Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-62-2024.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/62/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, 905 01 Senica, dieťa rodičov: matka H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. T. J. č. XXX, a otec R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. T. J., L. XXX, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa T. L., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletého dieťaťa T. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 270 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Otec maloletého má nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého T. L., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 24.06.2024 do 31.08.2024 v sume 603 eur, ktorý nedoplatok je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne, splatných popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
IV. Súd vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
V. Stretávanie sa otca s mal. T. L., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého T. L. podala na Okresnom súde Senica dňa 24.6.2024 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného na maloletého. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že od novembra 2023 nežije s otcom maloletého v spoločnej domácnosti. Matka býva so synom v dvojizbovom prenajatom byte, matka o syna zabezpečuje starostlivosť. Otec poslal na výživu syna 100 eur v novembri 2023 a 100 eur v decembri 2023.
2. Otec sa k návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nevyjadril, na pojednávanie bol predvolaný náhradným doručením, predvolanie spolu s návrhom mu bolo doručované na adresu jeho trvalého bydliska. Na pojednávanie sa otec maloletého nedostavil, z uvedeného dôvodu súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť mal. T. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam, stretávanie sa otca s maloletým navrhol neupraviť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, rodným listom maloletého (č. l. 14), ročným zúčtovaním preddavkov na daň (č. l. 15), potvrdením o zárobku otca (č. l. 16 až 18), potvrdením o zárobku matky (č. l. 31 až 32), mzdovým listom otca (č. l. 34 a 35), potvrdením ÚPSVaR (č l. 36 a 37), potvrdením Sociálnej poisťovne (č. l. 38) a správou kolízneho opatrovníka a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:
5. Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že jeho rodičia sú H. Y. a R. L..
6. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.8.2024 matka uviedla, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to k dcére L. Y., narodenej v roku XXXX, ktorá chodí na Strednú umeleckú školu - pomaturitné štúdium, ktorej otec na základe rozhodnutia súdu platí výživné 90 eur. Matka býva v dvojizbovom byte, ktorý má v prenájme od obce, spolu s ňou býva mal. T. a ešte ďalší syn Z. Y., ktorý je plnoletý a pracuje. Nájomné matka platí 210 eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý. Je zamestnaná v COOP Jednota. S otcom mal. sme žili v spoločnej domácnosti do novembra 2023, následne sa otec odsťahoval ku svojim rodičom. Ohľadne platenia výživného sa nedohodli, v novembri a decembri 2023 jej otec maloletého poslal na syna výživné po 100 eur každý mesiac a odvtedy na syna neprispel žiadnou čiastkou. So synom sa nestretáva. Má možnosť sa s ním stretávať, nebránila by mu v tom. Mal. T. pôjde do 5. ročníka ZŠ v P. sv. J.. V 4. ročníku mal na vysvedčení dvojky a jednotky a jednu trojku zo slovenského jazyka. Syn hrával futbal avšak v súčasnosti vo futbale nepokračuje. Doteraz chodil v rámci školy na angličtinu od 5. ročníka chce chodiť na nemecký jazyk v rámci mimoškolskej aktivity. Syn býva často chorý, chodí s ním na alergiológiu. Za lieky na alergiu má doplatky mesačne asi 50 eur, syn sa v škole nestravuje. Na stravu v rámci domácnosti minú okolo 400 eur mesačne. Na oblečenie synovi veci kupuje podľa potreby, napríklad v súvislosti s nástupom do školy mu kupovala veci asi za 100 eur. Na tento školský rok uhrádzala synovi sadu zošitov za 30 eur, ešte bude uhrádzať za pracovné zošity, zatiaľ jej ešte neuviedli akú sumu. Otec nežiadal, že by sa chcel so synom stretnúť. Stretnúť sa môžu bežne aj na ulici alebo pri obchode. Syn sa otca bojí, nakoľko matka s jeho otcom mala konflikt, čo riešila aj polícia.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov zo dňa 13.8.2024 (č. l. 39) vyplýva, že matka s mal. T.ije v obecnom 2- izbovom byte. Byt užíva aj plnoletý syn matky Z. Náklady spojené s bývaním hradí matka a to: nájom 210,00 Eur mesačne, plyn 40,00 Eur mesačne, elektrina 40,00 Eur mesačne, paušál za mobilný telefón 44,00 Eur mesačne, internet 13,00 Eur mesačne. Otec mal. T. opustil spoločnú domácnosť v mesiaci november 2023, odsťahoval sa k svojim rodičom na adresu P. T. J., L. XXX. Matka pracuje v potravinách Coop Jednota v Borskom Svätom Jure, ako predavačka. Dosahuje príjem cca 700,00 Eur netto mesačne, uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok na dieťa v sume 60,00 Eur mesačne. Mal. T. bude od septembra 2024 žiakom 5. ročníka v ZŠ P. T. J., nebude sa stravovať v školskej jedálni. Hrá futbal za obec P. T. J., matka uhradila za športové oblečenie a kopačky 100,00 Eur a to 2 krát do roka. Hradí maloletému životné poistenie v Poštovej banke v sume 30,00 Eur mesačne. Matka uviedla, že na syna má bežné výdavky na oblečenie 150,00 Eur polročne a za školské pomôcky a výlety cca 150,00 Eur ročne. Podľa vyjadrenia matky, mal. T. býva často chorý, je sledovaný v alergologickej ambulancii, za lieky uhradí cca 50,00 Eur mesačne. Matka má z predošlého vzťahu dve plnoleté deti a to Z. Y., nar. XX.XX.XXXX a plnoletú dcéru L. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá žije v P. a študuje Školu umeleckého priemyslu Jozefa Vydru, je študentkou 2. ročníka pomaturitného štúdia. Chodí na brigády a matka jej posiela mesačne sumu 100,00 Eur. Plnoletý Z. žije s matkou v spoločnej domácnosti, pracuje v K. na 3 zmeny. Matka mu hradí životné poistenie v sume 15,00 Eur mesačne. Matka sa vyjadrila pri pohovore, že otec sa nestretáva so synom, naposledy prispel na syna v mesiaci november 2023 sumou 100,00 Eur a od mesiaca december 2023 neprispel na syna žiadnym spôsobom. Otec podľa jej slov nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. T.. Pracovníčky úradu sa snažili vykonať šetrenie v domácnosti otca na adrese P. T. J., L. XXX, otec sa v domácnosti nenachádzal, požiadali jeho matku, aby mu odovzdala obálku, v ktorom bol kontakt na pracovníčku. Dňa 12.08.2024 otca pozvali písomným predvolaním a pozvánkou na informatívny pohovor, avšak pán L. sa na stanovený termín nedostavil a žiadnym spôsobom tunajšie oddelenie nekontaktoval.
8. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 9.8.2024, že otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Matka za obdobie posledných 12 mesiacov poberala ošetrovné v januári 2024 v sume 87 eur a 140 eur, vo februári 2024 v sume 35 eur.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 6.8.2024 vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60,- eur mesačne.
10. Z potvrdenia o zárobku matky vyplýva, že táto mala za posledných 12 mesiacov priemerný mesačný zárobok 956,30 eur netto (COOP Jednota Senica).
11. Z potvrdenia o zárobku otca vyplýva, že mal za posledných 12 mesiacov priemerný mesačný zárobok 1263,90 eur netto (Terratecgnik, s.r.o.).
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
23. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. V tomto konaní súd rozhodoval o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dôvodný, nakoľko rodičia maloletej spolu nežijú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o dieťa. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že je v záujme mal. Sebastiána, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý v súčasnosti dieťaťu od novembra 2023 zabezpečuje celodennú starostlivosť. Dôkazmi bolo preukázané, že u matky má maloletý vytvorené stabilné rodinné zázemie. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na bývanie a rozvoj. Maloletý sa v súčasnosti s otcom nestretáva. Súd je toho názoru, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené riadne podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
25. Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, a sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a na uplatnenie sa v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi obidvoch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z toho, že mal. T. má 10 rokov a od septembra 2024 je žiakom 5 ročníka ZŠ, t. j. je žiakom druhého stupňa základnej školy, s čím sú zvýšené nároky na vzdelávanie a taktiež na krytie nákladov na stavu a oblečenie. Maloletý T. je pritom dobrý žiak, ktorý má perspektívu na úspešné pokračovanie v štúdiu na strednej škole s maturitou. Zdravotný stav maloletého vyžaduje liečenie v súvislosti s alergiou, za lieky má matka doplatky okolo 50 eur mesačne. Matka uviedla náklady na stravu pre rodinu v sume 400,- eur mesačne, nájom za byt 210,00 eur mesačne, plyn 40,00 eur mesačne a elektrinu 40,00 eur mesačne. Matka má zárobok 956 eur mesačne netto, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá študuje. Zárobok otca je 1.264 eur mesačne, náklady otec neuviedol ani v písomnom vyjadrení.
27. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
veci a hlavne vzhľadom na vek dieťaťa, súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého T. v sume 270,- eur mesačne (cca 22 % z jeho netto mzdy), vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam otca, a taktiež aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť možno všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa. Maloletá bude mať v júny tohto roku jeden rok. Spravidla s nástupom nového typu na 2. stupeň základnej školy narastá finančná náročnosť starostlivosti o dieťaštúdia, výchovy, výživy a podobne. Rovnako súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri dieťati na 2. stupni základne školy, by malo byť výživné na jedno dieťa približne 22 % zo zárobku rodiča. Keďže matka žiadala určiť výživné v sume 300 eur mesačne, súd vo zvyšku návrh na určenie výživného zamietol. ť , a n 28. Súd ustálil dobu od 01.08.2023 kedy spolu rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a od kedy zároveň nie je platené riadne výživné na dieťa zo strany otca od novembra 2023, matka podala návrh na úpravu práv a povinnosti dňa 14.6.2024, a od uvedeného dátumu súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému T.. Súd nezistil dôvody osobitného zreteľa na priznanie výživného za skoršie obdobie.
29. Vzhľadom na určenie výživného od 14.6.2024, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.6.2024 do 31.8.2024 v sume 603,- eur (za 7 dní mesiaca jún 2024 je to suma 63 eur a za júl a august 2024 je to suma 270 eur x 2 mesiace),, ktorý nedoplatok je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur popri bežnom výživnom s tým, že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo zistených skutočností, keď otec za obdobie od 24.6.2024 až do teraz neprispieval na výživu syna žiadnou sumou.
30. Čo sa týka úpravy stretávania sa otca s maloletým, súd toto neupravil, nakoľko otec sa s maloletým nestretáva a matka do budúcnosti synovi nemieni brániť otcovi v stretávaní sa so synom.
31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.