Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-47-2019.pdf
PDF · 96.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/47/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa N. V., N.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov D. S., N.. XX. XX. XXXX, C. A. T. XXXX/XX, W. A. P. F. V., N.. XX. XX. XXXX, C.. Č.. M. Ú. R., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. V., N.. XX.X.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 19.8.2019, ktoré zvýšené výživné je otec povinný zasielať matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zameškané výživné na mal. N. V., N.. XX.X.XXXX za obdobie od 19.8.2019 do 31.10.2019 vo výške 60,48 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. konania 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018 v časti o výživnom na maloletého.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka podala dňa 19.8.2019 na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. N., N.. XX.X.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne. Dôvodila, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, keď mu diagnostikovali vážne poškodenie zraku s tým, že používa okuliare a keďže býva často chorý, nemôže navštevovať jasle. Matka pracuje ako kaderníčka, ale z dôvodu častých chorôb maloletého nemôže chodiť do práce, je nútená s ním zostať doma. V súvislosti so starostlivosťou o dieťa vyčíslila výdavky nasledovne: oblečenie 50, -eur, plienky 45 eur, detská kozmetika 17 eur, potraviny, vitamíny a lieky 150 eur, fľašky, cumle, hračky 20 eur, detské jasle 300 eur. Matka tiež vyčíslila ďalšie výdavky, a to 500 eur nájom bytu, telefón, TV a internet 60 eur, PHM a náklady s užívaním motorového vozidla 50 eur. Uviedla, že s otcom dieťaťa predali byt, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve, pričom z výťažku vyplatili záväzky, a matka ako aj otec disponujú sumou cca 8.000,- eur. K návrhu matka pripojila rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4P/36/2018, fotokópiu zdravotného záznamu maloletého, faktúry a pokladničné bloky, výpis z LV.
2.Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili. Kolízny opatrovník na pojednávaní žiadal návrhu matky vyhovieť, keďže dieťa je chorľavé, nosí okuliare, a teda podstatná zmena na strane dieťaťa nastala v tomto smere. Matka žiadala návrhu vyhovieť.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, a prečítaním resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré účastníci konania predložili na podporu svojich tvrdení - matka na pojednávaní predložila daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie 1.1.2019-31.8.2019 a účtovnú závierku k 31.8.2019, resp. ktoré súd zabezpečil z úradnej povinnosti - lustrácia v Sociálnej poisťovni, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, správa Ú. R. vrátane potvrdenia o príjme a rozúčtovania pracovnej odmeny, správa spoločnosti Q., B..T..Y.. vrátane potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2016, 2017, skončenia pracovného pomeru a pracovnej zmluvy, výpočet čistej mzdy, ako i oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/36/2018 - zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.11.2018 a rozsudok č. l. 124 spisu, a zistil nasledovný skutočný stav:
4.Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018, právopl. dňa 10.12.2018 bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne od 21.5.2018, pričom zároveň bolo rozhodnuté i o zameškanom výživnom a trovách konania. Styk otca s maloletým nebol upravený. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, vyplýva, že matka v tom čase bývala s maloletým N. a starším synom P. (z predchádzajúceho manželstva, na ktorého jeho otec prispieva sumou 150 eur mesačne) v prenajatom byte, za ktorý platila 500 eur. Bola konateľkou spoločnosti V. W., B..T..Y., W. A. a jej mesačný príjem bol 350 eur. Okrem tohto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 215 eur a rodinné prídavky na dve deti. Finančne jej pomáhali rodičia. Maloletý N. mal 1 rok a 7 mesiacov a navštevoval detské jasle, za ktoré matka platila 310 eur mesačne. Matka uviedla, že v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloletého nemá zvýšené výdavky. Mal. N. býval často chorý, ale len počas sezóny, príležitostne mu kupovala vitamíny. Otec v tom čase sa nachádzal vo výkone väzby, nemal žiaden príjem. Pred nástupom do výkonu väzby pracoval ako bagrista, žeriavnik s príjmom 620 - 650 eur mesačne. Rodičia boli spoluvlastníkmi 4-izbového bytu v Pov. Bystrici, ktorý zakúpili na hypotéku, a ktorú v tom čase splácali rodičia otca.
5.V súčasnosti má mal. N. 2 roky a 5 mesiacov a od 2.9.2019 navštevuje štátne detské jasle, za ktoré matka platí 160,- eur mesačne. Na jar 2019 zistili maloletému laktózovú intoleranciu, preto namiesto mliečnych výrobkov mu matka zakupuje sójové výrobky. Má oslabenú imunitu, býva chorý nielen v zime, ale aj v lete. Mesačne na lieky vynaloží aj 50 eur. N. má slabý zrak, preto nosí okuliare, ktoré matka zakúpila v 2/2019 za 124,45 eur. V súvislosti s týmito problémami maloletý chodí každé 3 mesiace na kontroly k lekárke do Považskej Bystrice. Za každé také vyšetrenie platí matka poplatok 20 eur. V 10/2019 maloletý absolvuje urologickú operáciu. Zo zdravotného záznamu súd zistil, že maloletý navštívil v roku 2019 všeobecného lekára v dňoch 14.1.2019 s odporučením k detskému očnému lekárovi pre strabizmus, dňa 25.3.2019 (teploty), 30.4.2019 (teploty), 3.5.2019 (kašeľ), 6.5.2019, 10.5.2019, keď 3.5.2019 boli maloletému odobraté vzorky na rôzne vyšetrenia. Z pokladničných dokladov vyplývajú výdavky matky v súvislosti s nákupom oblečenia, autosedačky v hodnote 269,- eur, okuliarov v hodnote 124,45 eur, prípadne liekov a sprejov v lekárni.
6.Matka spolu s mal. N. a synom P., na ktorého platí biologický otec 200 eur mesačne, býva v prenajatom byte, za ktorý platí 500 eur mesačne. Ďalšie výdavky má v súvislosti s platbami telefónu a TV vo výške 60 eur mesačne, resp. v súvislosti s PHM vo výške 50 eur mesačne. Je jedinou konateľkou a zároveň spoločníčkou obchodnej spoločnosti V. W., B..T..Y.., W. A., pracuje ako kaderníčka s príjmom do 500 eur mesačne. Okrem toho poberá rodičovský príspevok, od 1/2019 vo výške 220,70 eur mesačne. Tiež poberá rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Matke pomáhajú jej rodičia, či už finančne alebo zakupovaním potravín, oblečenia. Z predaja bytu má matka 8.000 eur , iný majetok väčšej hodnoty nemá.
7.Otec je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody so započítaním väzby od 19.8.2018. Od 25.3.2019 je pracovne zaradený, pričom jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2019-7/2019 bol 180,06 eur. Po vykonaní zrážok titulom výživného a nákladov výkonu trestu odňatia slobody mu zostáva vreckové v priemere 21,60 eur. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. W. A. je zrejmé, že ku dňu rozhodnutia súdu obaja rodičia
už nie sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 8 vo vchode 3 na 3. poschodí bytového domu súp. č. 2001 v Považskej Bystrici. Podľa vyjadrenia matky byt rodičia predali a po vyplatení záväzkov bola rodičom, teda aj otcovi vyplatená suma cca 8.000,- eur. Túto skutočnosť uvedenú aj v návrhu otec nerozporoval. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni pracoval naposledy otec v spoločnosti B. - B., B..T..Y.., F., pričom jeho vymeriavací základ bol 800 eur. Podľa kalkulačky na www.platy.sk/vypocet-mzdy pri hrubej mzde 800 eur predstavuje čistá mzda sumu 624 eur za predpokladu neuplatnenia daňového bonusu (na mal. N. poberá daňový bonus matka). Predtým otec pracoval v spoločnosti Q., B..T..Y.., W. W., a to v období od 1.3.2016 do 31.12.2017, pričom pracovný pomer bol s otcom uzavretý na dobu určitú, do 31.12.2017.
8.Podľa § 62 ods. 1 - 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9.Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10.Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
11.Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv... ) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové rekreačné potreby a pod. ). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
12.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého N. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec uzavrel na pojednávaní dňa 13.11.2018 s matkou rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviazal prispievať na výživu mal. N. mesačne sumou 75,- eur od 21.5.2018. Uvedenú rodičovskú dohodu súd schválil rozsudkom č. k. 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018, právopl. dňa 10.12.2018.
13.Matka podala návrh na zvýšenie výživného dôvodiac, že v čase pôvodného rozhodovania bol maloletý bez zdravotných ťažkostí, pričom odvtedy mu diagnostikovali vážne poškodenie zraku, v dôsledku čoho musí nosiť okuliare. Zároveň je dieťa chorľavé, preto nemôže pravidelne navštevovať zariadenie pre deti.
14.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od ostatnej úpravy výživného na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že dieťa nosí okuliare, za ktoré matka zaplatila 124,45 eur. Okrem toho je zrejmé, že dieťa býva často chorľavé, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi - zdravotným záznamom, s čím má matka zvýšené výdavky na maloletého v priemere 50,- eur mesačne. Na druhej strane došlo u maloletého k zmene aj v tom smere, že kým v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval
súkromné jasle, za ktoré matka platila mesačne 310,- eur, v súčasnosti maloletý navštevuje štátne detské jasle, za ktoré matka platí 160,- eur mesačne. V tomto smere náklady matky oproti stavu v čase ostatnej úpravy výživného klesli o 150,- eur mesačne. Náklady na bývanie sa u matky nezmenili, a rovnako tak, ako v čase ostatnej úpravy výživného tieto sú 500,- eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo u matky aj v súvislosti so zárobkovými pomermi, nakoľko matka v čase ostatnej úpravy výživného zarábala 350,- eur mesačne, v súčasnosti podľa jej vyjadrenia na pojednávaní zarába do 500,- eur mesačne. Čo sa týka zdroja príjmu, v tomto smere u matky k zmene nedošlo. Okrem tohto príjmu matka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky a daňový bonus na dve deti.
15.U otca oproti stavu v čase ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov len v tom smere, že tento už nie je vo výkone väzby, ale vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený. Podľa potvrdenia ústavu bol otcov priemerný mesačný príjem za obdobie 4-7/2019 vo výške 180,06 eur. Po vykonaní zrážok titulom výživného a nákladov výkonu trestu odňatia slobody mu zostáva vreckové v priemere 21,60 eur.
16.Čo sa týka majetkových pomerov rodičov, tieto sa nezmenili v tom smere, že by došlo na strane rodičov k nárastu majetku. V čase ostatnej úpravy výživného rodičia boli spoluvlastníkmi bytu, ktorý zakúpili na hypotéku, pričom túto splácali rodičia otca. Podľa vyjadrenia matky, a toto vyplýva aj z listu vlastníctva, v súčasnosti už nie sú vlastníkmi bytu, tento predali a po zaplatení všetkých záväzkov každému z rodičov bola vyplatená suma cca 8.000,- eur. Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že ak otec disponuje sumou 8.000,- eur, tak došlo k zmene pomerov na jeho strane, nie je to tak, len došlo k pretransformovaniu formy majetku - aktív z nehnuteľnej veci na finančné prostriedky.
17.Mal. N. mal v čase vydania rozsudku v konaní sp. zn. 4P/36/2018 1 rok a 6 mesiacov, v súčasnosti má 2 roky a 5 mesiacov. Od ostatnej úpravy výživného síce neuplynul ani rok, súd má však vzhľadom na vyššie uvedené za to, že je potrebné výživné na maloletého zvýšiť, a to najmä s poukazom na to, že dieťa býva aj mimo sezóny choré, a v dôsledku starostlivosti o dieťa matka nepracuje. Hoci otec vo výkone trestu odňatia slobody pracuje s príjmom tak, ako je uvedené vyššie, súd nemôže pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzať z tohto reálneho príjmu.
18.Otec pred nástupom do výkonu väzby pracoval v spoločnosti B. - B., B..T..Y.., pričom podľa vyjadrenia otca v konaní sp. zn. 4P/36/2018 pracoval s priemerným príjmom 635,- eur (čo v podstate korešponduje aj so súdom vykonaným výpočtom čistej mzdy). Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potenciality príjmu otca. Pri určení výživného je totiž rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať si svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
19.Okolnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť podľa názoru súdu na ujmu maloletého N., a ani takou okolnosťou, pre ktorú by súd nezvýšil výživné. Platiť výživné na svoje nezaopatrené deti je prvoradou povinnosť každého rodiča. Súd poukazuje na to, že v zmysle čl. 5 Zákona o rodine je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
20.V konaní neboli preukázané žiadne zdravotné prekážky na strane otca, ktoré by mu napriek výkonu trestu odňatia slobody bránili pracovať a dosahovať príjem, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť svoje maloleté dieťa v potrebnom rozsahu. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine veta druhá, je nutné prihliadať i na to, že okolnosť, že sa otec t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody si
zapríčinil sám, v dôsledku vlastného protiprávneho konania, ktorá okolnosť nemôže byť dôvodom na to, aby boli upreté práva maloletého dieťaťa na primerané výživné.
21.Vzhľadom k veku maloletého N., k jeho potrebám, s prihliadnutím k tomu, že o dieťa sa stará matka s pomocou svojich rodičov, matka je zamestnaná, a teda aj ona má podľa svojich možností a schopností povinnosť podieľať sa na uhrádzaní hmotných potrieb maloletého dieťaťa, má súd za to, že výživné vo výške 75,- eur je nedostatočné a nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd teda zvýšil výživné na maloletého N. zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, od podania návrhu. Takto určená výška výživného je podľa názoru súdu vzhľadom na potenciálny príjem otca (teda príjem, ktorý je schopný reálne aj dosahovať, ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody) a jeho majetkové pomery dostatočná a primeraná.
22.Pre úplnosť súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania také skutočnosti ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomeroch otca, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného nad sumu 100,- eur nevyplynuli, preto vo zvyšku bolo potrebné návrh matky zamietnuť.
23.V súvislosti so zvýšením výživného od podania návrhu, t. j. od 19.8.2019 vzniklo otcovi za obdobie od 19.8.2019 do 31.10.2019 zameškané výživné v celkovej výške 60,48 eur ( za pomernú časť mesiaca 8/2019 vo výške 10,48 eur + 2 x po 25,- eur, t. j. 50,- eur za mesiace 9, 10/2019), ktoré zameškané výživné je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
24.Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k 4P/36/2018-124 zo dňa 13.11.2018 v časti o výživnom na maloletého.
25.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).