Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-248-2018.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/248/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: B., proti žalovanej: I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. júna 2018, č.k. 5C/11/2017-154, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k parcele registra CKN č. XXXX orná pôda o výmere 543 m2 v katastrálnom území R., evidovanej na LV č. XXXX, a to tak, že do vlastníctva žalobcu pripadne v celosti parcela CKN č. XXXX/X orná pôda o výmere 399 m2 a do vlastníctva žalovanej pripadne v celosti parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2017, overeného Okresným úradom C. odborom katastrálnym dňa 30.01.2017 pod č. K Druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. R., označenej v katastri nehnuteľností ako parcela registra "C" č. XXXX orná pôda o výmere 543 m2, vedenej na liste vlastníctva (LV) č. XXXX v spoluvlastníckych podieloch 399/543-in pre žalobcu ako podielového spoluvlastníka a 144/543-in pre žalovanú ako podielového spoluvlastníka. Žalobca sa domáhal reálneho rozdelenia nehnuteľnosti podľa pripojeného geometrického plánu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, § 140, § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Súd sa priklonil k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti a zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti tak, že do vlastníctva žalobcu pripadne v celosti parcela registra CKN č.XXXX/X orná pôda o výmere 399 m2 a do vlastníctva žalovanej pripadne v celosti parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 144 m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2017, overeného Okresným úradom C. odborom katastrálnym dňa 30.01.2017 pod č. K Súd konštatoval, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov konania bolo možné a reálne z dôvodu, že prístup k obom nehnuteľnostiam rozdeleným po dĺžke geometrickým plánom je z prednej časti pozemku z cesty, ktorú predstavuje parcela č. XXXX, ako aj zo zadnej strany pozemku z cesty na parcele č. XXXX. Žalovaná s týmto rozdelením nesúhlasila, hoci jej vznikol samostatný pozemok o výmere 3,50 m /šírka/ x 41,14 m /dĺžka/, ktorý môže užívať ako záhradu, keďže pozemok je podľa LV evidovaný ako orná pôda v extraviláne obce R., ktorá je však určená na začlenenie do intravilánu obce, teda tiež si môže zriadiť na pozemku drobnú stavbu, nakoľko prístup má po ceste z oboch strán tohto pozemku. Žalobcovi
rozdelením vznikol pozemok o výmere 9,71 m x 41,14 m, pričom deklaroval, že ho nemá v úmysle predať (hoci zo začiatku takýto úmysel mal). Žalovaná si uplatnila predkupné právo, avšak cenu pozemku, za ktorú hodlala pozemok odkúpiť neuviedla, žalobca s odpredajom tohto pozemku žalovanej nesúhlasil, na čo prijal uznesenie obecného zastupiteľstva z 10.04.2017 a deklaroval, že si chce ponechať pozemok pre účely obce, a to buď ako prístupovú cestu z parcely č. XXXX na parcelu č. XXXX podľa kópie z katastrálnej mapy, prípadne odkúpiť ďalší pozemok a zriadiť obecnú bytovku, pričom nemožno žalobcu nútiť, aby svoj podiel odpredal, pokiaľ takúto vôľu nemá. Predkupné právo platí len za podmienky, že podielový spoluvlastník hodlá pozemok odpredať. Žalovaná namietala, že pozemok nebude môcť účelne využiť, čo súd nepovažoval za dôvodné, lebo pozemok môže užívať na účel, na ktorý je pozemok určený podľa LV, teda ako ornú pôdu, a tiež túto časť hodlá žalobca začleniť do intravilánu, čo by znásobilo jeho hodnotu. Súd ďalej uviedol, že ide o rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov, čo bolo podľa neho spravodlivé, lebo každý zo spoluvlastníkov má vyčlenenú reálnu časť zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu každého z účastníkov konania, pretože nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ išlo o návrh žalovanej, že chce, aby bol pozemok v celosti prikázaný do jej výlučného vlastníctva, táto alternatíva podľa zásad stanovených zákonom prichádzala podľa súdu do úvahy až vtedy, keď nemožno pozemok reálne deliť. Súd dodal, že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, čo nebolo možné, lebo určitý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Súd považoval reálne rozdelenie pozemku za spravodlivé pre obe strany konania, lebo každý bude mať pozemok zodpovedajúci jeho spoluvlastníckemu podielu, teda tak žalobkyňa, ako aj žalovaný. Žalobca sa chcel dohodnúť so žalovanou aj mimosúdne, tá na mimosúdnu dohodu nepristúpila, čo vyplývalo z obsahu spisu, preto žalobca bol nútený uplatniť svoje právo na súde. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu v spore a žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % najmä z dôvodu, že žalobca pripravil aj dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, s ktorou žalovaná nesúhlasila.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, odvíjajúce sa od spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov zostávajúcich. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy vyplýva, že toto pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania. Pokiaľ ide o možnosť uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania, reálneho rozdelenia, súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov, aj na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Mala za to, že súd pri rozdelení pozemku nezohľadnil účelnosť ďalšieho užívania pozemkov, ani tvar pozemkov. Z predložených dôkazov v spise vyplýva, že jej nový pozemok - par. č. XXXX/X o výmere 144 m2, bude mať reálne rozmery 3,50 m x 41,14 m. Počas celého konania deklarovala intenciu odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcu za účelom budúcej stavby rodinného domu, čoho dôkazom bola aj žiadosť o odkúpenie časti pozemku zo dňa 23.02.2017. Žalobca v rámci konania predloženými dôkazmi v spise jasne dokázal svoj záujem predať novovytvorený pozemok vzhľadom na jeho priaznivú polohu v rámci plánovej zástavby územia, a preto sa domnieva, že niekoľkonásobné zamietnutie jej žiadosti o odpredaj spoluvlastníckeho podielu zo strany žalobcu a následné predloženie geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19.01.2016 s nevýhodne rozdeleným pozemkom, je jasné obchádzanie práva a popieranie jej vlastníckeho práva. Poukázala na to, že v zmysle platnej judikatúry vo veci zrušenia a vyporiadania podielového vlastníctva k nehnuteľnostiam musí súd pri rozdelení nehnuteľnosti vziať do úvahy aj jeho účelové využitie do budúcnosti. V zmysle platných stavebných noriem, najmä § 6 vyhlášky 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorá určuje minimálnu hranicu odstupu stavby od spoločných hraníc pozemku 2 metre, vzhľadom na určenú šírku novovytvoreného pozemku prakticky neumožňuje realizovať jej zámer vybudovať v budúcnosti stavbu, a teda do budúcnosti nie je predpoklad bezproblémového užívania nehnuteľností. Uviedla, že žiadnym spôsobom nepopiera právo žalobcu nezotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, avšak špekulatívne rozdelenie pozemku ju jasne dostáva do krajne nevýhodného postavenia a de facto jej novovytvorený pozemok je vhodný maximálne iba na predaj, čoho dôkazom je v podstate aj „pripravenosť“ vlastníkov susediacich pozemkov, resp. „odporúčanie“ žalobcu k jeho predaju. Argument súdu, že je oprávnená využívať pozemok v súlade s jeho účelom podľa LV je krajne nezmyselný, nakoľko pozemok má byť začlenený do intravilánu obce, na susediacich pozemkoch prebieha výstavba rodinných domov a samotná predstava, napr. vytvorenia záhradky 3,50 m x 41,40 m je minimálne úsmevná, ak nie rovno nepredstaviteľná. Vzhľadom na uvedené žiadala o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca. Uviedol, že v odvolaní žalovaná uplatnila jediný odvolací dôvod - že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 380 ods. 1 a § 383 CSP s tým, že skutkový stav sa zisťuje z vykonaných dôkazov. Dôkazy, ktoré súd vykonáva, smerujú k tomu, aby súd zistil skutkový stav veci a následne vec právne kvalifikoval a rozhodol. Podľa jeho názoru súd vykonal všetky dôkazy podľa návrhu strán sporu. V odvolaní žalovaná neuvádzala, ktoré konkrétne skutkové zistenie súdu považuje za nesprávne. To, či konkrétna vec je reálne deliteľná alebo nie, je vecou právneho posúdenia (úvahy) súdu a nepredstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Napriek tomu, že uplatnený odvolací dôvod nie je v odvolaní špecifikovaný, z dôvodu procesnej opatrnosti uviedol, že súd vec správne právne posúdil, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o reálnej deľbe, pretože reálna deľba je zákonom uprednostňovaný (čo do záväzného poradia prvý) spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalovaná namietala, že reálnou deľbou dôjde k obmedzeniu spôsobu využívania pozemku na jej strane uviedol, že z podstaty reálnej deľby vyplýva, že z väčšej veci vznikajú viaceré menšie veci, teda rozsah nehnuteľnosti je vždy pre jednotlivého spoluvlastníka umenšený o odčleňovaný spoluvlastnícky podiel. Žalovaná formulovala naposledy svoj procesný návrh na pojednávaní dňa 12.06.2018, kde žiadala žalobu zamietnuť. Správne teda súd rozhodol, keď tomuto procesnému návrhu žalovanej nevyhovel, naopak vyhovel tomu, čoho sa domáhal žalobca a spoluvlastníctvo vyporiadal, pretože nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Z celého konania, ako aj z odvolania žalovanej je zreteľné, že jej primárne vadí, že vlastní zo spoločného pozemku malý podiel, t.j. že zdedila malú výmeru. Každý vlastník však môže na svojom pozemku počítať iba s takým využitím, ktoré mu reálna výmera pozemku umožňuje. Nakoľko v prípade žalovanej ide o pozemok s menšou výmerou, môže si na ňom zriadiť záhradu a realizovať drobné stavby (garáž, altánok, letnú kuchyňu a pod.). Odstup 2 metre od hranice susedného pozemku sa podľa § 6 ods. 3 vyhl. 532/2002 Z.z. vzťahuje iba na rodinné domy, ostatné stavby je možné realizovať aj na hranici pozemku, ak sa tým trvalo neobmedzí užívanie susedného pozemku (§ 6 ods. 2 cit. vyhl.). Tvrdenia žalovanej, uvádzané v odvolaní o nemožnosti realizovať na pozemku stavbu, sú preto neopodstatnené. Žalovaná akurát nemôže na pozemku realizovať stavbu rodinného domu. Pokiaľ žalovaná „narážala“ na malú šírku pozemku, uviedol, že z obsahu spisu (listina založená do spisu dňa 05.04.2018) vyplýva, že pred pozemkovými úpravami mal otec žalovanej v tomto mieste pozemok ešte užší ako 3,5 metrov a historicky jej rodina aj užívala takýto úzky pás pozemku. S ohľadom na uvedené žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 5. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, keď sa priklonil k reálnemu rozdeleniu predmetnej nehnuteľnosti a zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej na tom základe, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov konania je možné a reálne. Žalovanej týmto rozdelením vznikol samostatný pozemok o výmere 3,5 m x 41,14 m, ktorý môže užívať ako záhradu a žalobcovi vznikol pozemok o výmere 9,71 m x 41,14 m. Spoluvlastnícke podiely totiž boli u žalobcu 399/543-ín a u žalovanej 144/543-ín.
6. Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je viazaný určeným záväzným poradím - 1. rozdelí vec, 2. prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a 3. nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku. Prvým a prednostným spôsobom
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci, a preto súd musí prioritne skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Vhodným spôsobom je tento spôsob vyporiadania najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec nemôže slúžiť účelu, na ktorá je určená. Ak sa posudzuje reálna deliteľnosť pozemku, je nutné brať na zreteľ nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Tiež je nutné prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, jeho zastavanosť stavbami. Cieľom by mal byť stav, aby aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Najčastejšie sú na reálnu deľbu vhodné nezastavené pozemky.
8. Okolnosťou mariacou reálne rozdelenie pozemku nemôže byť skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami, nakoľko výsledkom rozdelenia pozemku nemusí byť nutne optimálne riešenie, pričom pri budúcom užívaní pozemkov treba počítať s istými faktickými i právnymi obmedzeniami, pri ktorých dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.
9. K otázke účelnosti novovzniknutých vecí je potrebné spomenúť názor prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2977/2010, podľa ktorého „pre otázku samotného rozdelenia či nerozdelenia veci nie je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podstatná úvaha v tom smere, ktorý zo spoluvlastníkov by vec účelne využil, pokiaľ by nedošlo k jej rozdeleniu, resp. aká je veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Platí však, že pri úvahe o tom, či je rozdelenie veci dobre možné, sa zohľadňujú i skutočnosti spadajúce pod účelné využitie veci (napr. aby rozdelením veci nevznikli dve samostatné, v podstate nefunkčné veci) alebo pod veľkosť spoluvlastníckych podielov (napr. tam, kde by pomer rozdelených vecí výrazne nezodpovedal veľkosti spoluvlastníckych podielov). Ostatne i Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 1232/07 vyložil, že pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie veci je nutné zvažovať i zásadu účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby jednotlivé veci mohli plniť svoje funkčné určenie“.
10. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri rozdelení pozemku nezohľadnil účelnosť ďalšieho užívania pozemkov, ani tvar pozemkov, pričom vzhľadom na určenú šírku novovytvoreného pozemku je jej znemožnené realizovať zámer vybudovať v budúcnosti stavbu, teda do budúcnosti nie je podľa nej predpoklad bezproblémového užívania nehnuteľnosti.
11. Pozemok v danej veci je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 399/543-ín a žalovanej v podiele 144/543-ín. Vyjadrené percentuálne, podiel žalobcu predstavuje 73 % a podiel žalovanej predstavuje 27 %. Podľa LV sa jedná o pozemok mimo zastavaného územia obce, využívaného pre rastlinnú výrobu, druh pozemku je orná pôda. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný pozemok má svoj stanovený účel, slúži na obhospodarovanie, pričom šírka celého pozemku predstavuje 13,21 m. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že pozemok je reálne deliteľný (ktorý je navyše nezastavaný, ergo súci na reálnu deľbu), a teda nepripadal do úvahy ďalší zákonný spôsob vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva (prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu), nakoľko rozdelením vzniknú dva samostatné funkčné pozemky, slúžiace na obhospodarovanie pôdy. Námietka žalovanej ohľadom jej zámeru postaviť si na uvedenom pozemku rodinný dom stráca opodstatnenie vzhľadom na výšku jej podielu (27 %) a celkovú šírku pozemku (13,21m). Rovnako treba dodať, že žalovaná v podanom odvolaní ani nepoukazovala na iný spôsob rozdelenia pozemku, napr. horizontálne, avšak i tento variant by nebol pre žalovanú výhodný, nakoľko by jej vznikol pozemok o výmere 13,21 m x 10 m, čo by nebolo vhodným riešením práve pre zachovanie funkčnej účelnosti pozemku - jeho obhospodarovanie.
12. K námietke žalovanej, že počas celého konania deklarovala zámer odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcu za účelom výstavby rodinného domu, pričom konanie žalobcu, ktorý zmaril jej snahu o odkúpenie pozemku a následne navrhol nevýhodné rozdelenie pozemku, nemôže hodnotiť inak ako obchádzanie zákona a popieranie jej vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno hodnotiť inak ako právne irelevantnú. Bolo vecou žalobcu, či svoj zámer odpredať svoj spoluvlastnícky podiel zmení z akýchkoľvek pohnútok, a preto sa nejedná o obchádzanie zákona a popieranie vlastníckeho práva žalovanej, ale o výkon vlastníckeho práva, konkrétne právo vecou disponovať (ius disponendi) k svojmu spoluvlastníckemu podielu v súlade a v medziach zákona.
13. Žalovaná v podanom odvolaní tiež argumentovala, že je krajne nezmyselný záver súdu o ďalšom využívaní jej pozemku v súlade s účelom deklarovaným na LV, keďže pozemok má byť začlenený do intravilánu obce, na susediacich pozemkoch prebieha výstavba rodinných domov a samotná predstava napr. vytvorenia záhradky na pozemku o rozmeroch 3,50 x 41,14 m je nepredstaviteľná.
14. S uvedenými argumentmi sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie správne dospel k záveru o deliteľnosti pozemku, pričom žalovaná v priebehu konania ani nenavrhovala rozdeliť pozemok iným spôsobom. Spôsob rozdelenia pozemku súdom prvej inštancie je aj podľa názoru odvolacieho súdu správny, keďže zachováva funkčné určenie pozemku, zostáva v budúcnosti využiteľný a skutočnosť, že výstavba okolitých domov dorastá i do susediacich parciel, je v tomto prípade nevýznamná, keďže funkčné určenie týmto nezanikne, môže sa však časom pochopiteľne zmeniť, čo však bude znamenať i jeho vyššiu hodnotu (teda strata za možnosť obhospodarovania pôdy je kompenzovaná rastom hodnoty pozemku). Vzhľadom na vyporiadanie spoluvlastníctva súdom si musí byť žalovaná vedomá, že z celkového pozemku o výmere 543 m2 a jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 27 % (144/543-ín) jej zostane pozemok so značnými obmedzeniami, pričom stále využiteľný, zachovajúci schopnosť plniť funkčné určenie pozemku.
15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie.
17. Záverom je potrebné dodať, že pre potreby vykonateľnosti rozsudku musí byť súčasťou rozsudku aj geometrický plán označený súdom prvej inštancie v prvom výroku rozsudku, nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie skôr spoločnej parcely, výmera a čísla novovytvorených parciel.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).