Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14Csp-80-2019.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/80/2019
Uznesenie
Okresný súd Zvolen, v právnej veci žalobkyne: Ľ. M., O.. XX. XX. XXXX, V. W.. U.. Š. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku IV. Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Obec Budča, Lhenická 33, 962 33 Budča, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Zvolen môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. 09. 2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku IV. Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Obec Budča, Lhenická 33, 962 33 Budča, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň žiadala, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Zvolen môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovaným a v súčasnej dobe zaniknutou obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny žalobkyne na základe Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008. Medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 07. 08. 2008 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá účelová pôžička vo výške 94.267,80 Sk (3.129,12 Eur). Súčasťou zmluvy o úvere je v článku IV. aj zmluvné ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré je však ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická
osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Poukázala na § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka . Podľa žalobkyne, ustanovenie zmluvy o úvere v článku IV. v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečenej pohľadávky spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva, súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka “ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijneho práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ ), hoci má základ v znení zákona. Žalobkyňa poukázala na čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo vedci C-30/12, X. U./Pohotovosť, s. r. o., ako aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21. 01. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež žalobkyňa poukázala na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatný právny úkon pre neurčitosť slovných označení „schválená výška pôžičky“ a „celková suma pôžičky“. V tejto súvislosti poukázala na § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Z označenia schválená výška pôžičky a celková suma pôžičky jednoznačne nevyplýva, ktorý údaj predstavuje celkovú výšku úveru, teda sumu, istinu, ktorá bola poskytnutá žalobkyni. Okresný súd Prievidza v obdobnom prípade posúdil takto uzavretú zmluvu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti, ako absolútne neplatný právny úkon. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 26. 01. 2017 sp. zn. 19Co/242/2016 . Žalobkyňa ďalej uviedla, že keďže zmluva je neplatná, zmluvné strany boli povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 nasl. Občianskeho zákonníka . Z uvedeného dôvodu je pohľadávka žalovaného premlčaná v celom rozsahu, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 07. 08. 2010 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 07. 08. 2011. Pohľadávka je premlčaná aj toho dôvodu, že splatnosť poslednej mesačnej splátky nastala dňa 20. 04. 2014, žalovaný si teda zrážkami zo mzdy zabezpečuje plnenie s premlčanej pohľadávky.
3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 26. 02. 2015, ktorým vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, súčasťou ktorej bolo ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy. V súčasnej dobe sú žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predložila výplatnú pásku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa jej názoru, z predložených listinných dôkazov vyplýva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa jej názoru dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd jej preto nemusí uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP ). Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobkyňa sáma neuspokojí jej zákonné nároky), možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. , Občiansky zákonník (ďalej len „OZ “), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného do 31. 10. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 OZ , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3 OZ , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
16. Zo žalobkyňou predloženej Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, ako veriteľom, pričom v článku II. Schválená výška pôžičky je uvedené: schválená výška pôžičky 94.267,28 Sk (3.129,10 Sk), výška mesačnej splátky 2.401,- Sk (79,69 Eur), počet splátok 69, RPMN: 23,968 %, celková suma pôžičky 165.669,- Sk (5.499,20 Eur), ročná úroková sadzba: 23,968 %, konečná splatnosť 69 mesiacov.
V článku IV. Klient je okrem iného uvedené: „Svojím podpisom prejavujem súhlas tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečenej pohľadávky spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka “.
17. Z oznámenia zo dňa 26. 02. 2015 súd zistil, že žalovaný oznámil zamestnávateľovi žalobkyne Obecnému úradu Budča, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 03. 2012 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. 5001506, s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. a vyzval ho na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu žalobkyne. V tomto oznámení je uvedený rozpis dlhu k 26. 02. 2015: istina 2.976,98 Eur, riadny úrok 0,- úrok z omeškania 3.616,10 Eur, náklady inkasného pokračovania: 1.269,75 Eur, spolu: 7.862,83 Eur.
18. Z listu žalovaného zo dňa 13. 08. 2019 bolo zistené, že žalovaný oznamuje žalobkyni aktuálnu výšku dlhu v sume 4.136,63 Eur z titulu úroku z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 3.986,63 Eur a nákladov inkasného konania v sume 150,- Eur.
19. Z predloženej výplatnej pásky žalobkyne za obdobie 6/2019 súd zistil, že žalobkyni sa vykonávajú zrážky označené ako „neprednostné pohľadávky“ v sume 166,72 Eur.
20. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
21. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
22. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola dňa 07. 08. 2008 uzavretá Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky a súčasne aj dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetnej zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky. Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalovaného mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne ako dlžníka, táto nie je v zmluve o úvere označená obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ju mohli identifikovať ako podnikateľa. Žalobkyňa mohla takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného.
23. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného, ktorú vyčíslil ku dňu ku dňu 26. 02. 2015 na 7.862,83 Eur. V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sú jej vykonávané zrážky zo mzdy. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu.
24. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008 nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.
25. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku IV. Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5001506 zo dňa 07. 08. 2008 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Obec Budča, Lhenická 33, 962 33 Budča, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. 26. Podľa § 337 ods. 1 CSP , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
27. Podľa § 337 ods. 2 CSP , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
28. Podľa § 337 ods. 3 CSP , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
29. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd preto poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere.
Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni návrhu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.