Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/29/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. Z. A., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov Mgr. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX C. an der W., M. XX/X/X, F. republika a O.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXX/X, zastúpeného M.. W. G., advokátkou, so sídlom A. N., R. XX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. februára 2019, č.k. -324 takto

rozhodol:

Odvolanie matky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného a proti výroku o zameškanom výživnom o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého A. Z. A., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. A. Z. výživným vo výške 150 Eur mesačne od 01.10.2018, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zameškané výživné od 1.10.2018 do 28.02.2019 vo výške 200 Eur uložil otcovi zaplatiť jednorazovo k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. Z. každý párny týždeň v mesiaci od štvrtku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., kedy dieťa matka vo štvrtok o 16.00 hod. privedie pred bydlisko otca a otec dieťa v nedeľu o 18.00 hod. privedie pred rodinný dom matky - C. C. č. XX a dieťa matke odovzdá. Matke uložil povinnosť SMS správami informovať otca od právoplatnosti rozsudku, vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca v roku, o maloletom A. Z., o aktivitách dieťaťa, s čím má maloletý problémy a na čo sa má otec zamerať pri jeho výchove, o zdravotnom stave maloletého, o zmene zdravotného stavu dieťaťa, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach. V prevyšujúcej časti súd návrh matky a otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia mal. A. Z. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Medzi rodičmi sú pretrvávajúce nezhody v starostlivosti o mal. A. Z., avšak v priebehu konania došlo medzi rodičmi k zhode ohľadom zverenia maloletého do starostlivosti matky, keď matka ako aj otec súhlasili a navrhli, aby súd zveril mal. A. Z. do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú oprávnení obaja rodičia. Pokiaľ sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal s matkou predložených listinných dôkazov o jej osobných a majetkových pomeroch ako aj z listinných dôkazov predložených otcom o jeho osobných a majetkových pomeroch. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka v súčasnej dobe býva v prenajatom byte v F., kde za bývanie platí 480 Eur mesačne a má ďalšie výdavky spojené s bývaním titulom nákladov za energie. Jediný príjem, ktorý matka v súčasnej dobe deklarovala sú dávky, ktoré poberá z úradu práce v Rakúsku vo výške 16,52 Eur na deň, čo predstavuje cca 500 Eur mesačne. Matka však

nepochybne podľa jej vyjadrenia v Rakúsku pracuje, kde a s akým príjmom však odmietala uviesť. Súd prvej inštancie mal za to, že matka poskytuje kadernícke služby a pracuje aj na Slovensku, kde sa zdržiava od štvrtku do nedele už dlhodobo, avšak aký príjem má z tejto svojej činnosti súd nemal za preukázané. Matka však preukázateľne je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, okrem iného bytu v A., rodinného domu v C. C. ako aj dvoch nebytových priestorov, ktoré podľa jej vyjadrenia prenajíma, preto súd bol toho názoru i napriek tomu, že matka odmietla podať informácie o výške prenájmu, že z prenájmu uvedených nehnuteľností má príjem, ktorý pri štandardných cenách prenájmu zabezpečuje jej zabezpečuje dostatočný príjem na to, aby mohla zabezpečiť pre seba a dieťa štandardnú životnú úroveň. Matka sama zavinila svojim odmietavým postojom, že súd nemohol pri rozhodovaní o výške výživného vychádzať z jej skutočného príjmu, keďže počas celého konania, odmietala poskytnúť súdu akékoľvek informácie o svojich osobných a majetkových pomerov a tie dôkazy, ktoré súdu nakoniec predložila, sú nedostatočné pre to, aby súd mohol priznať matke ňou požadované výživné 300, resp. 600 Eur. Pokiaľ matka mala za to, že ňou požadovaná výška výživného zodpovedá jej súčasným osobným a majetkovým pomerom ako aj potrebám mal. dieťaťa, jej povinnosťou bolo napriek opakovaným výzvam zo strany súdu aj prostredníctvom jej právnej zástupkyni, tieto súdu preukázať. Súd pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý v súčasnej dobe predstavuje sumu 650 Eur, s jeho majetkových pomerov ako aj preukázaných majetkových pomerov matky, ako aj zo skutočnosti, že otec sa s maloletým stretáva od štvrtku do nedele, kedy mu poskytuje celodennú starostlivosť. Vychádzajú z preukázaných osobných a majetkových pomerov oboch rodičov súd dospel k záveru, že výška výživného 150 Eur je primeraná súčasným osobným a majetkovým pomerom oboch rodičov ako aj potrebám mal. dieťaťa. Keďže matka súhlasila s tým, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého od 01.10.2018, súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzajúc z preukázaných osobných a majetkových pomerov oboch rodičov určil vyživovaciu povinnosť otca od 01.10.2018. Keďže súd určil vyživovaciu povinnosť otca od , za obdobie od 01.10. 2018 do 28.02.2019 vzniklo otcovi, so započítaním už zaplateného výživného vo výške 550 Eur, zameškané výživné vo výške 200 Eur, ktoré súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého jednorázovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň upravil aj styk otca s mal. A. Z., a to tak, že otec bude oprávnený s mal. sa stretávať každý párny týždeň od štvrtku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., vychádzajúc pri tom zo súhlasného stanoviska oboch rodičov, kedy sa takto styk realizuje minimálne od októbra 2018 po dohode otca s matkou. Nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú narušené, rodičia sa vzájomne obviňujú v rôznych súvislostiach ohľadom starostlivosti o dieťa a keďže matka sa určitý čas týždňa zdržiava s maloletým mimo územia SR a dieťa má vážne zdravotné problémy, súd na návrh otca uložil zároveň matke povinnosť za použitia § 24 ods. 5 zákona o rodine informovať otca od právoplatnosti rozsudku SMS správami o mal. A. Z., o jeho aktivitách, problémoch, v čom sa má otec zamerať pri jeho výchove, zdravotnom stave maloletého, zmene zdravotného stavu dieťaťa, absolvovaných kontrolách a vyšetreniach. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol za použitia § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení výživného zo strany otca na mal. A. Z. a proti výroku o zameškanom výživnom podala odvolanie matka mal. dieťaťa. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. , , , , . Namietala porušenie procesných práv zo strany súdu prvej inštancie, keď predvedenie na súd príslušníkmi policajného zboru považovala za nezákonné. Namietala, že nebola súdom prvej inštancie riadne predvolaná, nebola poučená o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a teda o možnosti, že bude predvedená a taktiež jej nebolo doručené uznesenie súdu, ktorým rozhodol o jej predvedení. Ďalej namietala nezákonne uloženú poriadkovú pokutu vo výške 300 Eur, nakoľko jej nebola doručená výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti. Mala za to, že uložením poriadkovej pokuty sa súd dopustil zjavnej svojvôle pri aplikácii právnej normy, pretože z ust. jednoznačne vyplýva, že súd môže uložiť pokutu len v prípade, ak výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná. Za rovnako nezákonné považovala uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.11.2018 o uložení poriadkovej pokuty vo výške 500 Eur z dôvodu, že sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na deň 20.11.2018. Mala za to, že sa ospravedlnila riadne a včas a súčasne podala žiadosť o schválenie uzavretej rodičovskej dohody. Vyslovila názor, že jej prítomnosť na predmetnom pojednávaní nebola nevyhnutná, nakoľko pojednávaniu predchádzalo uzatvorenie mimosúdnej rodičovskej dohody. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou, prečo otec s uzatvorenou písomnou rodičovskú dohodou nesúhlasil, keď predtým jej prisľúbil, že voči rodičovskej dohode nemá žiadne výhrady. Poukázala na to, že rodičovská mimosúdna dohoda bola podpísaná ňou aj otcom na matričnom úrade U. F. dňa XX.XX.XXXX s jasným a zrozumiteľným obsahom. Ďalej namietala, že súd nedostatočne vyhodnotil majetkové pomery otca,

nakoľko tento svoj majetok a firmu cielene prepísal na brata a otca. Otec vlastní štyri nové rodinné bungalovy v N., časti A., byt v A., dva apartmány v Tatrách, chatu v rekreačnom areáli Zelená voda, pozemky v katastrálnom území Ladce, luxusné autá. V skutočnosti otec pracuje na novostavbách rodinných domov - bungalovov v N. - časti A. a nie u svojho otca ako to na pojednávaní uvádzal. Taktiež považovala za nesprávne, že súd vyživovaciu povinnosť určil odo dňa 01.10.2018 a nie od začiatku konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení výživného zo strany otca na mal. A. Z. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže otca na vyživovaciu povinnosť vo výške 600 Eur.

3. Otec mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a spravodlivé. Pokiaľ matka namieta uloženie poriadkovej pokuty, ako aj predvedenie na súd, poukázal na to, že konanie prebieha od roku 2016 a matka sa ani na jedno z pojednávaní nedostavila, neustále menila adresy a súd jej veľmi komplikovane doručoval poštu. Matka sťažovala postup súdu a nemala záujem vec ukončiť. Pokiaľ matka namieta výšku výživného určenú v sume 150 Eur, poukázal na to, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala náklady na maloleté dieťa, nepreukázala svoj príjem, pri všetkých šetreniach bolo zistené, že hoci živnosť v Slovenskej republike zrušila, naďalej prevádzkuje svoju činnosť, prenajíma svoje nehnuteľnosti a zdržuje sa stále na adrese C. C.. Tvrdenia matky o tom, že je majiteľom bungalovov nie je pravdivé. Vlastní rodinný dom a chatu, ktorú zdedil po starých rodičoch spoločne so svojím bratom. Ďalej uviedol, že o dieťa sa vždy zaujímal, s matkou žil v spoločnej domácnosti aj s maloletým do januára 2016. Od tohto termínu mu matka bránila v styku, schovávala sa s maloletým, dôkazom čoho je exekučné konanie. Napriek vydanému neodkladnému opatreniu, že matka nesmie bez jeho súhlasu vycestovať mimo Slovenskej republiky, matka rozhodnutie súdu nerešpektuje a súdom pohŕda.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko je v záujme mal. dieťaťa. Poukázal na to, že na strane matky sa mu nepodarilo prešetriť pomery v jej domácnosti, nakoľko matka neotvárala dvere a nereagovala ani na predvolanie. Matka bola opakovane vyzývaná, či už telefonicky, alebo písomne, aby sa dostavila na pohovor aj spolu s mal. dieťaťom, avšak bezvýsledne. Na strane otca boli prešetrené pomery v domácnosti, pričom bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť, výchovu a stretávanie s mal. dieťaťom.

5. Matka vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. Otec vlastní polovicu pozemkov v obci N. v blízkosti A. v celkovej výmere XXXXmX, ktoré spolu s jeho bratom majú ako investičný zámer, resp. developérsky projekt. Niektoré už predal za vyše 100.000 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že otec počas celého konania zavádzal a učinil nepravdivé prehlásenie o svojom majetku. Nie je pravdou, že podniká v Slovenskej republike po zrušení živnosti, keď súdu predložila potvrdenie od zamestnávateľa z Rakúska. Namietala vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že sa mu nepodarilo prešetriť pomery v jej domácnosti, keď súdu aj opatrovníkovi včas oznámila presťahovanie sa do Rakúska. Je preto zrejmé, že pobyt, na ktorom údajne kolízny opatrovník mal zisťovať pomery, neexistoval. Mala za to, že výška výživného nezodpovedá potrebám maloletého, keď danú výšku potrieb súd ani opatrovník nezisťoval.

6. Otec vo svojej odvolacej duplike k vyjadreniu matky uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka zámerne mení adresy svojho bydliska, pričom od februára 2019 sa neustále zdržuje na adrese v C. C., pracuje vo svojom kaderníctve, hoci živnosť na Slovensku zrušila. Od vynesenia rozsudku dieťa, o ktorom matka tvrdí, že je veľmi vážne choré, chodí na pracovisko k starým rodičom a k nemu samo, bez dozoru a doprovodu, špinavé, neupravené, často už v stredu, keď otec matke telefonuje, že dieťa sa nachádza v ambulancii starých rodičov, matka nezdvíha telefón, nehľadá dieťa, pričom otec tieto skutočnosti musel viackrát oznámiť kolíznemu opatrovníkovi, ako aj polícii. Nepopiera, že vlastní pozemky v k.ú. C. - A. spoločne so svojím bratom, uvedené nehnuteľnosti odkúpili z dedičstva po svojich starých rodičoch v rokoch 2014 - 2019. Pokiaľ by matka nemala dostatok finančných prostriedkov, táto by sa s dieťaťom, aj starším synom nestravovala po reštauračných zariadeniach, menila rôzne autá, prenajímala byty, nebytové priestory, rodinné domy a podobne. I napriek tomu, že finančná situácia matky je nadštandardná, musel synovi zakúpiť komplet oblečenie, obutie, autosedačku, hračky. Poukázal opätovne na správanie matky počas priebehu konania, keď ani raz sa pojednávania nezúčastnila, odmietala so súdom spolupracovať, nerešpektovala príkazy súdu, tiež s kolíznym opatrovníkom nespolupracovala.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v preskúmavanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie podala matka v zákonnej lehote a dospel k záveru, že odvolanie matky je potrebné podľa odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

8. Podľa odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

9. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol matke doručený dňa 06.03.2019, čo matka potvrdila podpisom na doručenke. Lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť v nasledujúci deň, t.j. 07.03.2019 a skončila dňa 21.03.2019, t.j. vo štvrtok, kedy mohla matka najneskôr podať odvolanie priamo na súde, resp. ho v tento deň odoslať súdu poštou. Matka však podala odvolanie až dňa 22.03.2019 na Pošte A., t.j. po uplynutí odvolacej lehoty, kedy už predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nebolo možné ho účinne napadnúť odvolaním.

11. Z uvedených dôvodov ide o odvolanie podané oneskorene, ktoré musel odvolací súd odmietnuť podľa . 12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).