Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-17-2023.pdf
PDF · 115.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s.r.o., Starosaská 3, Spišská Nová Ves, IČO: 52 542 696 proti žalovanému: Ing: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, D. E. F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/67/2022-82 zňa 24. októbra 2022
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch č. II až IV.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku č. I.
III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku č. V a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a . II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu značky PEUGEOT 206 5P 1.4E, výrobné číslo vozidla (karosérie) VF32AKFWF42584228, rok výroby 2002, evidenčné číslo D. XXXXX. III. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo: značky PEUGEOT 206 5P 1.4E, výrobné číslo vozidla (karosérie) VF32AKFWF42584228, rok výroby 2002, evidenčné číslo D. XXXXX. IV. Žalobkyňa je p o v i n n á z titulu vysporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci
- osobnému motorovému vozidlu značky PEUGEOT 206 5P 1.4E, výrobné číslo vozidla (karosérie) VF32AKFWF42584228, rok výroby 2002, evidenčné číslo D. XXXXX, uhradiť žalovanej sumu 286,00 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky PEUGEOT 206 5P 1.4E, výrobné číslo vozidla (karosérie) VF32AKFWF42584228, rok výroby 2002, evidenčné číslo D. XXXXX (ďalej len ,,motorové vozidlo“), aby prikázal motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalobkyne, a zaviazal žalobkyňu z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu uhradiť žalovanej sumu 286,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa odôvodnila svoj žalobný návrh tou skutočnosťou,
že so žalovanou je podielovou spoluvlastníčkou motorového vozidla, pričom žalobkyňa disponuje spoluvlastníckym podielom k motorovému vozidlu o veľkosti 2/3 a žalovaná disponuje spoluvlastníckym podielom k motorovému vozidlu o veľkosti 1/3. Motorové vozidlo nadobudli strany do svojho vlastníctva na základe dedičských konaní po svojich rodičoch, po neb. A. F., zomr. XX.XX.XXXX, a to na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.06.2016, č. k. 5D/70/2010 - 287, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoD/4/2016, a po neb. I. A. F., zomr. XX.XX.XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.01.2019, č.k. 7D/121/2012 - 210, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2020 v spojení uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6CoD/3/2019 - 273 z 28.02.2020. Žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo je v súčasnosti nevyužívané. Pred podaním tejto žaloby sa v roku 2020, ako aj v roku 2022 pokúsila so žalovanou mimosúdne dohodnúť na zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k tomuto motorovému vozidlu, žalovaná však neprejavila žiadny záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k tomuto motorovému vozidlu.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keďže do predmetného motorového vozidla investovala svoje finančné prostriedky vo výške 200.000,00 Sk a vozidlo malo byť určené pre syna žalovanej po ukončení štúdia na vysokej škole. Poukazovala na rozpor v ustálení hodnoty motorového vozidla, nakoľko po uplynutí 6 rokov sa mohla hodnota tohto motorového vozidla aj zvýšiť. Navrhovala konanie prerušiť až do skončenia prešetrenia jej podnetu adresovanému Ministerstvu vnútra SR, Prezídium PZ odbor kontroly, keďže podľa ich evidencie nie je žalovaná zapísaná ako vlastník a ani ako držiteľ motorového vozidla s tým, že podľa dedičského rozhodnutia bola hodnota motorového vozidla určená na sumu 676,00 eur.
4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania v súlade s ust. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP a § 162 ods. 3 CSP, keďže podnet žalovanej nemá žiadnu relevanciu ani súvislosť s predmetom tohto konania. Právoplatnými rozhodnutiami bolo preukázané nadobudnutie dedičstva žalobkyni, ako aj žalovanej v príslušnom spoluvlastníckom podiele.
5. Súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz predloženia originálu technického preukazu viažucemu sa k motorovému vozidlu, keďže vlastnícke právo bolo nadobudnuté v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) t.j. dedením a tak v zmysle § 205 CSP bol v časti zapísaného vlastníka motorového vozidla uvedeného na technickom preukaze preukázaný opak a preto súd prvej inštancie zamietol aj návrh na výsluh svedkyne A. H. J. K. a riaditeľa ODI Spišská Nová Ves, keďže ich výsluch by žiadnym spôsobom neprispel k objasneniu skutkového stavu sporu.
6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil v zmysle § 132 od. 1 OZ, § 137 ods.1 OZ, § 141 ods. 1 OZ, § 142 ods.1 OZ, článku 8 Civilného súdneho poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), § 158 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 162 ods. 3 CSP, § 191 ods.1 CSP, § 183 ods. 1, 3, 4 CSP a po konštatovaní súdu prvej inštancie, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k špecifikovanému motorovému vozidlu s tým, že medzi stranami sporu k mimosúdnej dohode v tomto smere nedošlo a žalovaná nevedela uviesť svoj návrh t.j. akým spôsobom si želá vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu a predmetom konania bolo len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu, nie aj k prívesnému vozíku, tak k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, k čomu pristúpil súd vo svojom prvom výroku napadnutého rozsudku a vo svojom druhom výroku rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k predmetnému motorovému vozidlu s tým, že vo výroku pod číslom III. prikázal predmetné motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže z predmetu sporu je zrejmé, že predmetnú hnuteľnú vec nie je možné reálne rozdeliť. Pri prikázaní motorového vozidla do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prihliadal na tú skutočnosť, že žalobkyňa disponuje spoluvlastníckym podielom o veľkosti 2/3 k motorovému vozidlu, čo sa týka dedenia a prejavila záujem o motorové vozidlo. Čo sa týka hodnoty vyporiadavanej hnuteľnej veci vychádzal zo Znaleckého posudku predloženého žalobkyňou č. 12/2022 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Matejíčkom, znalcom z Odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, v zmysle ktorého znalec ustanovil hodnotu motorového vozidla na sumu 858,00 eur, ktorú ale žalovaná rozporovala, ale o tom dôkaz nepredložila a preto vychádzal z tejto hodnoty. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, ktoré zdôvodňovala procesným pochybeným zákonného sudcu I. A. K., ktorý nerešpektoval doručené písomné ospravedlnenie zo dňa 21.10.2022 na pojednávanie konané dňa 24.10.2022, čím jej súd neumožnil predložiť dôkazový materiál v predmetnej veci a to Znalecký posudok zo dňa 21.3.2022 č. 12/2022. Apelovala na to, že v predloženom technickom preukaze chýbajú niektoré údaje o spôsobe nadobudnutia vozidla, ako aj ďalšie, ktoré citovala, s tým že pri kúpe motorového vozidla investovala finančné prostriedky vo výške 200.000,00 Sk, keďže malo prináležiť jej synovi po ukončení vysokej školy a rodičia finančne prispeli žalobkyni na kúpu vozidla. Preto motorové vozidlo muselo byť zapísané na ich otca I. A. F. z dôvodu jeho zdravotného stavu s tým, že k osobnému motorovému vozidlu patrí aj prívesný vozík, ktorý otec využíval. 0sobné motorové vozidlo, ako aj prívesný vozík bol už predaný v čase prebiehajúcich dedičských konaní a ona má záujem o tieto veci. Navrhovala zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že rozsudok je vecne správny a preto ho navrhovala potvrdiť. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil s tým, že v konaní bolo preukázané, že vlastníkom predmetného motorového vozidla bol otec strán sporu, motorové vozidlo bolo predmetom dedičských konaní a nachádza sa v podielovom spoluvlastníctve v podiele 2/3 v pomere k celku a žalovaná v podiele 1/3 v pomere k celku, pričom rovnako je aj zrejmá cena. Od roku 2010 nebolo osobné motorové vozidlo užívané, chátra, jeho hodnota sa znehodnocuje, čím tvrdenia žalovanej k odvolaniu sú právne irelevantné.
9. Žalovaná k tomuto vyjadreniu uviedla, že jej súd neumožnil predložiť dôkazný materiál, čím nemal záujem vec skutkovo ozrejmiť a následne aj vec nesprávne právne posúdil. Osobné motorové vozidlo bolo zakúpené dňa 15.7.2002, o čom predložila faktúru, bolo evidované na jej otca, nakoľko poberal dávky zo Sociálnej poisťovne, pričom údaje o predmetnom motorovom vozidle nie sú pravdivé a je potrebné preukázať kto je skutočne jeho vlastníkom.
10. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej apelovala na právoplatné rozhodnutia v dedičských konaniach, na základe ktorých sú podielovými spoluvlastníčkami tohto motorového vozidla, žalobkyňa v podiele 2/3 pomere k celku a žalovaná v podiele 1/3 pomere k celku, čo nie je v konaní sporné. Snažila sa so žalovanou dohodnúť, ale neúspešne s tým, že vozidlo nie je dlhodobo užívané, chátra a z toho dôvodu aj podala žalobu.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovanej.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.1.2024 o 10.35 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 10.1.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP je odôvodnený tým, že neboli splnené procesné podmienky, t.j. ide o nedostatok žaloby, právomoci súdu, príslušnosti súdu, právnej subjektivity, procesnej spôsobilosti, prekážku začatého konania prípadne prekážku rozsúdenej veci, atď.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v Civilnom sporovom poriadku za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady
s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
16. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).
17. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre spor), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP znie, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. a je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.
19. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienku novosti spĺňali iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli stranami sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvej inštancie.
20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
22. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
23. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
24. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný, prípadne mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú.
25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
27. Odvolací súd dospel k záveru, že hore uplatnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, g/ a h/ CSP v spore nie sú naplnené, pričom v prevažnej miere odvolacie námietky tvoria námietky, ktoré žalovaná už uplatňovala v priebehu konania a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne, stručne a výstižne vysporiadal, preto sa odvolací súd v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa:
28. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
29. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovanej konštatuje v celom rozsahu ich nedôvodnosť.
30. Ako prvé vychádza zo skutočnosti, ktorá je nesporne preukázaná v konaní a to, že žalovaná podaním zo dňa 21.10.2022 (č.l. 68 spisu), zo zdravotných dôvodov ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom súdom dňa 24.10.2022, ktorú ale nezdokladovala lekárskym potvrdením o jej nemožnosti sa zo zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania s tým, že ani nežiadala o odročenie pojednávania a preto súd v súlade s ust. § 180 CSP v spore konal a rozhodol, keďže vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.10.2022, na ktoré riadne predvolal žalobkyňu a žalovanú, u oboch strán bolo vykázané doručenie predvolania a bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania.
31. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
32. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam tak súd prvej inštancie mal splnené procesné podmienky, aby v spore konal a rozhodol.
33. V konaní bolo nesporne preukázané, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 7D/121/2012 - 210 žalobkyňa nadobudla do vlastníctva motorové vozidlo z titulu dedenia po neb. I. A. F. a po neb. A. F. vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5D/70/2010, a po sčítaní podielov z titulu dedenia súd správne ustálil výšku spoluvlastníckeho podielu žalovanej k motorovému vozidlu vo veľkosti 1/3, pričom žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala podaniami z 29.06.2020 a 29.04.2022 žalovanú na mimosúdne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom žalobkyňa navrhla žalovanej zrušenie podielového spoluvlastníctva a prikázanie motorového vozidla buď do výlučného vlastníctva žalobkyne, alebo žalovanej s povinnosťou výplaty spoluvlastníka z hodnoty ustupujúceho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná oznámila žalobkyni, že so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasí, ale neuviedla žiaden svoj návrh, akým by mala záujem podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu vysporiadať, z čoho aj súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí v spore. Rovnako mal aj súd správne ustálenú hodnotu motorového vozidla, ktorá vzišla zo znaleckého dokazovania v dedičskom konaní s tým, že opak v konaní preukázaný nebol.
34. Nakoľko žalovaná bola riadne predvolaná na pojednávanie, na ktorom súd v spore rozhodol, pričom mal súd prvej inštancie splnené zákonné predpoklady pre konanie a rozhodnutie vo veci v zmysle § 180 CSP, a žalovanej bola poskytnutá dostatočná lehota na relevantnú procesnú obranu, ako aj na prípravu na pojednávanie pred rozhodnutím vo veci, len z dôvodu pasívneho konania žalovanej a to aj čo sa týka jej nereagovania na mimosúdnu snahu žalobkyne, ako aj kontradiktórnosť konania, konaním súdu nedošlo k odňatiu práva žalovanej na spravodlivý proces s tým, že rozhodnutie v celom rozsahu zodpovedá zákonným predpokladom v zmysle § 220 ods.2 CSP.
35. Súd prvej inštancie vecne správne vychádzal vo svojom rozhodnutí z nesporného podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnému motorovému vozidlu, keďže to vyplýva z dedičského rozhodnutie po nebohom I. A. F. a po nebohej A. F. vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5D70/2010 v podiele 2/3 k celku v prospech žalobkyne a vo veľkosti 1/3 k celku v prospech žalovanej. So zreteľom na účelné využitie veci t.j. predmetného motorového vozidla, ktoré toho času chátra, čím sa znižuje jeho hodnota, ktorá bola preukázaná v rámci dedičského konania, keďže iné dôkazy v tomto smere so zreteľom na procesnú obranu žalovanej, žalovaná nepredložila do rozhodnutia súdu v merite veci s tým, že tak mohla učiniť, a preto žalovanou ďalšie uvádzané skutočnosti v odvolacích námietkach sú novotou v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d/ CSP, keďže ich mohla žalovaná uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie čo, ale neučinila a preto naň odvolací súd neprihliadal.
36. Vecne správne súd prvej inštancie preto rozhodol, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému osobnému motorovému vozidlu a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalovanú zaviazal z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k finančnej náhrade (výroky pod č. II až IV. napadnutého rozhodnutia).
37. Aj keď žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na neexistenciu predmetného motorového vozidla, ako aj prívesného vozíka, ktorý má tvoriť príslušenstvo predmetného motorového vozidla v konaní, to nebolo preukázané, pričom žalobkyňa má dispozíciu so žalobou, ktorú odôvodňovala tým, že aj toho času predmetné motorové vozidlo je k dispozícii s tým, že sa znižuje jeho hodnota, keďže sa neužíva a preto aj podala žalobu.
38. V danom spore odvolací súd poukazuje na učinené dôkazné prostriedky a povinnosť vyplývajúcu stranám sporu z riadne vykonaného dokazovania v konaní, pričom neúspešná strana, ktorá dôkaznými prostriedkami nevie vyvrátiť tvrdenia vyplývajúce z procesného útoku strany sporu je v konaní neúspešná a to aj z dôvodu svojej pasivity a nepredloženia relevantných dôkazov v konaní a preto aj znáša následky prameniace z jej neúspechu v konaní, keďže na konanie pred súdom prvej inštancie platí zásada „kontradiktórnosti“ konania.
39. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd v zmysle § 387 ods.1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok, ako vecne správny vo veci samej t.j. vo výrokoch pod č. II až IV., okrem výroku o trovách konania, výrok č. V., ktorý v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 Ods. 1 CSP zrušil, keďže povinnosťou súdu je „ex ofo“ preskúmať aj dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP s apelom na to, že predmetom tohto konania je nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, ktorého skončenie je v záujme oboch strán sporu s tým, že výrok rozsudku pod č. I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd odmietol v zmysle § 386 písm. c/ CSP, keďže v zmysle ust. § 357 písm. n/ CSP proti takémuto rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolanie nie je prípustné.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach s pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).