Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/170/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu Obec Buková, IČO: 00312339, so sídlom Buková 50, 919 10 Buková, v konaní zastúpený JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom kancelárie Sladovnícka 22, 917 01 Trnava proti žalovanému MMOLI s.r.o., IČO: 50 567 217, so sídlom Ostratice 45, 956 34 Ostratice, v konaní zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 50 735 764, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava o zaplatenie sumy 2.872,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 2. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 2. mája 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.872,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.872,- Eur od 24.08.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.872,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.872,- Eur od 24.08.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur na tom základe, že žalobca si na základe objednávky č. 4/2021 zo dňa 21.12.2021 u žalovaného objednal 120 ks špecifikovaných stoličiek do kultúrneho domu v celkovej dohodnutej cene 3.744,- Eur. Žalobca zaplatil žalovanému zálohové platby dňa 23.12.2021 v sume 1.872,- Eur a dňa 21.01.2022 v sume 1.000,- Eur a následne vyzýval žalovaného na dodanie tovaru a žalovaný opakovane oznámil, že stoličky budú dodané. Listom zo dňa 07.06.2022 právny zástupcu žalobcu vyzval žalovaného na dodanie tovaru najneskôr do 24.06.2022, žalovaný ani v tejto lehote tovar nedodal. Následne žalovaný kontaktoval telefonicky advokátsku kanceláriu žalobcu a v emaily dňa 26.07.2022 uviedol, že tovaru bude dodaný v lehote cca . Žalobca reagoval listom zo dňa 27.07.2022, v zmysle ktorého bola žalovanému poskytnutá posledná dodatočná lehota najneskôr do 15.08.2022 s tým, že v opačnom prípade žalobca od zmluvy odstupuje s poukazom na .

3. Žalovaný sa proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podaným odporom bránil tým, že v dôsledku pandémie COVID-19 bola výroba v Poľsku značne obmedzená, teda objektívne žalovaný v čase uskutočnenia objednávky nemohol ovplyvniť alebo urýchliť výrobu objednaných stoličiek a to aj napriek urgenciám žalovaného. Žalovaný kontaktoval žalobcu telefonicky a emailom dňa 25.07.2022 a 26.07.2022 s oznámením konečného termínu dodania stoličiek dňa , nakoľko obdržal informáciu od poľského výrobcu, pričom ich doručenie na Slovensko bude trvať približne tri dni, ale žalobca neakceptoval tento termín dodania. Žalovaný namietal, že žalovanému odstúpenie od zmluvy nebolo doručené.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, avšak správne uvádza, že medzi stranami nebol dojednaný konkrétny termín dodania tovaru. Žalovaný bol vyzvaný na dodanie tovaru s určením posledného termínu dodania tovaru do 24.06.2022, vychádzajúc z ustanovenia . Žalovaný telefonicky a emailom kontaktoval zástupcu žalovaného a v emaily zo dňa 26.07.2022 uviedol, že tovar bude dodaný lehote cca + 3 dni na doručenie. Žalobca viackrát poskytol žalovanému lehotu na plnenie, pričom žalovaný nebol schopný ani v lehote, ktorú sám určil, tovar dodať a tento vôbec nedodal, pričom žalobca v liste zo dňa 27.07.2022 oznámil žalovanému, že ak ani v lehote ním určenej tovar nedodá, žalobca od zmluvy odstupuje, pričom tento list bol žalovanému doručený 23.08.2022.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu je podaný dôvodne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť podaného odporu nepredložil ani na výzvu súdu prvej inštancie, teda nepreukázal svoje tvrdenia, že došlo k obmedzeniu výroby u poľského výrobcu z dôvodu ochorenia COVID 19, žiadnu komunikáciu s poľským výrobcom nepredložil a tiež nepredložil doklad od poľského dodávateľa, že skutočne stoličky budú dodané žalobcovi v termíne od 15.08.2022 do 17.08.2022 + 3 dni lehota na dodávku, preto tvrdenia žalovaného považoval súd prvej inštancie za nevieryhodné a ničím nepodložené v snahe oddiaľovať celý súdny spor a žalobcovi nevydať zálohu za dodávku tovaru.

6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že kúpna zmluva bola uzavretá, žalobca si objednal u žalovaného presne špecifikovaný obchodný tovar v písomnej forme a žalovaný bol povinný tovar dodať, pričom lehota na plnenie nebola dohodnutá, preto žalobca vyzval žalovaného na plnenie najneskôr do 24.06.2022, teda žalovaný mal plniť bez zbytočného odkladu potom čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalovaný tovar nedodal ani v tejto lehote a následne oznámil emailom zo dňa 27.07.2022, že tovar dodá od 15.08.2022 do 17.08.2022, ale ani túto lehotu žalovaný nedodržal a tovar vôbec nedodal. Táto zásielka bola žalovanému riadne doručená do vlastných rúk a túto si prevzal na pošte v Žabokrekoch nad Nitrou 23.08.2022, preto je úplne nedôvodné a klamlivé tvrdenie žalovaného, že túto zásielku neprevzal. Podľa súdu prvej inštancie tak došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu v zmysle , lebo žalovaný sa dostal do omeškania, riadne a včas nesplnil svoj záväzok ani v dodatočnej lehote, ktorú žalobca žalovanému poskytol. Po platnom odstúpení od zmluvy vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle v spojení , a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, aby vrátil žalobcovi bezdôvodné obohatenie a žalobe vyhovel.

7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania vo výške 100%.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že so žalobcom nemal dojednaný presný termín dodania objednaného tovaru. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval tvrdenia žalovaného za nevierohodné a ničím nepodložené. Žalovaný má za to, že celosvetovo šíriaca sa pandémia COVID-19, a to predovšetkým v čase objednávky žalobcu, keď dosahovala svoj vrchol, spôsobila

dovtedy nepredstaviteľnú situáciu naprieč celým svetom. Dôsledkom obrovského počtu nakazených boli výroby na celom svete výrazne obmedzené, ba až v určitých obdobiach úplne zastavené. Ďalším zásadným problémom bol vývoz tovaru mimo územia krajiny, čo spôsobovalo výpadky materiálov potrebných na výrobu končených tovarov. Na túto situáciu doplatil aj žalovaný, pretože keď uskutočňoval objednávku u poľského výrobcu, nemal vedomosť o výpadku skladových zásob, nakoľko na internetovej stránke výrobcu v tom čase zobrazovalo stoličky, ktorý si objednal žalobca od žalovaného, skladom. Žalovaný urobil všetky úkony k tomu, aby čo najrýchlejšie vybavil objednávku žalobcu, avšak nebolo v jeho možnostiach urýchliť výroby objednaných stoličiek, aj napriek viacerým telefonickým urgenciám adresovaným poľskému výrobcovi. Žalovaný bol v dôsledku komplikácii na strane poľského výrobcu nútený opakovane posunúť termín dodania objednaného tovaru, avšak žalobcu vždy o tejto skutočnosti včas informoval a vyzval ho na vyjadrenie súhlasu s termínom dodania a v prípade, že by sa rozhodol danú objednávku zrušiť, bol poučený o vyúčtovaní storno poplatku.

10. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalovaného ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 podľa , keď žalovaný (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť v odvolaní „žalobca“) uviedol len to, že tieto tvrdenia nepovažuje za relevantné z hľadiska povinnosti plniť žalovaným v zmysle kúpnej zmluvy. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k účinnému popretiu týchto skutkových tvrdení žalovaného, žalovaný ani nebol povinný predkladať žiadne dôkazy a tieto tvrdenie sa tak stali v konaní nespornými. Súd prvej inštancie tak nahradil procesnú aktivitu žalobcu a aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nevychádzal z tvrdení žalobcu, ale z vlastných subjektívnych domnienok. V tomto smere došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a porušeniu rovnosti zbraní, keď aj bez aktivity žalobcu súd nahradil tvrdenia žalobcu a poprel tvrdenia žalovaného. Žalobca (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť v odvolaní „žalovaný“) má za to, že tieto tvrdenia ohľadom situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 sú relevantné, nakoľko mali zásadný vplyv na dodanie objednaného tovaru a dodržanie termínov.

11. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že lehota na plnenie dohodnutá nebola, bol žalovaný povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca požiadal o plnenie a potom po poskytnutí náhradnej lehoty žalobcom. Žalovaný nebol objektívne schopný dodať objednaný tovar žalobcovi v týchto termínoch, ktoré určil žalobca, z dôvodu komplikácií na strane poľského výrobcu, o čom bol dostatočne včas informovaný. Keď žalovaný navrhol konečný termín dodania tovaru medzi 15.08.2022-20.08.2022, žalovaný (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť v odvolaní „žalobca“) sa odmlčal, a teda opätovne nedošlo k dojednaniu termínu dodania tovaru. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu žalovanému. Žalovaný má za to, že sa nemohol dostať do omeškania.

12. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vzniknutú situáciu a vec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Žalobca s ohľadom na objektívnu nemožnosť žalovaného dodať tovar žalobcovi, nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť, nakoľko žalovaný sa nemohol dostať do omeškania. V niektorých typoch záväzkových vzťahov objektívna faktická nemožnosť plnenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 v spojení s účinkami Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia č. môže byť kvalifikovaná ako vyššia moc. Podľa právnej teórie vyššia moc je udalosť, ktorú nie je možné predvídať a odvrátiť. Ak dlžník preukáže, že napriek vynaloženiu všetkej starostlivosti nemohol pre vyššiu moc splniť dlh, nemal by byť za omeškanie zodpovedný. Pre liberáciu v súvislosti s udalosťou vyššej moci je dlžník povinný preukázať kumulatívne splnenie dvoch podmienok – nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť takejto udalosti. Preukázaním vyššej moci nezaniká omeškanie dlžníka, avšak dlžník sa zbaví zodpovednosti za omeškanie a nenastanú právne následky omeškania. Okrem toho v zmysle dlžník je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť veriteľa o skutočnosti zakladajúcej dodatočnú nemožnosť plnenia, čo žalovaný splnil. Ustanovenie nad rámec právnej úpravy v výslovne uvádza, že záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzatvorení zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný alebo vyžadujú úradné povolenie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalobca poukázal na to, že aby bola strana sporu povinná skutkovo

poprieť tvrdenie druhej strany, je nevyhnutné, aby strana najskôr substancovane tvrdila, a teda aby tvrdenie strany bolo dostatočne preukázateľné a malo oporu v hmotnom práve. Žalovaný však len vo všeobecnosti uviedol, že nebolo možné dodať tovar z dôvodu situácie ohľadom COVID-19, pričom nepredložil absolútne žiadny dôkaz o vplyve pandémie na dodanie objednaného tovaru žalobcovi, resp. obmedzenie výroby poľského dodávateľa, čo v odôvodnení zdôrazňuje aj súd prvej inštancie. Žalovaný nepredložil absolútne žiadny dôkazný prostriedok o ním uvedených skutočnostiach, a teda zo strany žalovaného nedošlo v celom konaní k substancovanému tvrdeniu. Podľa žalobcu opomenul žalovaný v odvolaní aj skutočnosť, že v prípade dodatočnej nemožnosti plnenia ide o tzv. absolútnu nemožnosť plniť, nielen dočasnú, ako to sám oznámením nového termínu dodania tovaru žalovaný potvrdil.

14. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval a rozvinul svoju odvolaciu argumentáciu a pretože podľa platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok uvedených v ustanovení len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

15. Žalobca po doručení odvolacej repliky žalovaného odvolaciu dupliku neuplatnil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 25.01.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

17. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že písomnou objednávkou č. 4/2021 zo dňa 21.12.2021 žalobca si objednal u žalovaného 120 ks stoličiek do kultúrneho domu, farba látky modrá so žltými bodkami, oceľovej konštrukcie v prevedení strieborná, stohovateľné po 18 ks, rozmer výška 92,5 cm, šírka 44 cm, vonkajšia hĺbka 52 cm, výška sedu 47 cm, váha 6 kg, nosnosť 200 kg, konštrukcia oceľová hr. 25x25 cm, vnútorná hrúbka 1,2 mm, na spodku nôh plastové klzáky, na nohách plast, ochrana proti poškriabaniu pri stohovaní v celkovej dohodnutej cene 3.744,- Eur.

19. Podľa výpisu z účtu žalobca zaplatil žalovanému dňa 23.12.2021 zálohu v sume 1.872,- Eur a dňa 21.01.2022 v sume 1.000,- Eur.

20. Listom zo dňa 07.06.2022, označeným Výzva na dodanie tovaru / Výzva na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby najneskôr do 24.06.2022 dodal objednané stoličky.

21. E-mailom zo dňa 26.07.2022 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu nový termín, kedy výroba môže stoličky uvoľniť zo skladu, a to v termíne medzi s tým, že k tomu treba pripočítať 3 dni na presun stoličiek od poľského výrobcu.

22. Listom zo dňa 27.07.2022, označeným Posledná predžalobná výzva na plnenie, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby najneskôr do 15.08.2022 dodal objednané stoličky s tým, že ak v tejto lehote nedôjde k splneniu povinnosti žalovaného, týmto žalobca oznamuje žalovanému, že od uzavretej kúpnej zmluvy odstupuje. List bol odoslaný žalovanému do vlastných rúk, zásielka bola podaná na pošte Trnava dňa 29.07.2022 a vydaná žalovanému na pošte Žabokreky nad Nitrou dňa 23.08.2022.

23. Podľa , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

24. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady procesných podmienok.

25. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

26. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý tvrdenia žalovaného ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 považoval za nevierohodné a ničím nepodložené a žalovaný mal za to, že keďže žalobca účinne nepoprel tieto skutkové tvrdenia žalovaného, nebol žalovaný povinný predkladať žiadne dôkazy a tieto tvrdenia sa stali nespornými, a preto súdu prvej inštancie vytýkal, že nahradil procesnú aktivitu žalobcu.

27. V civilnom sporovom konaní súd podľa , rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa . Základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z navrhnutých dôkazov strán a procesným postupom, ktorým sa zisťuje skutkový stav veci, sú aj skutkové zistenia vyplývajúce z nepopretia skutkových zistení, keďže podľa platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a podľa platí, že súd vychádza aj zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Skutkové tvrdenia patria k prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany, t.j. k procesným úkonom, ktoré strany uplatňujú v civilnom sporovom konaní na ochranu svojich ohrozených alebo porušených práv. Pravdivým a úplným uvádzaním podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu si strana sporu plní jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V spore totiž nestačí, že strana označí skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale strana je povinná svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi, tak ako je táto povinnosť zakotvená v článku 8 upravujúcom procesné povinnosti a procesné bremená strán ako jeden zo základných princípov .

28. Je potom pravda, že v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní žalovaný uviedol aj tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, keď uviedol, že po prijatí zálohových platieb urobil všetky úkony smerujúce k čo najskoršiemu vybaveniu predmetnej objednávky. Vzhľadom na to, že v danom období bola závažná pandemická situácia súvisiaca s ochorením COVID-19, bola výroba v Poľsku značne obmedzená, ba v určitých časových obdobiach úplne zastavená. Objektívne nebolo v moci žalovaného ovplyvniť alebo urýchliť výrobu objednaných stoličiek, a to aj napriek viacerým urgenciám zo strany žalovaného. V dôsledku pandémie bol spôsobený výpadok skladových zásob u poľského výrobcu, o čom však žalovaný v čase uskutočňovania objednávky nemal vedomosť, pretože na ich internetovej stránke ukazovalo predmetné stoličky skladom. Z dôvodu komplikácii na strane poľského výrobcu bol žalovaným viackrát posúvaný termín dodania objednaného tovaru, o čom žalobcu včas informoval.

29. V odpore však žalovaný na svoje tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 žiadny dôkaz neoznačil, ani k odporu žiadny dôkaz nepripojil. Žalovaný dôkazy na tieto tvrdenia neoznačil a nepredložil ani na výzvu súdu prvej inštancie, keď v predvolaní na termín pojednávania určený na deň 09.03.2023 súd prvej inštancie žalovaného vyzval, aby do termínu pojednávania preukázal dôvod nedodania tovaru uvedený v odpore a keď konštatované predvolanie zástupca žalovaného prevzal dňa 02.02.2023, čo vyplýva z údajov Doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 42 listinnej podoby spisu, pričom na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný mal v tomto konaní ako zástupcu advokáta vykonávajúceho advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ( o advokácii) a pretože splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť ( ), platí, že advokát je zástupcom strany pre celé konanie, a preto súd prvej inštancie v zmysle písomnosti správne doručoval len zástupcovi žalovaného. Žalovaný dôkazy na svoje tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 prípadne neoznačil a nepredložil ani v ďalšom priebehu konania na súde prvej inštancie. Zhodne so súdom prvej

inštancie preto aj odvolací súd konštatuje, že na tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 žalovaný v konaní na súde prvej inštancie žiadne dôkazy neoznačil a nepredložil.

30. Odvolací súd nesúhlasí so žalovaným, že nebol povinný predkladať žiadne dôkazy na svoje tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, keďže k účinnému popretiu týchto tvrdení žalobcom nedošlo. Na inštitút popretia skutkových tvrdení protistrany, upravený v ustanovení , je totiž tiež potrebné nazerať v kontexte článku 8 , a teda najskôr si strana musí riadne splniť povinnosť uviesť tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi a až potom môže dôvodne namietať, že protistrana jej tvrdenia účinne nepoprela, t.j. neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach podopreté dôkazmi. Ak strana zanedbá, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, nemôže ani protistrana účinne popierať, keďže rozsah bremena tvrdenia a bremena dôkazu protistrany sa odvíja od miery aktivity strany. Žalovaný nielenže na svoje tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 neoznačil a nepredložil žiadny dôkaz, ale odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 uvádzané žalovaným v konaní na súde prvej inštancie, boli značne všeobecné bez akýchkoľvek konkrétnych okolností a súvislostí súdenej veci. Pretože v konaní na súde prvej inštancie žalovaný si nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 a dôkaznú povinnosť si nesplnil vôbec, a teda samotný žalovaný zanedbal svoje procesné povinnosti, nemôže sa žalovaný dovolávať, že žalobca jeho tvrdenia účinne nepoprel, a preto odvolací súd uzatvára, že tvrdenia žalovaného ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, uvádzané žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, sa v konaní nespornými nestali.

31. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nahradil procesnú aktivitu žalobcu a vychádzal pri rozhodovaní z vlastných subjektívnym domnienok. V odôvodnení rozsudku súd má podľa uviesť aj to, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ako prostriedok procesnej obrany neuplatnil žiadny návrh na vykonanie dôkazov, a teda tvrdenia uvedené v odpore, odhliadnuc že šlo o všeobecné tvrdenia bez konkrétnych okolností súdenej veci, nepodoprel žiadnymi dôkazmi, súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že tvrdenia žalovaného sú ničím nepodložené. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný svoje tvrdenia nepodoprel dôkazmi, nie je popretím tvrdení žalovaného, ale je vyjadrením vyhodnotenia súdu prvej inštancie o tom, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Navyše, žalobca vo vyjadrení k odporu namietal, že skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore pod bodom 7, 8 a 9, t.j. skutočnosti ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, žalovaný nepreukázal, nakoľko žalovaný nepodložil tieto tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie princíp rovnosti strán neporušil a neporušil ani právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

32. Pokiaľ žalovaný aj v odvolaní zotrvával na tvrdení, že sa nemohol dostať do omeškania s dodaním tovaru (stoličiek), keďže potom, ako žalovaný navrhol konečný termín dodania medzi , žalobca sa odmlčal, a teda opätovne nedošlo k dojednaniu termínu dodania tovaru, odvolací súd udáva, že v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že v Objednávke žalobcu č. 4/2021 zo dňa 21.12.2021 termín dodania tovaru určený nebol, a teda v konaní nebolo sporné, že pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, založeného kúpnou zmluvou na základe objednávky žalobcu zo dňa 21.12.2021, strany čas plnenia povinnosti žalovaného ako predávajúceho dodať žalobcovi ako kupujúcemu tovar (stoličky) nedohodli. Na skutočnosť, že medzi stranami nebol dojednaný presný termín dodania objednaného tovaru pritom žalovaný poukázal aj v podanom odpore a túto okolnosť zopakoval aj v podanom odvolaní. Pretože čas plnenia povinnosti žalovaného dodať žalobcovi tovar stranami určený nebol, súd prvej inštancie na právne posúdenie veci aplikoval ustanovenie , ktoré reflektuje na prípady, ak čas plnenia nie je v zmluve určený a proti takémuto právnemu posúdeniu veci, žalovaný v odvolaní žiadny dôvod nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie neuplatnil a žiadnu odvolaciu argumentáciu neuviedol. V kontexte žalovaným tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacej argumentácie žalovaného preto odvolací súd uvádza len toľko, že ak žalobca a žalovaný čas plnenia povinnosti žalovaného dodať žalobcovi tovar (stoličky) nedohodli pri vzniku ich záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, t.j. pri objednávke žalobcu zo dňa 21.12.2021 a ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že by prípadne medzi stranami bola dohoda o tom, že čas plnenia povinnosti žalovaného dodať tovar sa medzi nimi dohodne dodatočne, žiadna následná dohoda žalobcu a žalovaného o čase plnenia povinnosti sa nevyžadovala, ale žalovaný bol povinný dodať žalobcovi tovar bez zbytočného odkladu po

tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal, pričom v konaní na súde prvej inštancie bola preukázaná písomná výzva žalobcu zo dňa 07.06.2022, ktorou žalobca požadoval splnenie záväzku žalovaného dodať tovar. Preto, ak žalovaný ani po písomnej výzve žalobcu zo dňa 07.06.2022 bez zbytočného odkladu nesplnil svoju povinnosť dodať tovar, je potrebné prijať záver, že túto svoju povinnosť nesplnil riadne a včas, t.j. dostal sa do omeškania.

33. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť, nakoľko s ohľadom na objektívnu nemožnosť žalovaného dodať tovar, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, ktorú odvolaciu námietku následne žalovaný rozvíja argumentáciu týkajúcou sa dodatočnej nemožnosti plnenia, odvolací súd udáva, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe síce platí, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu, avšak súčasne podľa tejto ustálenej rozhodovacej praxe tiež platí, že strany ale musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval a ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp.zn. ). Žalovaný síce uvádzal v odpore tvrdenia ohľadom situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 a odhliadnuc, že šlo o všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia, odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný tieto tvrdenia neuvádzal v kontexte umožňujúcom subsumovať ich pod inštitút dodatočnej nemožnosti plnenia, t.j. že počas trvania záväzkového vzťahu strán nastala taká právna skutočnosť, ktorá robí plnenie žalovaného objektívne neuskutočniteľným a ktorá je univerzálna a znemožňuje plnenie absolútne a pre každého v postavení dlžníka. Preto, ak žalovaný až v odvolaní uplatňuje skutkové tvrdenia o tom, že jeho plnenie sa následne (dodatočne) stalo nemožným, ide o novotu, ktorá podľa nespĺňa podmienky na možnosť jej použitia v odvolaní, keďže sa netýka procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nejde ani o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pre úplnosť veci však odvolací súd udáva, že plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť až po dojednanom čase ( ) a nesplniteľnosť záväzku žalovaného nebola daná ani Opatrením Úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, č. , keďže takéto opatrenie nemá charakter právneho predpisu tak, ako to vyžaduje ustanovenie .

34. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vzniknutú situáciu a vec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že z dôvodu omeškania žalovaného došlo v zmysle k platnému odstúpeniu od zmluvy žalobcom, keďže k právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia žalovaný v odvolaní dôvod nesprávnosti rozhodnutia netvrdil, žalovaným uplatnená odvolacia argumentácia neumožňovala odvolaciemu súdu prieskum správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca od zmluvy platne odstúpil z dôvodu omeškania žalovaného, t.j. z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoju povinnosť dodať tovar. Pre úplnosť veci však odvolací súd udáva, že ustanovenie umožňuje druhej zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti a ak strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá, pričom podľa platí, že ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na splnenie povinnosti a v konaní na súde prvej inštancie bola preukázaná nielen písomná výzva žalobcu zo dňa 07.06.2022, ktorou žalobca požadoval splnenie záväzku žalovaného dodať tovar v lehote do 24.06.2022, ale bola preukázaná aj písomná výzva žalobcu zo dňa 27.07.2022, ktorou žalobca požadoval splnenie záväzku žalovaného dodať tovar v dodatočnej lehote do 15.08.2022.

35. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti závislému výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný

osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku II..

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).