Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-536-2018.pdf
PDF · 105.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/536/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanému: W. N., C.. XX.XX.XXXX, S. Q. XXX, o zaplatenie 3.510 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 54,65 € v časti bankových poplatkov a v sume 35,35 € v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania do 31.08.2018 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.420 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420 € od 01.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 24.09.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy istiny 3.510 € s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 18.02.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.510 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný je z toho dôvodu povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu v sume 3.510 €, úroky do 31.8.2018 vo výške 3.632,33 €, zmluvné úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3.510 € od 01.09.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 54,65 €, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.510 € od 01.09.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
3. Súd zaslal žalovanému žalobu spolu s prílohami a poučením na vyjadrenie dňa 23.11.2018. Žalovaný si uvedenú zásielku prevzal dňa 29.11.2018, o čom svedčí doručenka na č. l. 78 spisu, avšak v konaní zostal nečinný.
4. Dňa 10.01.2019 došlo tunajšiemu súdu podanie žalobcu, ktorým oznámil súdu, že žalobca Poštová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka - spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018. Zároveň spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Nato súd Uznesením zo
dňa 24.01.2019 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Poštová banka, a.s. vstúpil ako žalobca BENCONT COLLECTION, a.s.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 02.05.2019, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uvedenú pôžičku spláca a vie to doložiť šekmi, ktoré ale nechal doma. Uviedol, že v pondelok mu volal právny zástupca žalobcu a tomu tiež uviedol, že pôžičku spláca. Rozporoval, že nie je pravda, že nič nezaplatil. Uviedol, že spláca prostredníctvom šekov, ktoré doloží súdu poštou. Je pravdou, že istý čas neplatil, zhruba pol roka, ale inak splácal pravidelne v sume asi 30 €, keďže túto sumu si dohodol so zamestnancami poštovej banky.
6. Následne žalovaný doručil súdu kópiu poštových poukazov.
7. Súd vyzval žalobcu aby sa vyjadril k predloženým dôkazom. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu potvrdil, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 18.06.2019 sumu vo výške 30 €.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.09.2019 súdu oznámil, že žalovaný zaplatil po podaní žaloby spolu sumu 90 €, ktorá bola započítaná na poplatky vo výške 54,65 € a na vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 31.08.2019 vo výške 3.632,33 € a to v sume 35,35 €. Na základe uvedeného zobral žalobu späť čo do sumy 54,65 € a v časti vyčíslených úrokov z omeškania prevyšujúcej sumu 3.596,98 €.
9. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 19.09.2019, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že k žalobe nemá čo dodať, k späťvzatiu žaloby nemal námietky.
10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.09.2019 zobral žalobu čiastočne späť a to v sume 90 €, z toho 54,65 € v časti bankových poplatkov a 35,35 € na vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu 31.08.2019. Na základe uvedeného preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 54,65 € v časti bankových poplatkov a v sume 35,35 € v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania do 31.08.2018 zastavil.
14. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
15. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 18.02.2015 zmluvu o úvere, dobrá pôžička (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.510 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 18.11.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaný je z toho dôvodu povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v zmysle žalobného petitu a náhradu trov konania.
16. Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.02.2015 vyplýva, že výška úveru bola v sume 3.510 €, splátka bola určená na 88 € mesačne (z toho 83 € anuitná splátka a 5 € náklady spojené s poistením úveru) s tým, že počet splátok bol určený na 108 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 25,20 %, RPMN vo výške 28,33 %, priemerná hodnota RPMN 16,16 %, celková čiastka úveru bola 8.778,65 €, dátum mesačnej splátky 20. deň v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 20.02.2024.
17. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.07.2018 (č. l. 31 spisu) vyplýva, že žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu. Z podania doručené súdu dňa 09.09.2019 žalobca uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil spolu sumu 90 €.
18. Zmluva o úvere, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 18.02.2015, bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa ust. § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
25. Podľa ust. § 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
26. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
27. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
29. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
32. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu 2a naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
33. Podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
34. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
35. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 18.02.2015 zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené právnym predchodcom žalobcu bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.02.2015, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák.
36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy. Konkrétne v úverovej zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tým pádom je aj nesprávne uvedená výška ročnej
percentuálnej miery nákladov. Navyše v zmluve chýba údaj o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vyžadované § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.
37. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že celková čiastka úveru je uvedená vo výške 8.778,65 €, pričom pri vynásobení počtu splátok a ich výšky s poistením (108 x 88 € = 9.504 €) alebo bez poistného (108 x 83 ? 8.964 €) dospejeme k inej výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe tohto nie je teda vôbec jednoznačné, akú sumu mal žalovaný celkovo uhradiť (9.504 €, 8.964 € alebo tú uvedenú v zmluve). Podľa názoru súdu ide o klamlivé uvádzanie jednej z najpodstatnejších obsahových náležitosti úverovej zmluvy, ktorá v podstate spotrebiteľovi má povedať, akú celkovú čiastku veriteľovi napokon zaplatí. Zároveň súd poukazuje na to, že najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa je ročná percentuálna miera nákladov vzhľadom na to, že zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Je preto najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Z toho následne vyplýva, že výška RPMN je v skutočnosti vo výške 31,04 % pri sume celkových nákladov 9.504 € a vo výške 28,61 % pri celkových nákladoch 8.964 € (po zadaní vstupných údajov uvedených v zmluve do kalkulačky výpočtu výšky RPMN), teda v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN (28,33 %). Navyše zákonom č. 129/2010 Z. z. zákonodarca sprísnil obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj tým spôsobom, že pri povinnom údaji o RPMN pridal aj nutnosť uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pričom tieto predpoklady musia byť uvedené výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Aj keď v tomto prípade v zmluve je uvedená hodnota RPMN (v nesprávnej výške), nie sú v nej uvedené predpoklady pre jej výpočet, ktoré boli použité. V dôsledku tejto chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy ako aj pre nesprávne uvedenú výšku RPMN platí preto fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa názoru súdu majú byť predpoklady pre výpočet RPMN uvedené priamo v zmluve (nie v iných dokumentoch ako napr. všeobecných obchodných podmienkach, resp. obchodných podmienkach pre úver), lebo v opačnom prípade by aj ostatné zákonom vyžadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch mohli byť uvedené v iných dokumentoch ako v zmluve, čo odporuje zámeru, aby bol spotrebiteľ náležite a preukázateľne informovaný o úverových podmienkach.
38. Pri závere o absencii náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a pre nesprávne uvedenú výšku RPMN majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch), je treba vychádzať z toho, že žalovaný by mala žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru.
39. Súd zároveň poukazuje na to, že aj výška odplaty - RPMN (a to či už vo výške 28,33 %, 28,61 % alebo 31,04 % je v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.).
40. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 (nie zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi - je to iná štatistika a Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v § 1 ods. 4 odkazuje na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk) zmluvná splatnosť nad 5 do 10 rokov vrátane ostatné spotrebiteľské úvery RPMN činilo 11,58 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 11,58 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 23,16 %. Dojednaná výška odplaty u tohto úveru (či už uvedenej v zmluve alebo skutočnej) však presahovala túto maximálne prípustnú odplatu, čo má za následok neplatnosť dohody o dojednanej odplate a spôsobuje bezúročnosť úveru pre jej rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.).
41. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej sume istiny 3.510 €. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 90 € po podaní žaloby. Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Z týchto dôvodov súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobcovi sumu 3.420 € (3.510 € - 90 €) a v prevyšujúcom rozsahu (v časti vyčíslených úrokov do 31.08.2018, zmluvných úrokov z istiny od 01.09.2018 do zaplatenia) z dôvodov vyššie uvedených, žalobu zamietol.
42. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
43. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420 € od 01.09.2018 do zaplatenia.
45. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil 3.420 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.420 € od 01.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu nad sumu istiny 3.420 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a to vo výške 43,19 % (zaplatenie dlžnej sumy 3.420 €, čiastočné spätvzatie žaloby v sume spolu 90 € z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovaným po podanej žalobe) a v menšom rozsahu ako žalovaný - 56,81 % (vyčíslené úroky do 31.8.2018 v sume 3.632,33 €, zmluvný úrok z istiny od 01.09.2018 do zaplatenia - vyčíslený ku dňu pojednávania vo výške 930,56 € a bankové poplatky v sume 54,65 €), ktorému však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).