Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-70-2023.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/70/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. X/X, H., t.č. bytom E. I. XXXX/X, I. I. a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, I. I., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/40/2023-121 zo dňa 26.06.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/40/2023-121 zo dňa 26.06.2023 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. návrh otca zamietol, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) mal súd prvej inštancie za preukázané, že naposledy bolo rozhodované o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takmer pred šiestimi rokmi. V tom čase maloletý navštevoval 2. stupeň základnej školy, mal záujmovú činnosť, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť u maloletého neboli. V súčasnosti je maloletý vekovo starší, má 17 rokov, navštevuje už 2. ročník strednej školy, má naďalej záujmovú činnosť, venuje sa kolobežke. V rámci tohto športu sa zúčastňuje národných súťaží aj medzinárodných, kde dosahuje úspechy. Plynutím času od poslednej úpravy výživného došlo k fyzickému i duševnému vývoju maloletého, k zvýšeniu nárokov na jeho odôvodnené potreby od jeho každodenných výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, bývanie, po zvýšené výdavky v súvislosti s plnením si školských povinností a voľnočasových aktivít. Pomery na strane otca sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenili. Otec už v čase posledného rozhodovania o výživnom poukazoval na nedostatok finančných prostriedkov, prebiehali voči nemu viaceré exekučné konania, neplnil si ani odvodovú povinnosť, v dôsledku čoho nepoberal žiadne sociálne dávky počas dočasnej práceneschopnosti. Otec býval u priateľky, kde žiadnym spôsobom na bývanie neprispieval. V čase aktuálneho rozhodovania, si otec ako SZČO neplní svoje základné povinnosti, nepodáva daňové priznania, aby bolo možné zistiť jeho príjem. Tieto nepodával ani v čase, keď ešte nemal pozastavené živnostenské oprávnenie. Svoj návrh na zníženie výživného otec odôvodňoval zhoršeným zdravotným stavom, čo preukazoval súdu prvej inštancie lekárskymi správami o zdravotnom stave z rokov 2016, 2019, 2020, 2021 a 2022. V čase pôvodného konania, ktoré prebiehalo v roku 2017 otec žiadnym spôsobom nepoukazoval na zdravotné obmedzenia, zhoršenie svojho zdravotného stavu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že predloženými lekárskymi správami
otec neosvedčil, že jeho zdravotný stav je natoľko vážny a zhoršený, že mu neumožňuje vykonávať určitú pracovnú činnosť aspoň na čiastočný, polovičný úväzok a zabezpečiť si tak príjem primeraný jeho aktuálnemu zdravotnému stavu, praxi, skúsenostiam, s prihliadnutím predovšetkým na to, že má vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Zhoršený zdravotný stav na strane otca súd prvej inštancie nemal preukázaný. Otec nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, nepožiadal o invalidný dôchodok. Otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého dieťaťa. Na strane otca tak nebola zistená a preukázaná žiadna objektívna prekážka odôvodňujúca zníženie výživného k maloletému dieťaťu. K pomerom na strane matky súd prvej inštancie uviedol, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu. Matka si túto vyživovaciu povinnosť okrem platenia nákladov na maloletého plní aj zabezpečovaním osobnej starostlivosti o neho. Preto je povinnosťou otca podieľať sa na nákladoch maloletého vo väčšej miere ako matka. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že otec je s maloletým v minimálnom kontakte, nestretávajú sa pravidelne, maloletý netrávi čas u otca. Otec ani takýmto spôsobom neodľahčuje matku vo vzťahu k starostlivosti o maloletého, čím sa matke zvyšujú náklady na maloletého. Vzhľadom ku všetkým skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2023, teda sumu 570 Eur v čistom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie uviedol vo svojom rozhodnutí nepravdy, pričom pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie nebral do úvahy predložené dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, následkom čoho rozhodol vo veci nesprávne. Nie je pravdou to, že by sa o maloletého nezaujímal. Ako otec má svoje práva a povinnosti. Pri rozvode manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že bol upravený jeho styk s maloletým na každý druhý víkend. Od začiatku matka bránila stretávaniu maloletého s ním. Vymýšľala si rôzne dôvody nerealizácii styku, bránila v odchode maloletého na spoločnú dovolenku. Na Vianoce aj narodeniny maloletému kúpil telefón, 2 tablety, ktoré sú ešte u neho, pretože si ich maloletý neprišiel zobrať kvôli zákazu matky. Maloletý sa zvykol v meste zastaviť v predajni u jeho priateľky, ktorá mu vždy niečo dala, ale aj to matka zakázala. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že jeho zdravotný stav je zhoršený už od roku 2016 a na pojednávaní v roku 2017 netvrdil zhoršenie zdravotného stavu, bolo to kvôli tomu, že bol po operácii a bol v poriadku. Predložil lekárske správy, pričom z obidvoch vyplýva, že na oboch kolenných kĺboch má 3. až 4. stupeň artrózy, na pravom bedrovom kĺbe 3. stupeň artrózy, pravom zápästí artrózu kostí, na pravom lakti laterálnu epikondylitídu – tenisový lakeť. Zároveň uviedol, že odborné vyjadrenie od posudkového lekára predloží dodatočne, nakoľko do 22.08.2023 lekár čerpá dovolenku. Predložené doklady o jeho zdravotnom stave boli z rokov 2019 – 2022, preto mu nie je zrejmé, ako mohol spomenúť svoj zdravotný stav v roku 2017 v konaní o určení výživného.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že od poslednej doby úpravy výšky výživného na maloleté dieťa ubehlo viac ako 5 rokov. Na strane maloletého dieťaťa došlo ku zmene pomerov, nakoľko je vekovo starší, toho času navštevuje strednú školu. Je nepochybné, že sa zvýšili výdavky maloletého dieťaťa na uspokojovanie jeho potrieb. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia o bránení v styku maloletého s otcom z jej strany. Maloletý sa spočiatku venoval vodnému pólu, preto je prirodzené, že chodieval na tréningy a zápasy. Má za to, že otec ho mohol podporovať a nie sa rozčuľovať, že ho musí 30 minút čakať v prípade, ak má maloletý turnaj alebo tréning. V roku 2018 maloletý skončil s vodným pólom po presťahovaní sa do I. I. a začal sa venovať jazde na kolobežke, v čom dosahuje výsledky aj mimo Slovenska. Ak otec spomína darčeky pre maloletého, pre ktoré si maloletý neprišiel, pretože mu to zakázala, stalo sa to v minulosti, keď mal maloletý 6 alebo 7 rokov. Otec maloletému kúpil mobil, pričom mu ho dovolil používať len vtedy, keď bol maloletý s ním. Maloletý bol z toho smutný a nerozumel, prečo to otec robí. Maloletý sa sám vyjadril, že už bude mať takmer 18 rokov a vie sa rozhodnúť. Ak by chcel ísť za otcom, tak mu v tom ona nezabráni. Zo školy a von už tiež chodí sám. Maloletý, podľa matky, rovnako podotkol, že je na mieste, aby sa otec zamyslel, prečo sa zastavoval u jeho priateľky v obchode a nešiel za ním ako za otcom.
6. Otec vo svojej odvolacej replike opätovne zotrval na svojej argumentácii, že styk s maloletým sa neuskutočňoval, nakoľko mu matka v stretávaní sa s maloletým bránila. Maloletého už nevidel 2 roky, pretože mu to matka nedovolí. Matka chce maloletého vychovávať sama, mať ho len pre seba, preto
sa odmieta spolupodieľať na finančnej podpore takejto výchovy a trvá na znížení výživného. Ústava Slovenskej republiky mu dáva aj práva a nielen povinnosti a pokiaľ sa maloletý ako jeho syn bude k nemu správať ako k cudziemu človeku a nie ako k otcovi, trvá na svojom návrhu.
7. Matka v odvolacej duplike opätovne spochybnila tvrdenia otca o tom, že bráni maloletému v stretávaní sa s ním.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, tak ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné, keď neobstoja ani tvrdenia uvedené v odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/18/2017-113 zo dňa 31.08.2017, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa na sumu 150 eur mesačne.
10. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle § 78 zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
11. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať odvolacie námietky otca a znížiť výživné pre maloletého a dodáva, že doterajšie výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, preto vyhodnotil správne a v súlade so zákonom o rodine, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného. Zmeny, ktoré nastali na strane otca a ktorými otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval, nie možné vyhodnotiť ako zmeny trvalé a podstatným spôsobom ovplyvňujúce jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť doposiaľ určeným výživným, najmä s prihliadnutím na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo viac ako šesť rokov a odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú v dôsledku jeho rastu, školskej dochádzky, záujmovej činnosti, zdravotnej starostlivosti a pod. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poznamenáva, že otec nepreukázal výrazné zhoršenie zdravotného stavu, v dôsledku ktorého by nebol schopný uhrádzať doposiaľ určené výživné. V konaní predložil potvrdenia o anamnézach z roku 2016, rokov 2019-2022, kedy z poslednej lekárskej správy vyplýva, že diagnostický stav bol uzatvorený ako S.83/43, vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu, natiahnutie fibulárneho vonkajšieho bočného väzu, a zdravotný stav otca bol uzatvorený ako trvalý. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má určité zdravotné problémy, čo vyplýva z predložených lekárskych správ. Z týchto jednotlivých lekárskych správ ale nevyplýva, že tieto zmeny zdravotného stavu sú takého charakteru, ktorý by otca vyradil z pracovného procesu, resp. absolútne by ho obmedzil vo výkone práce, a teda že by otec nemohol pracovať a dosahovať aspoň minimálnu mzdu v národnom hospodárstve, tak ako potencionalitu príjmu otca správne určil súd prvej inštancie. Zjednodušene povedané, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie nemá za preukázané, že by otec v príčinnej súvislosti s diagnózami uvedenými v lekárskych správach nemohol dosahovať príjem. Berúc tiež do úvahy, že otec nie je poberateľom invalidného dôchodku a nepredložil ani dôkaz o tom, že by bol požiadal o jeho priznanie, dospel odvolací súd k záveru, že nebola preukázaná zmena pomerov na strane otca vyplývajúca z jeho zhoršeného zdravotného stavu, ktorá by mu neumožňovala prispievať doposiaľ určeným výživným. Otec v odvolaní poukazoval na nemožnosť predloženia správy posudkového lekára z dôvodu čerpania dovolenky týmto lekárom do 22.08.2023. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, napriek odstupu viac ako 4 mesiacov, otec žiadnu správu posudkového lekára nepredložil. Rovnako otec v konaní nepreukázal tvrdenie o riešení svojho zdravotného stavu operačne (vyjadrenie otca v návrhu na začatie konania), kedy nepredložil doklad o nutnosti operačného zákroku, o jeho termíne, ani predpokladanej dĺžke následnej rekonvalescencie, čo otec dával do priameho súvisu s pozastavením prevádzkovania živnosti do 31.12.2025. Konanie otca vo vzťahu k pozastaveniu prevádzkovania živnosti vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol vyhodnotiť inak ako účelové vzdanie sa príjmu, keď dôvody otca ostali len v rovine tvrdení, bez ich preukázania v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa, resp. dieťaťa, ktoré nie je schopné živiť sa samo, má zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
13. K odvolacej argumentácii otca ohľadne nerealizovania styku s maloletým a bráneniu styku zo strany matky odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 5P/15/2013-15 zo dňa 13. mája 2013, ktorý je vykonateľným exekučným titulom. Ak otec bol presvedčený o bezdôvodnom bránení matky v jeho styku s maloletým, mohol svoje právo uplatniť v konaní o výkon rozhodnutia. Odvolacia argumentácia „...pokiaľ sa môj syn bude ku mne správať ako ku cudziemu človeku a nie ako k otcovi, trvám na svojom návrhu“, nie je spôsobilá znížiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu. Návrh na zníženie výživného rovnako nie je prostriedkom na vyjadrenie nesúhlasu s výchovou maloletého dieťaťa matkou („Matka chce maloletého vychovávať sama, mať ho len pre seba, preto sa odmieta spolupodieľať na finančnej podpore takejto výchovy a trvá na znížení výživného.“), ani nástrojom na vytrestanie, či výchovu maloletého.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
16. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.