 26.08.2019 obžalobu na obžalovaného W. V. pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a, písmeno c, písmeno d, odsek 2 písmeno c Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona.
Dokazovaním na hlavnom pojednávaní, vyhlásením obžalovaného a prečítaním obsahu vyšetrovacieho spisu bol skutkový stav preukázaný.
Obžalovaný po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem o uzavretí dohody o vine a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 odsek 1 písmena a,b,c, Trestného poriadku a po poučení aj podľa § 257 odsek 2, aj v rozsahu odsekov 5 a 8 Trestného poriadku o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, že nepopiera páchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmena c Trestného poriadku zhodne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak ako bol prednesený okresným prokurátorom na hlavnom pojednávaní. Potvrdil, že porozumel, čo tvorí podstatu skutku kladeného mu za vinu. Ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s ktorým sa mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný vrámci vyhlásenia potvrdil, že porozumel aj právnej kvalifikácií skutku ako obzvlášť závažného zločinu, tak ako je to kvalifikované podľa § 172 odsek 1 písm. a, c, d, odsek 2 písmena c Trestného zákona. Bol oboznámený aj s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. V konečnom dôsledku dal vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe okresného prokurátora kvalifikuje ako určitý trestný čin.
V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného k tejto právnej otázke zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie a zároveň podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy len v súvislosti s výrokom o treste.
Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne dávajú základ na vyvodenie záverov, že skutok pre ktorý bol obžalovaný postavený pred súd tento bol spáchaný, je možné ho posúdiť ako trestný čin a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok spáchal obžalovaný.
Vina obžalovaného je založená na vlastnom priznaní sa na vyhlásení obžalovaného a v prípravnom konaní zabezpečených ďalších dôkazov, výpovedí svedkov, objektívnych znaleckých posudkov a ďalších listinných dôkazov.
Po zhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a, písmeno c, písmeno d, odsek 2 písmeno c Trestného zákona, pretože sa konania dopustil závažnejším spôsobom konania po dlhší čas a na viacerých osobách. Konanie obžalovaného je nebezpečné pre spoločnosť, pretože porušil záujem na ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov.
Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, u obžalovaného bola zistená závislosť od pervitínu (metamfetamínu) s preferenciou vnútrožilovej aplikácie. Táto závislosť sa prejavuje ťažko chorobne narušenou kontrolou ich užívania s drogovocentrickým správaním, teda redukciou aktivít na zaobstaranie si drogy, jej konzumácie a zotavovanie sa z jej následkov. Bola zistená plne rozvinutá závislosť od pervitínu, metamfetamínu, ktoré obžalovaný užíval od pätnástich až osemnástich rokov pre psychostimulačné účinky týchto látok. Znalkyňa aj doporučila uloženie ochranného opatrenia vo forme protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.
Z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene konal niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení. V danom prípade tak konal tým, že vyrábal psychotropné látky, mal ich v neoprávnenej držbe, predával a prechovával takúto látku po akúkoľvek dobu a to závažnejším spôsobom v zmysle odseku 2 písmena c citovaného Trestného zákona, t. j. po dlhý čas a predával psychotropnú látku viacerým osobám.
Z hľadiska subjektívnej stránky ide o priamy úmysel v zmysle § 15 písmena a Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni páchaniu ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne páchateľa odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť § 36 písmena l Trestného zákona, keď sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin aj úprimne oľutoval, na druhej strane však zistil aj priťažujúcu okolnosť, pretože už bol za trestný čin v minulosti odsúdený a to rozhodnutím cudzozemského súdu, na ktorú skutočnosť musel súd prihliadnuť aj s poukazom na § 7b odsek 2 Trestného poriadku.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že Okresným súdom Jablonec nad Nisou bol odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť trestom odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom a tým istým súdom v r. 2019 pre trestný čin podľa § 171 odsek 1 písmena b, v tom čase platného Českého trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s dozorom, ide o trest ktorý vykonal a trest bol uložený ako súhrnný.
V mieste bydliska je hodnotený všeobecne, žije v spoločnej domácnosti s matkou. Zo správy ústavu na výkon väzby vyplýva, že na podmienky väzby sa adaptoval dobre, výkon väzby je bez problémov, bez negatívnych prejavov, plní ústavný poriadok a pokyny nadriadených. Vystupovanie voči personálu je na požadovanej úrovni a nemá problémy ani vo vzťahu s obvinenými. Pracovne zaradený nie je. Z postoja obžalovaného na hlavnom pojednávaní k prejednávanej trestnej činnosti jednoznačne vyplýva, že svoje konanie úprimne oľutoval. O tom svedčia nie len jeho prejavy vrámci záverečnej reči, ale aj list ktorý adresoval orgánom polície, ktorí sa podielali na vyšetrovaní tejto veci. Z obsahu ktorého vyplýva to, že je vďačný tomu, že polícia samotnými zaisťovacími úkonmi zabránila v jeho negatívnom spôsobe života.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na ďalšie skutočnosti, súd u obžalovaného W. V. aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017 pod sp. zn. Tpj/55/2016 a per analógiám po použití § 39 odsek 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo u obžalovaného W. V. z hľadiska základnej trestnej sadzby ustanovenej v zákone vo výmere 10 až 15 rokov, znížená trestná sadzba predstavuje trest odňatia slobody vo výmere 80 (osemdesiat) mesiacov.
Túto výšku trestu mu aj uložil. Okresný súd obžalovaného pre výkon tohto trestu odňatia slobody zaradil v zmysle ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Prihliadol pritom na hodnotenie osoby obžalovaného W. V., t. j. na mieru jeho narušenia, ale hlavne jeho ľútosť a terajší postoj, za to, že výkonom trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava dostatočne zaručená.
Ako je v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku už konštatované a vzhľadom na závery znalkyne z odboru zdravotníctva - psychiatrie, súd uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
V súlade s ustanovením § 76 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný bol uznaný vinným obzvlášť závažným zločinom a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu obligatórne uložil ochranný dohľad, ktorého dĺžku určil vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.