Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/109/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej M. B., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom mesto A., okres A., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre obzvlášť závažný trestný čin zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 19. septembra 2019 odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júla 2019 pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júla 2019 pod sp. zn. bola obžalovaná M. B. uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 31.12.2018 okolo 19.00 hodiny pod vplyvom alkoholu v byte č. XX nachádzajúcom sa na I. poschodí bytového domu v A. na Y. ceste č. XXXX/XA po predchádzajúcej hádke s S. Z., s ktorým žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka, tohoto fyzicky napadla tak, že ho kuchynským nožom zelenej farby dĺžky 245 mm a s dĺžkou čepele 125 mm bodla priamo do srdca s priebodom prednej steny pravej komory srdca a v dôsledku tohto poranenia došlo k náhlemu srdcovému zlyhaniu v dôsledku tamponády srdca a následnej smrti poškodeného.

Za to bola odsúdená podľa , písmeno l) s použitím , a písmeno d), per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa s poukazom na písmeno b) Tr. zákona okresný súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa s poukazom na okresný súd obžalovanej uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov. Podľa písmeno d) okresný súd obžalovanej zároveň uložil i ústavné protialkoholické liečenie. Napokon podľa písmeno a) okresný súd obžalovanej zároveň uložil aj trest prepadnutia veci, a to kuchynského noža zelenej farby s umelohmotnými okrajmi bielej farby s celkovou dĺžkou 245 mm a s dĺžkou čepele 125 mm. V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd podľa poškodenú I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - D., ul. G. XXX/XX, okres A. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, včas podaným odvolaním napadol prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovanej, a to pre nesprávnosť výroku o uloženom treste odňatia slobody obžalovanej a určenom spôsobe jeho výkonu. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa so závermi okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadom uloženého trestu nestotožňuje, pretože obžalovanej bol uložený trest v rozpore s ustanovením , Tr. zákona. Pokiaľ ide o vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní, ktoré urobila obžalovaná podľa a ktoré okresný súd prijal, táto skutočnosť má procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania a samo o sebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Ustanovenie , Tr. zákona per analogiam, ktoré okresný súd aplikoval v prejednávanom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu je aj zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu či osobnosť páchateľa, dôkaznú náročnosť veci preto priznáva súdu právo na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby. Trestná sadzba za prejednávaný trestný čin je stanovená na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo na trest odňatia slobody na doživotie. Prokurátor ďalej poukázal na ustanovenia a odsek 1 Tr. zákona a ďalej uviedol, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Následkom trestného činu je porušenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu, ktorého miera závažnosti, resp. spoločenskej nebezpečnosti je determinovaná i účinkom protiprávneho konania páchateľa, v danom prípade kvantitou a kvalitou zásahu do telesnej integrity poškodeného subjektu. Pomery páchateľa sa týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. U každého páchateľa ide o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, o jeho majetkové pomery, o zdravotný stav jeho a jeho rodiny, sociálny status a podobne. V prejednávanej trestnej veci okresný súd evidentne pri rozhodnutí o druhu a výmere trestnej sankcie opomenul zohľadniť najmä to, že následkom protiprávneho konania obžalovanej bola smrť jej blízkej osoby - jej druha. Tento následok má nezvratný charakter. Okresný súd rovnako neprihliadol ani na „sekundárny“ následok protiprávneho konania obžalovanej, spočívajúci v negatívnom zhoršení rodinných a sociálnych aspektov života blízkych zosnulého poškodeného, ktorí reálne stratili syna, bratanca, atď. Obžalovaná svojim protiprávnym konaním vzala život svojmu druhovi, pričom napriek závažnosti jej činu okresný súd jej uložil o viac ako 6 rokov trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby a nezaradil ju ani na výkon uloženého trestu odňatia slobody do najprísnejšieho ústavu na výkon trestu, t. j. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to upravuje zákon. Okresný súd pritom evidentne podcenil negatívny efekt takto neprimerane nízkej sankcie na spoločnosť a hlavne na riešenie konfliktov v rodinách. Inak povedané na jej generálno-preventívne pôsobenie. Trestnoprávny vzťah medzi trestnoprávnym subjektom a štátom, reprezentovaný súdom nepochybne štát oprávňuje na uloženie adekvátneho trestu za protiprávne konanie trestnoprávneho subjektu a tento trest musí byť spravodlivý a musí zodpovedať miere závažnosti jeho previnenia. Preto okresným súdom použité zmierňovacie ustanovenie podľa , Tr. zákona per analogiam v prejednávanom prípade bolo nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody neprimeraným a nezákonným. Prokurátor preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín vo výroku u uloženom treste a určenom spôsobe jeho výkonu a aby sám podľa rozhodol tak, že obžalovanej M. B. uloží podľa Tr. zákona s prihliadnutím na Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, so zaradením na jeho výkon podľa Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a súčasne aby jej uložil opätovne aj trest prepadnutia veci a obe ochranné opatrenia tak, ako jej boli uložené pôvodne tieto ďalšie trestnoprávne sankcie v napadnutom rozsudku.

Obžalovaná prostredníctvom obhajcu sa k písomnému odôvodneniu prokurátora vyjadrila tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný. Podľa jej názoru okresný súd

postupoval v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. a mimoriadne jej trest odňatia slobody znížil preto, že vzal do úvahy aj okolnosti prípadu a jej osobné pomery. Správne vyhodnotil spôsob, akým spáchala trestný čin, jej zavinenie i motív jej konania. V tejto súvislosti zdôraznila, že s poškodeným zosnulým žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka viac ako štyri roky, viedli spoločnú domácnosť a ich spolužitie bolo ovplyvnené nadmerným požívaním alkoholických nápojov, čomu tak bolo aj v inkriminovaný deň, kedy obaja popíjali tvrdý alkohol, došlo k ich konfliktu, ktorý skončil fatálnym následkom. Nie je možné jej konanie posudzovať ako konanie z nenávisti voči poškodenému zosnulému, ale skôr išlo o impulzívne konanie ovplyvnené požitím alkoholických nápojov. Ďalej poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. U., z ktorých vyplýva, že trpí poruchou osobnosti, ktorá je spôsobená dlhodobým požívaním alkoholických nápojov, čo malo vplyv na vznik rozvinutého štádia syndrómu jej závislosti od požívania alkoholických nápojov. Iba dlhodobou abstinenciou je možné dosiahnuť zlepšenie prognózy jej závislosti. Preto považuje trest v napadnutom rozsudku okresného súdu spolu s uloženým ochranným ústavným protialkoholickým liečením za primerané a zákonne uložené trestnoprávne sankcie a odvolanie prokurátora navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázala na správne odvolacie námietky a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutím odvolacieho súdu poukázal na obsah písomného vyjadrenia k odôvodneniu odvolania prokurátora. Uviedol, že trestný čin obžalovaná nespáchala brutálnym spôsobom a pokiaľ ide o motív jej konania, z jej strany išlo o impulzívne konanie s tým, že podľa záverov znalkyne MUDr. U. u obžalovanej je možná náprava po absolvovaní protialkoholického liečenia a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietne.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnila s návrhom svojho obhajcu v tom smere, ako má odvolací súd rozhodnúť. So slzami v očiach uviedla, že je jej ľúto čo sa stalo, nechcela to urobiť a veľmi sa ospravedlňuje príbuzným poškodeného zosnulého, ktorého mala rada.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovanej, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 09. augusta 2019, na verejnom zasadnutí dňa 19. septembra 2019 preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora v neprospech obžalovanej, hoci bolo podané oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia žalovaného skutku, teda výroku o vine, ktorý nebol a ani nemohol byť napadnutý odvolaním /podľa súdom prijaté vyhlásenie obžalovanej o vine podľa je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním/ a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanej podľa Tr. zákona s prihliadnutím na Tr. zákona za použitia , a Tr. zákona a za použitia , Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa s poukazom na Tr. zákona Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je trestom primeraným a zákonným. V prvom rade krajský súd musí uviesť, že obžalovanej hrozilo po uznaní viny uloženie až najprísnejšieho trestu, a to trestu odňatia slobody na doživotie. V tejto súvislosti bolo pred prvostupňovým súdom správne vykonané dokazovanie (predovšetkým pokiaľ ide o závery znaleckého posudku znalca psychológa PhDr. V. N.), z ktorého nevyplynuli také relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie takéhoto trestu obžalovanej v zmysle Tr. zákona a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovanej potom ukladal

trest odňatia slobody alternatívne od 20 rokov do 25 rokov podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona. Ním uložený trest odňatia slobody obžalovanej zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zákona, konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu, vyplývajúcich z jeho povahy, spôsobu spáchania a skutkových okolností, tiež zistenej prevažujúcej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, na druhej strane bez identifikácie akejkoľvek priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Obžalovaná sa k spáchaniu žalovaného skutku prakticky doznávala od samého počiatku, jeho spáchanie úprimne opakovane ľutovala, čo bolo potvrdené aj pred odvolacím súdom jej fyzickým prejavom v rámci konečného návrhu a čomu bolo možné skutočne uveriť. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom urobila vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, čo by bolo možné u nej zohľadniť ako ďalšiu, v poradí druhú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a to v súlade s už ustálenou súdnou praxou a judikatúrou (viď stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. ). Takýto procesný postoj obžalovanej nemá iba procesný význam z hľadiska rozsahu dokazovania, na ktorý poukazoval prokurátor v odôvodnení odvolania, ale má predovšetkým výrazný význam z hľadiska pomoci žalobcovi (prokurátorovi) pri realizácii jeho povinnosti preukazovať vinu obžalovanej osobe, pričom takéto prijaté vyhlásenie prvostupňovým súdom má nepochybne význam pre takmer isté, do budúcnosti nespochybniteľné rozhodnutie o vine obžalovanej a v neposlednom rade takéto prijaté vyhlásenie prvostupňovým súdom prispieva i k hospodárnosti celého trestného konania ako aj k rýchlejšiemu naplneniu účelu ukladaných trestnoprávnych sankcií. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky rozhodujúce zákonné kritéria pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanej v posudzovanom prípade. Správne tiež prihliadol na skutkové okolnosti, za akých došlo k usmrteniu poškodeného s preukázanou mierou zavinenia. Aj odvolací súd je toho názoru, že na konaní obžalovanej a spôsobenom následku sa významnou mierou podieľal negatívne vedený spôsob spolužitia obžalovanej a poškodeného, založený takmer na pravidelnom a nekontrolovateľnom nadmernom pití alkoholických nápojov, čo vyvrcholilo aj v inkriminovanom čase, o čom svedčia výsledky o značnom požití alkoholických nápojov obžalovanou i samotným poškodeným. Z ničoho nemožno usúdiť, že obžalovaná konala premyslene či chladnokrvne. Práve naopak. To, že v skutočnosti išlo o impulzívnu reakciu či afekt u obžalovanej svedčí tiež poranenie po predchádzajúcom útoku poškodeného s nožom a vyplýva to aj z výpovede samotnej obžalovanej, ktorá bezprostredne vypovedala, že poškodeného pichla nožom do oblasti ramena a uvedené závery o motíve konania obžalovanej podporuje aj znalecký posudok MUDr. Z. U. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. Je pravdou, že obžalovaná svojim konaním spôsobila nezvratný následok, keď úmyselne (podľa názoru odvolacieho súdu nepriamou formou podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona) usmrtila poškodeného - svojho druha, avšak prvostupňový súd správne v posudzovanom prípade uplatnil moderačné oprávnenie, keď aplikoval mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadby 20-tich rokov za použitia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam a súčasne správne postupoval, keď v súlade s platnou zásadou zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti nepriznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, pretože s už uvádzanými skutkovými okolnosťami spolu s prihliadnutím na osobu obžalovanej, ktorá nie je vzhľadom na svoju doterajšiu trestnú a priestupkovú minulosť závažne narušená, so zreteľom na reálnu nádej jej adekvátnej nápravy, smerom k vedeniu riadneho života, po absolvovaní nevyhnutného ochranného ústavného protialkoholického liečenia plne odôvodňujú to, aby bol u obžalovanej trest odňatia slobody mimoriadne znížený podľa už uvedeného zákonného ustanovenia s limitom zníženia až o 1/3. Prvostupňový súd nepochybil, keď obžalovanej potom vymeral trest odňatia slobody 13 rokov a 6 mesiacov, pretože takýto trest, spolu s už uloženým ďalším trestom prepadnutia veci, spolu s uloženými oboma ochrannými opatreniami je nielen v už uvádzanom limite mimoriadneho zníženia, ale je konformným pre dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona. Je teda spôsobilým dosiahnuť potrebnú mieru individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku a je aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia. Napokon stupeň narušenia obžalovanej, ktorý nie je v takej miere, že by bolo skutočne nevyhnutné na ňu pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody, inak obligatórne v najprísnejšom ústave na výkon trestu podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, t. j. v ústave s maximálnym stupňom stráženia, bolo tiež správnym rozhodnutím prvostupňového súdu, keď obžalovanú, mimoriadne podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do miernejšieho ústavu, t. j. do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane vlastníctva majetku a to aj za použitia sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje

prvok generálnej prevencie. Na druhej strane v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu prevenciu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd v dostatočnej miere zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovanej M. B..

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanej prvostupňovým súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovanej, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich.

Odvolací súd pripomína, že ďalšie výroky o uložení trestu prepadnutia veci obžalovanej ako aj oba výroky u uložených ochranných opatreniach obžalovanej v napadnutom rozsudku odvolaním prokurátora, ani inej osoby z okruhu oprávnených osôb odvolaním napadnuté neboli, preto tieto výroky neboli ani odvolacím konaním dotknuté.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora v neprospech obžalovanej M. ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.