Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-29-2019.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: D. S., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: K. XXX/XXX, U. T., o zaplatenie 508,84 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 357,28 € z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 153,01 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom žaloby, doručenej Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 13. 3. 2019, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 508,84 €, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 € a trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 z. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. č. 340/2012 Z. z.). V zmysle tohto zákona je žalovaná platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 € mesačne (§ 6 ods. 1 a § 7 z. č. 340/2012 Z. z.). Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaná za obdobie od 1. 9. 2009 od 30. 6. 2018 nezaplatila úhradu za službu verejnosti, preto žalobca písomnou výzvou z 6. 6. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaná na výzvu nereagovala a v stanovenej lehote svoj dlh neuhradila. Samotný dlh žalovanej pozostáva zo 106 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 1. 9. 2009 do 30. 6. 2018, ďalej z pokuty vo výške 17 € a poštovného vo výške 1,45 € za zaslanie výzvy žalovanej. K žalobe bola pripojená výzva na zaplatenie nedoplatku z 6. 6. 2018, prehľad predpisov a platieb za obdobie od 1. 9. 2009 do 30. 6. 2018, doklad o doručení výzvy žalovanej a doklad o výške poštovného.
3. Okresný súd o nároku žalobcu rozhodol platobným rozkazom z 19. 3. 2019 č. k. 27Csp/29/2019-16, voči ktorému žalovaná podala včas odpor z 22. 5. 2019, v rámci ktorého z opatrnosti vzniesla námietku premlčania jednotlivých splátok a nárok žalobcu považuje za nedôvodný a taktiež požiadala o možnosť zaplatenia nároku žalobcu v splátkach v max. výške 30 € mesačne. K tomu predložila aj podanie z 25. 4. 2019 adresované žalobcovi, v ktorom uviedla, že nie je ochotná splácať pohľadávky staršie ako tri roky, pretože ich považuje za premlčané, pričom je ochotná splatiť svoj dlh len za obdobie posledných troch rokov. Okresný súd uznesením z 12. 6. 2019 (č. l. 26) platobný rozkaz zrušil v súlade s § 267 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
4. Po doručení odporu žalobcovi podaním doručeným okresnému súdu 1. 7. 2019 žalobca vzal svoju žalobu späť v časti 357,28 € a po tomto späťvzatí sa žalobca naďalej domáha zaplatenia istiny vo výške 134,56 € za obdobie od 2/2016 do 6/2018, pokuty vo výške 17 €, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 € a náhrady trov konania. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, súd konanie v časti, v ktorej vzal svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 CSP.
5. Žalovaná podaním doručeným okresnému súdu 2. 8. 2019 požiadala o splátkový kalendár, pretože pracuje iba na dohodu a to iba 10 hod. týždenne, jej príjem je veľmi nízky, má dve školopovinné deti a viac pravidelných mesačných výdavkov, nemôže si dovoliť platiť istinu vo výške 134,56 € spolu s pokutou vo výške 17 € a poštových sadzieb v spojení s vymáhaním vo výške 1,45 € jednorazovo. Zároveň poukazuje na to, že svoj dlh už znížila a to zaplatením dlhu za mesiace 3/2019 a 4/2019 v sume 2 x 4,64 € a zároveň uhradila aj pravidelný mesačný poplatok za obdobie 6/2019 a 7/2019 v sume 2 x 4,64 € a zaväzuje sa pravidelne ich hradiť aj naďalej, pričom doložila aj kópie dokladov SIPO o zaplatení koncesionárskeho poplatku.
6. K uvedenému podaniu sa vyjadril žalobca podaním z 8. 8. 2019, v ktorom uvádza, že žalovaná neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, pričom s tvrdením žalovanej o tom, že znížila výšku žalovaného dlhu úhradou predpisov za obdobie 3/2019, 4/2019, 6/2019 a 7/2019 žalobca nesúhlasí z dôvodu, že úhrady, ktorými žalovaná argumentuje nie sú predmetom tohto konania a neboli žalobou uplatnené, preto trvá na podanej žalobe.
7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. 9. 2019 žalovaná na výzvu, aby odôvodnila svoju požiadavku, prečo chce splatiť dlh v splátkach, uviedla, že momentálne pracuje na pracovný pomer na dohodu, robí 2 hodiny denne 5 dni v týždni, pričom predložila súdu aj výplatné pásky za obdobie 4/2019 až 7/2019, podľa ktorých dosahuje čistú mzdu cca 95 € mesačne, pričom trvalý pracovný pomer nemá z dôvodu, že figuruje ako konateľka v spoločnosti s ručením obmedzeným a z tohto dôvodu nemôže byť súčasne vedená na úrade práce.
8. Pri posúdení skutkových okolnosti prípadu, okresný súd vychádzal z predložených listín a vyjadrení strán sporu, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný a žalovaná pasívne vecne legitimovaná podľa zákona č. 340/2012 Z. z., pričom z jeho ustanovení vyplýva, že žalovaná je podľa § 3 písm. a) z. č. 340/2012 Z. z. platiteľom úhrady za služby verejnosti, ktoré bola povinná platiť vo výške 4,64 € mesačne v súlade s § 6 ods. 1 tohto zákona. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňuje tieto úhrady za služby verejnosti len za obdobie od 2/2016-6/2018, pokutu vo výške 17 € v súlade s § 10 ods. 1 a 3 z. č. 340/2012 Z. z. a náhradu poštových nákladov v súlade s § 10 ods. 2 tohto zákona, pretože žalobca písomnou výzvou z 6. 6. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a takisto aj zaplatenie poštových nákladov spojených s odoslaním výzvy, ktorú si prevzala žalovaná 11. 6. 2016. Napriek tomu žalovanú sumu neuhradila.
9. Podľa § 3 písm. a) z. č. 340/2012 Z. z., platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
10. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 340/2012 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
11. Podľa § 7 ods. 1, 2 z. č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
12. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 z. č. 340/2012 Z. z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný
ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
13. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov považoval za preukázané, že žalovaná bola povinná uhrádzať žalobcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania vo výške 4,64 € mesačne. Uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná, žalovaná ju výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP). Žalovaná sa dostala do omeškania s platením mesačných úhrad za obdobie od 2/2016 do 6/2018, čo žalovaná taktiež výslovne nepoprela, iba vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania v rámci svojej obrany.
16. Okresný súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa ďalej zaoberal jej dôvodnosťou vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, ktorý ostal čiastočným späťvzatím nedotknutý. Na predmetný právny vzťah súd aplikoval ustanovenia OZ o premlčaní keďže ide o vzťah verejnoprávneho subjektu a fyzickej osoby a z. č. 340/2012 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu premlčania. Vzhľadom k tomu, že na daný prípad zákon nestanovuje inú premlčaciu lehotu, platí v danom prípade všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď žalobca mohol právo vykonať po prvý raz. V danom prípade žalobca mohol svoje právo na zaplatenie úhrad uplatniť po prvý raz od splatnosti jednotlivých úhrad, t. j. deň nasledujúci po splatnosti každej úhrady, ktorá je podľa § 7 ods. 2 z. č. 340/2012 Z. z. splatná posledný deň tohto ktorého mesiaca. Žaloba bola na súd doručená 13. 3. 2019, preto všetky nároky uplatnené pred trojročnou lehotou, sú premlčané. Žalobca si však uplatňuje nároky, ktoré sa stali splatnými, resp. pri ktorých si mohol uplatniť právo po prvý raz ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, preto je námietka premlčania, pokiaľ ide o úhrady za obdobie 2/2016 - 6/2018 nedôvodná.
17. Taktiež je námietka premlčania nedôvodná v prípade uplatnenej pokuty vo výške 17 € a poštovného za zaslanie výzvy 1,45 €, pretože pohľadávka na poštovnom za odoslanie výzvy vznikla až jeho vynaložením, t. j. odoslaním výzvy z 6. 6. 2018 žalovanej a právo na uplatnenie pokuty podľa § 10 ods. 3 z. č. 340/2012 Z. z. vzniklo až nezaplatením záväzku v 30 dňovej lehote od doručenia výzvy z 6. 6. 2018. V danom prípade bola výzva doručená žalovanej 11. 6. 2018 (podľa odtlačku pečiatky dodacej pošty, pričom v dátume prevzatia zásielky je zrejmá nesprávnosť v roku, kde zrejme žalovanou bol vyplnený rok prevzatia zásielky 2016, pozn. súdu). Premlčacia lehota tak začala plynúť v prípade pokuty, ako aj poštovného uplynutím 30 dní od doručenia výzvy, t. j. od 12. 7. 2018, z čoho je nepochybné, že ani v tejto časti uplatneného nároku neuplynula trojročná premlčacia lehota pred podaním žaloby. Námietka premlčania žalovanej tak bola nedôvodná, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 153,01 €. Za nedôvodné považoval súd tvrdenia žalovanej o splácaní žalobou uplatneného nároku, pretože síce preukázala, že zaplatila úhrady podľa z. č. 340/2012 Z. z. za mesiace 3/2019, 4/2019, 6/2019 a 7/2019, ale predmetom tohto konania sú nezaplatené úhrady za mesiace 2/2016 - 6/2018, a preto bola jej obrana bez právneho významu.
18. Žalovaná požiadala o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, okresný súd však nevzhliadol dôvod na to, aby povolil priznaný nárok žalobcu splatiť v splátkach s prihliadnutím na výšku sumy, ktorá bola priznaná. Žalovaná síce tvrdila, že pracuje iba na dohodu a preukázala výplatnými páskami nízky mesačný príjem, avšak žalovanej nič nebráni, aby si našla zamestnanie s vyšším mesačným príjmom. Navyše, ako uviedla žalovaná na pojednávaní, nie je zamestnaná na trvalý pracovný pomer iba z dôvodu, že figuruje ako konateľka spoločnosti. Žalovanej však nič nebráni, aby v predmetnej spoločnosti prestala vykonávať funkciu konateľky spoločnosti a okrem toho, žalovaná môže dosahovať príjem aj za výkon funkcie konateľky spoločnosti, ktorého výšku však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Z týchto dôvodov súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť pohľadávku žalobcovi v patričnej lehote 3 dní v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalobca bol v konaní úspešný rozsahu 28 % (neúspešný bol v časti, v ktorej vzal späť žalobu), úspech žalovanej v konaní predstavuje 72 %. Žalovaná teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 44 % (72 % - 28 %), avšak v konaní jej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila. Okresný súd z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.