Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-59-2019.pdf
PDF · 80.43 KB
No categories available
9Co/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v R., Q. X, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v P., E. V. X/A, o zaplatenie 130,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 6C/18/2018-77 zo dňa 07. 11. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 797 ods. 3 OZ, § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 6 písm. b/, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 130,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 03. 02. 2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody, pretože pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú považoval za uzavretú v súlade s právnymi predpismi a ktorá predstavovala sumu 130,- eur titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Mal za to, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný uhradiť v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci, ktorú je povinný žalovaný ako poisťovateľ škodcu mu nahradiť. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie motorového vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, keď zo zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že právny predchodca žalobcu si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. KIA Sportage, pričom nie je rozhodujúce, aká vzdialenosť ním bola najazdená, nakoľko náhrada za pohonné hmoty nie je predmetom faktúry a žalobca si ju ani neuplatňuje, nakoľko tento nárok by nemohol byť úspešne uplatnený, keďže predstavuje výdavky, ktoré by boli spojené s užívaním aj vlastného vozidla. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla s poškodeným motorovým vozidlom, žalovaný nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili sporným skutočnosť z hľadiska ich úžitkových a jazdných vlastností. Preto považoval obranu žalovaného za účelovú. Žalobcovi priznal na základe rovnakého skutkového stavu poistné plnenie, ktorého výšku, rozsah len skrátil, a teda nárok žalobcu nepovažoval za nedôvodný, keď plnil priamo žalobcovi a nie jeho právnemu predchodcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti a rozporoval len výšku denného prenájmu motorového vozidla, pričom tento je potrebné stanoviť s poukazom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný rozporoval cenu nájmu, avšak nepredložil súdu žiaden prehľad nájmov, ktoré boli obvyklé v danom mieste a čase, t. j. v čase, kedy došlo ku škode, resp. prenájmu motorového vozidla zo strany poškodeného. Stotožnil sa i s dĺžkou prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá korešponduje s dobou opravy poškodeného motorového vozidla zn. Opel Zafira. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý musel riešiť zapožičaním náhradného vozidla, a preto náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný, ktorý dobu opravy nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 130,- eur predstavujúcu rozdiel medzi uplatneným a priznaným nárokom zo strany žalovaného, vrátane úrokov z omeškania, a to od uplynutia 15 dní po ukončení a prešetrení poistnej udalosti dňa 18. 01. 2017, t. j. dňom 03. 02. 2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v spore mu ho priznal v plnom rozsahu.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom svoju aktívnu legitimáciu v spore. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 160100141 z 02. 12. 2016 za zapožičanie si náhradného motorového vozidla u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 552 z 23. 11. 2016. Z uvedeného vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Vzhľadom na uvedené a ust. § 524 OZ, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, a preto nemohol s ním platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť k úhrade faktúry ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmysle predloženej zmluvy o postúpení, keďže z nej jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne mienil použiť na započítanie, z ktorého dôvodu je uvedený právny úkon neplatný (§ 39 OZ).
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu, preto považoval za zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, čo je zrejmé z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka, čo potvrdzuje aj predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. skutočnosť, že došlo k prevodu medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo v rámci odvolacieho konania uviedol žalovaný, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, uviedol správne právne závery a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď námietky žalovaného o arbitrárnosti a svojvoľnosti predmetného rozhodnutia neobstoja.
7. V napadnutom rozhodnutí okresný súd dostatočným, jasným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Dostatočne podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebol predložený žiadny doklad o zaplatení vystavenej faktúry, a to z dôvodu, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Vzhľadom na uvedené neobstoja ani námietky žalovaného ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, keďže poškodený ako postupca postupoval na žalobcu ako postupníka jeho existujúcu pohľadávku voči žalovanému, a preto žalobca bol ako aktívne vecne legitimovaný túto si v spore proti žalovanému uplatniť. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil, nieto preukazoval neúčelnosť nákladov na vypožičanie náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie ho správne zaviazal na doplatenie rozdielu medzi uplatneným a zo strany žalovaného priznaným nárokom.
9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktoré boli priznané žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP taktiež v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).