Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o., Rastislavova 104, Košice, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102622558/2018 zo dňa 18.12.2018 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102622558/2018 z 18.12.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101554000/2018 z 10.08.2018 a v r a c i a vec Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 11.03.2019 podanou v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 12.03.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102622558/2018 zo dňa 18.12.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101554000/2018 zo dňa 10.08.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým správnym rozhodnutím podľa v nadväznosti na o správe daní (Daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebolo vyhovené žiadosti žalobcu doručenej dňa 03.07.2009 o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 a žalobcovi nebol vrátený daňový preplatok. Správca dane konštatoval, že dňa 03.07.2009 mu bola doručená žiadosť žalobcu o vrátenie preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 vo výške 276,51 eur. Preplatok na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške 276,51 eur vznikol žalobcovi na základe podaného dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty zo dňa 31.03.2009. Správca dane v zmysle v znení neskorších predpisov preplatok, ktorý vznikol žalobcovi na základe podaného dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 zo dňa 31.03.2009 vo výške 276,51 eur použil dňa 28.08.2009 vo výške preplatku na čiastočnú úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 evidovaného vo výške 1.364,75 eur, ktorý bol splatný dňa 25.08.2009. Správca dane dodal, že v zmysle Daňového poriadku sa použitie daňového preplatku - nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty podľa ods. 1 - 8 považuje za ich vrátenie.

2. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca namietal, že za zdaňovacie obdobie júl 2009 uhradil vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty v lehote splatnosti dane a prijatie platby si overil telefonicky priamo u správcu dane. Uviedol, že úhradu za zdaňovacie obdobie jún 2009 realizoval dňa 14.08.2009 v sume 1.364,75 eur (prijatie platby bolo overené telefonicky dňa 18.09.2018). Žalobca tvrdil, že ku dňu 28.08.2009 nemal evidovaný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009. Napokon namietal, že v

jeho spise sa nenachádzajú žiadne listiny týkajúce sa nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ani listiny týkajúce sa započítavania platieb za uvedené zdaňovacie obdobie. Tvrdil, že správca dane mu nikdy neoznamoval ústne, ani písomne existenciu nedoplatku a započítavanie platieb za uvedené zdaňovacie obdobie.

3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.12.2018 podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.08.2018 potvrdil.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že žalobca podal dňa 03.07.2009 žiadosť o vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty zo dňa 26.06.2009 (za zdaňovacie obdobie december 2004 až jún 2006 na základe podaných dodatočných daňových priznaní). Dňa 21.07.2009 správca dane prerušil konanie vo veci vrátenia daňových preplatkov na dani z pridanej hodnoty, ktoré vznikli podaním dodatočných daňových priznaní. Dňa 12.08.2009 žalobca oznámil správcovi dane, že správcom dane požadované súdne rozhodnutia doručil ako prílohy podania zo dňa 26.06.2009, čím pominuli dôvody prerušenia konania. Podaniami zo dňa 21.12.2017 a 04.04.2018 žalobca podal sťažnosť, v ktorej okrem iného namietal, že správca dane porušil zákon tým, že nerozhodol vo veci vrátenia predmetných preplatkov. Sťažnosť žalobcu bola vyhodnotená ako opodstatnená a následne bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.08.2018. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že správca dane použil preplatok v sume 276,51 eur, ktorý vznikol podaním dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie júl 2009.

5. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej žalobca za zdaňovacie obdobie júl 2009 uhradil daň z pridanej hodnoty v súlade s podaným daňovým priznaním, nemal evidovaný nedoplatok, a teda správca dane nemal dôvod použiť preplatok vzniknutý podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2006 na úhradu nedoplatku na zdaňovacie obdobie júl 2009, žalovaný uviedol, že za obdobie podania žiadosti (rok 2009), do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia (2018) správca dane platby prijaté od žalobcu v nadväznosti na ustanovenie § 63 zákona o správe daní a poplatkov použil priebežne na úhradu splatných daňových povinností žalobcu. Ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia na účte žalobcu nebol evidovaný žiadny preplatok, správca dane preto nemohol konať inak ako rozhodnúť o nevrátení preplatku.

6. Žalovaný napokon konštatoval, že správca dane bol ustanovenia § 63 ods.2 zákona o správe daní a poplatkov povinný o použití preplatku vyrozumieť žalobcu. Skutočnosť, že správca dane nezaslal žalobcovi oznámenie o použití platieb, však nemá vplyv na rozhodnutie o žiadosti o vrátenie preplatku, pretože ide o samostatné konanie. Rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane rozhodol tak, že žiadosti žalobcu o vrátenie preplatku za zdaňovacie obdobie január 2006 nevyhovel, bol fakt, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už na účte daňového subjektu nebol evidovaný žiadny preplatok (naopak na účte daňového subjektu sú evidované nedoplatky na dani z príjmov právnickej osoby.

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v , , a . Žalobca uviedol, že dňa 31.03.2009 na vtedajšom Daňovom úrade Košice IV. predložil dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2003 až jún 2006. Správca dane dňa 08.04.2009 oznámil žalobcovi, že neakceptuje dodatočné daňové priznania za mesiace júl až december 2003 a za mesiace január až december 2004, pretože uplynula prekluzívna lehota na podanie dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt priznáva nižšiu daňovú povinnosť. Následne zamestnankyňa správcu dane na tomto oznámení opravila rukou písaným textom, že dodatočné daňové priznania za december 2004 správca dane akceptuje. Podaním zo dňa 26.06.2009 adresovaným správcovi dane žalobca požiadal o vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty za obdobie december 2004 až jún 2006 v celkovej výške 5.126,46 eur. Správca dane rozhodnutím zo dňa 21.07.2009 prerušil konanie vo veci vrátenia preplatku na dani z pridanej hodnoty, ktoré vznikli podaním dodatočných daňových priznaní, a to z dôvodu, že žalobca bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov jeho podania zo dňa 03.07.2009. Podaním zo dňa 10.08.2009 doručeným správcovi dane 12.08.2009 žalobca oznámil správcovi dane, že ním požadované súdne rozhodnutia boli správcovi dane doručené ako prílohy podania žalobcu zo dňa 26.06.2009 a následne ešte raz na základe telefonickej výzvy. Žalobca zároveň

vysvetlil správcovi dane dôvody podania dodatočných daňových priznaní. Dňa 19.11.2009 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že konateľka žalobcu predložila listiny, na predloženie ktorých bola vyzvaná žiadosťou zo dňa 20.10.2009 (účtovné doklady a iné doklady).

8. Žalobca ďalej uviedol, že v ďalšom období bol správca dane úplne nečinný. Sťažnosťou zo dňa 21.12.2017 žalobkyňa poukázala na to, že správca dane od 19.11.2009 v konaní týkajúcom sa vrátenia dane so žalobcom nekomunikuje a keď dňa 17.12.2017 nahliadla zamestnankyňa správcu dane v prítomnosti štatutárnej zástupkyne žalobcu do daňového spisu, zistila, že sa v ňom nenachádzajú žiadne listiny týkajúce sa predmetného konania. Po tom, čo žalovaný vydal upovedomenie o odložení sťažnosti, žalobca podal sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, na základe ktorej žalovaný upovedomil žalobkyňu listom zo dňa 04.04.2018, že táto sťažnosť je opodstatnená. Listom zo dňa 20.07.2018 žalovaný následne upovedomil žalobkyňu o tom, že z obsahu sťažnosti zo dňa 21.12.2017 vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom a navyše žalovaný uviedol, že v registratúrnom stredisku správcu dane sa nachádzajú účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa dane z pridanej hodnoty za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré boli podané dodatočné daňové priznania a tieto doklady neboli žalobcovi doposiaľ vrátené. Žalovaný skonštatoval, že prekážky, pre ktoré bolo konanie prerušené, pominuli. Správca dane (Daňový úrad Košice) listom zo dňa 28.09.2018 oznámil žalobcovi, že žiadosť o vrátenie preplatku zo dňa 10.08.2009 sa považuje v časti vrátenia zaplatenej dane za obdobie júl 2003 až november 2006 v sume 3.454,- eur za bezpredmetnú, kvôli zániku práva vrátiť daňový preplatok. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 10.08.2018.

9. Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol obsah svojho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a obsah rozhodnutia žalovaného.

10. Žalobca namietal, že žalovaný na konkrétne odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v tom, že správca dane nemohol použiť jeho preplatok na úhradu konkrétneho nedoplatku, pretože takýto nedoplatok v čase, keď mal byť preplatok na jeho úhradu použitý, neexistoval, nereagoval nijako. Žalobca sa z rozhodnutia žalovaného nedozvedel, na úhradu akej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy bol konkrétny preplatok použitý. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len nepolemizoval so žalobcom o tom, že jeho odvolacie námietky, týkajúce sa nemožnosti použiť daňový preplatok spôsobom ako to uviedol správca dane, nie sú opodstatnené. Namiesto odôvodnenia správca dane o použití daňového preplatku, ktoré nezodpovedá obsahu spisu a z neho vyplývajúcim skutočnostiam, nahradil žalovaný toto odôvodnenie iným, neprípustne vágnym o priebežnom používaní preplatkov na plnenie daňových povinností žalobcu. Takéto odôvodnenie je však nepreskúmateľné, pretože žalobcovi dáva odpoveď na otázku, na plnenie konkrétnej ktorej daňovej povinnosti a kedy bol predmetný preplatok použitý a neumožňuje preto žalobcovi posúdiť, či rozhodnutie o nevrátení preplatku je zákonné alebo nie. Žalobca opätovne zdôraznil, že mu doposiaľ nebolo oznámené správcom dane použitie jeho preplatku, vrátane preplatku, ktorý bol predmetom predmetného konania. Žalovaný na jednej strane v odôvodnení svojho rozhodnutia nepotvrdil (vzhľadom na skutkový stav ani nemohol potvrdiť použitie preplatku žalobcu na účel uvedený v rozhodnutí správcu dane, pričom bolo jeho povinnosťou pri vydávaní potvrdzujúceho rozhodnutia zrozumiteľne a jasne vysvetliť žalobcovi, akým konkrétnym spôsobom bol jej preplatok použitý a poskytnúť tak presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia o nevrátení preplatku.

11. Žalobca po odcitovaní ustanovenia , , , , uviedol, že podľa týchto ustanovení preplatok môže byť použitý na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. Preplatok žalobcu však takýmto spôsobom použitý nebol, lebo ako na to žalobca poukázal, v čase údajného použitia preplatku mala uhradený splatný preddavok na daň a nemala daňový nedoplatok.

12. Žalobca poukázal na skutočnosť, že je potrebné sa zaoberať aj minulosťou, že správca dane, ktorý žalobcovi preplatok nevrátil, ho nepoužil zákonným spôsobom, keďže na to nemal možnosť ani do 29.12.2012, pričom podľa ustanovenia Daňového poriadku účinného od 30.12.2012 sa aj daňové konanie začaté podľa a neskončené ku dňu účinnosti predmetného .

13. Žalobca ďalej uviedol, že z nim citovaných zákonných ustanovení , , a , Daňového poriadku vyplýva nie len to, aký postup správcu dane pri použití preddavku je zákonným, ale aj to, že Daňový poriadok a ani nepredpokladajú taký právny stav, aby sa daňový subjekt nedozvedel ani v čase vydania rozhodnutia o nevrátení preplatku, akým spôsobom, kedy a na úhradu akej dane bol preplatok použitý.

14. S poukázaním na ustanovenie § 3 ods. 1, 2 a § 63 ods. 2, 3 a 6 Daňového poriadku žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného nevychádza ani zo stavu veci zisteného v daňovom konaní (žalobca nemal v čase údajného použitia preplatku nedoplatky na dani, čo vyplýva z pripojeného prehľadu jeho platieb získaného pri ústnom pojednávaní dňa 08.02.2019) a ani nie je zrejmé, ako použil žalovaný právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, z jeho rozhodnutia nie je ani možné zistiť, ako sa vyrovnal s konkrétnymi námietkami žalobcu a predovšetkým nie je možné zistiť, akým spôsobom bol preplatok žalobcu použitý, či bol použitý v súlade so zákonom a či táto skutočnosť bráni jeho vráteniu žalobcovi.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepreskúmateľné. Potvrdil tvrdenie žalobcu, že správca dane si nesplnil svoju povinnosť a nezaslal daňovému subjektu oznámenia o použití platieb tak, ako mu to ukladalo ustanovenie . Napriek tomu, že správca dane oznámenia žalobcovi nezaslal, preplatky vzniknuté podaním dodatočného daňového priznania použil na úhradu daňových povinností žalobcu tak, ako je to uvedené v rozhodnutí správcu dane (na úhradu daňových povinností za mesiac júl 2009), hoci úhradu daňových povinností za mesiac júl 2009 daňový subjekt realizoval inou samostatnou platbou. Platba, ktorou žalobca uhradil daňovú povinnosť za mesiac júl 2009 bola správcom dane použitá na úhradu ďalších daňových povinností žalobcu. Uvedený postup nebol v rozpore s právami žalobcu, pretože takýmto použitím platieb mu nevznikla žiadna ujma, jeho platby boli priebežne použité na úhradu jeho daňových povinností. Skutkový stav účtu žalobcu v čase vydania rozhodnutia správcu dane bol taký, že správca dane na účte neevidoval žiadny preplatok (len nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby), preto ani prípadné zrušenie rozhodnutia správcu dane žalovaným za účelom doplnenia presného rozpisu použitia všetkých platieb prijatých od daňového subjektu za obdobie od dátumu vzniku preplatkov po podaní dodatočných daňových priznaní, až po deň vydania rozhodnutia (pretože použitie preplatku vzniknutého podaním dodatočného daňového priznania za konkrétne zdaňovacie obdobie správca dane aj žalovaný v rozhodnutí uviedli) by nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci. Zrušením rozhodnutia správcu dane by žalovaný naďalej porušoval zásadu rýchlosti správneho konania v danej veci, zrušením a vrátením veci by došlo len k predĺženiu konania, keďže správca dane by ani po zrušení a vrátení veci na ďalšie rozhodnutie nemohol rozhodnúť inak a preplatok vrátiť, lebo žiadny preplatok na účte daňového subjektu nie je evidovaný.

16. Podľa žalovaného daňový subjekt ma nepochybne právo poznať detailne použitie platieb, ktoré zasielal správcovi dane na úhradu svojich daňových povinností a správca dane je povinný mu ich oznámiť. Skutočnosť, že správca dane neoznámil žalobcovi spôsob použitia jeho platieb na úhradu jeho nedoplatkov je vážnym pochybením, ale ani zohľadnenie tejto skutočnosti nemohlo viesť k vecne inému rozhodnutiu, pretože ak na účte daňového subjektu v čase vydania rozhodnutia neexistuje žiadny preplatok, nie je možné ho vrátiť, a to ani v prípade, ak v minulosti v čase podania žiadosti o vrátenie preplatku preplatok existoval. Správca dane pochybil, keď nerozhodol o žiadosti v čase, v ktorom o nej mal rozhodnúť (žiadosť podaná dňa 03.07.2009), rozhodnutie vydal až v roku 2018, keď už na účte daňového subjektu žiadne preplatky neboli evidované, boli priebežne použité na úhradu splatných daňových povinností žalobcu a preto správca dane v čase vydania rozhodnutia nemohol rozhodnúť inak, ako rozhodol.

17. V replike zo dňa 08.07.2019 žalobca uviedol, že ak žalovaný napriek obsahu odvolania tvrdí, že preplatok žalobcu bol použitý v sume 276,51 eur dňa 28.08.2019 na čiastočnú úhradu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009, je jeho rozhodnutie, jeho odôvodnenie skutočne nezrozumiteľné, pretože žalobca v odvolaní namietal práve skutočnosť, že daň, na úhradu ktorej mal byť použitý preplatok, uhradil pred jeho údajným použitím. Tvrdenie žalovaného, že platba, ktorú žalobca uhradil na daňovú povinnosť za mesiac júl 2009 bola správcom dane použitá na úhradu ďalších daňových povinností žalobcu, osvedčuje správcu dane z nezákonného postupu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na ustanovenie , ktorý stanovuje, na čo je správca dane oprávnený použiť preplatok. Z tohto ustanovenia v spojení s ustanovením , Daňového poriadku vyplýva, že správca dane nemá oprávnenie narábať s platbami daňového subjektu podľa svojej ľubovôle, ale má

povinnosť použiť ich zákonom predpísaným postupom alebo ich vrátiť daňovému subjektu. „Posúvanie“ platieb tak, ako to naznačil žalovaný, teda že namiesto úhrady dane zaplatenej v lehote splatnosti daňovým subjektom správca dane použije na jej úhradu daňový preplatok a ďalší preplatok, ktorý týmto spôsobom „vyrobí“ „posunie“ na platbu ďalšej dane, je totiž jednoznačné konanie smerujúce k tomu, aby sa správca dane vyhol povinnosti zaplatiť daňovému subjektu úrok podľa § 63 ods. 6 Daňového poriadku. Tvrdenie žalovaného, že zrušením rozhodnutia správcu dane by porušoval zásadu rýchlosti správneho konania, považuje žalobca za absurdné, keďže žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím porušil právo žalobkyne na spravodlivé konania a takýto postup navyše vydáva za konanie v záujme žalobcu.

18. Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámením sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa bez nariadenia ústneho pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. Podľa § 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku pri správe dani sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje aj pri správe dani v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaví je bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu o vyrubeniu dane.

20. Podľa Daňového poriadku daňové konanie začaté podľa zákona SNR č. 511/ 1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončia podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

21. Podľa ustanovenia § 55 ods. 5 Daňového poriadku správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.

22. Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola daň určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (§ 55 ods. 6 Daňového poriadku).

23. Podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčšia ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najneskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

24. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vyporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ho ovplyvnili v hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku).

25. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa v daňovom konaní nepostupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Rozhodujúcou žalobnou námietkou uplatnenou žalobcom, ktorá bola takisto uplatnená v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 10.08.2018, bola námietka týkajúca sa použitia preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 vo výške 276,51 eur na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie júl 2009. V zápisnici o ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa č.101909517/2018 z 26.09.2018 konateľka žalobcu uviedla, že vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 vo výške 1364,75 eur uhradila dňa 14.08.2009, t. j. v lehote splatnosti dane, pričom si túto skutočnosť overila u správcu dane telefonicky dňa 18.09.2018. V systéme správcu dane v uvedenom dni bola táto suma zaevidovaná ako prijatá platba na úhradu DPH za mesiac júl 2009. Preto žalobca nemal k 28.08.2009 nedoplatok na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009. Žalovaný sa touto odvolacou námietkou vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.12.2018 nezaoberal, keď iba stroho konštatoval, že za obdobie od podania žiadosti (rok 2009) do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia (rok 2018), správca dane platby prijaté daňového subjektu v nadväznosti na ustanovenie § 63 zákona o správe daní a poplatok použil priebežne na úhradu splatných daňových povinností daňového subjektu, v dôsledku čoho ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia na účte žalobcu nebol evidovaný žiadny preplatok a preto správca dane nemohol konať inak, ako rozhodnúť o nevrátení preplatku.

26. K uvedenej odvolacej námietke sa žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nevyjadril. Neuviedol, za úhradu ktorej konkrétnej daňovej povinnosti a kedy bol preplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 276,51 eur použitý. Tento údaj nie je možné zistiť iba zo všeobecného konštatovania žalovaného o priebežnom používaní preplatkov na plnenie daňových povinností žalobcu za obdobie od podania žiadosti o vrátenie preplatku do vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Preto nie je možné takto formulované odôvodnenie hodnotiť inak ako so záverom o jeho nepreskúmateľnosti. Povinnosťou žalovaného bolo jednoznačne konkretizovať, na aký konkrétny nedoplatok na dani z pridanej hodnoty bol použitý daňový preplatok vo výške 276,51 eur. Bez uvedenej konkretizácie použitia žalobcom uplatneného preplatku na dani z pridanej hodnoty nie je objektívne možné preskúmať, či žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo právo na vrátenie predmetného daňového preplatku. Bolo preto povinnosťou žalovaného, ako odvolacieho orgánu zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, aby správny orgán prvého stupňa konkretizoval, na úhradu ktorého daňového nedoplatku bol použitý predmetný preplatok. Preto nemožno akceptovať stanovisko žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, podľa ktorého ani prípadné zrušenie rozhodnutia správcu dane žalovaným za účelom doplnenia presného rozpisu použitia všetkých platieb prijatých od žalobcu za obdobie od dátumu vzniku preplatkov až po deň vydania rozhodnutia, by nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci.

27. Vzhľadom na uvedené preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ( ) a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ( ).

28. Z dôvodu procesnej hospodárnosti správny súd vec vracia na ďalšie konanie Daňovému úradu Košice ako správnemu orgánu prvého stupňa ( ).

29. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nestotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa o použití predmetného preplatku na úhradu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie júl 2009, preto záver správneho orgánu prvého stupňa o použití predmetného preplatku na čiastočnú úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 vo výške 1364,75 eur je potrebné hodnotiť ako záver prijatý bez riadneho zistenia skutkového stavu. Preto tu bol daný zákonný dôvod aj pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa .

30. Žalobca mal vo veci celkom úspech a preto mu správny súd podľa priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).