Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-61-2019.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému H. C., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2019 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný H. C., nar. XX.XX.XXXX v M. (Č. H.), trvale bytom S., N. XXXX/XX, slobodný, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistenej dobe od 28.01.2018 do 23.02.2018 počas doby podnájmu v byte č. XX na adrese M. XXX/X, F. - D.Ň., odcudzil z nočného stolíka v spálni finančnú hotovosť vo výške 205,- EUR, a zo skrine v detskej izbe digitálnu zrkadlovku zn. NIKON D90 v hodnote 212,07,- EUR (5.400,- Kč), objektív zn. NIKKOR 18-105mm v hodnote 232,07,- EUR (5.900,-Kč), blesk zn. NISSIN DÍ622 Mark II Speedlite v hodnote 161,27,- EUR (4.100,-Kč) a nabíjačku batérie pre Nikon D90 v hodnote 19,67,- EUR (500,- Kč), čím poškodenému X. O., nar. XX.XX.XXXX, W. F. - D., J.. M. XXX/X-XX, spôsobil škodu odcudzením vo výške celkom 830,42,- EUR,
teda
úmyselne si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
tým spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.08.2019.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.08.2019, § 38 ods. 2, § 37 písm. m/, § 36 písm. l/ Tr. zákona účinného do 01.08.2019 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného do 01.08.2019 na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému X. O., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., N. XXXX/XX, škodu vo výške 830,42 Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Námestovo pod sp. zn. Pv 31/19 podala dňa 28.05.2019 na tunajší súd obžalobu na H. C. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poškodený X. O. sa pripojil riadne a včas s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 830,42 Eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19. 9. 2019, po prednesení obžaloby prokurátorom a po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu boli prečítané odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdený skutok. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je jej kladený za vinu v obžalobe prokurátora a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a nárokom na náhradu škody.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného keďže bolo preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a takto konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť ním chránený záujem.
Obžalovaný k motívu, osobným a majetkovým pomerom uviedol, že bol v zlej finančnej situácii, svoje konanie ľutuje. Nárok na náhradu škody uznáva, škodu doposiaľ neuhradil ani čiastočne, hľadal možnosti ako škodu uhradiť, ale voči nemu sú vedené exekúcie a má aj pôžičku, ktorú spláca po 150,- €, nemôže tak požiadať o úver. Poškodenému škodu doposiaľ neuhradil, jednorázovo sa mu škoda ani uhradiť nedá, ale na viackrát škodu uhradí. Tiež uviedol, že škodu poškodenému neuhradil, pretože čakal na rozhodnutie súdu v merite veci. Od 16. 4. 2018 sa zamestnal v spol. VISTEON, jeho mesačný príjem je okolo 1.000,-€. Exekučné konanie vedené v prospech oprávneného, ktorým bola zdravotná poisťovňa bola skončené v apríli 2018, dlh na zdravotnom poistení uhradil.
Vnútorná súčasť subjektívnej stránky je nepochybne preukázaná aj motívom konania obžalovaného, ktorý predstavuje vnútorný podnet k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v osobitnej časti zákona porušiť záujem chránený trestným zákonom, pričom konanie napĺňajúce znaky súdeného trestného činu bolo vopred premyslené a motivované snahou získať majetkový prospech.
Objektom súdeného trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva.
Podľa § 130 ods. 4 Tr. zák. pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona malou škodou sa rozumie suma prevyšujúca sumu 266,- €.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu vzniknutým následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného
činu, ktorým je ochrana majetku, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva a tiež osobou obžalovaného, ktorý už bol v minulosti súdom trestný pre majetkový trestný čin.
Po prijatí vyhlásenia súd prečítal najmä správy o povesti, odpis z registra trestov, výpis z registra priestupkov.
K osobe obžalovaného bolo zistené, že je zamestnaný, jedenkrát už bol odsúdený a potrestaný súdom, z odpisu z registra bolo zistené, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 3T/67/2017 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov a bola mu uložená aj povinnosť nahradiť škodu vo výške 2.328,05 Eur. Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/67/2017 z 10.5.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2017 a skúšobná doba obžalovanému uplynula 30. 11. 2018. V registri priestupkov obžalovaný nemá záznam.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol na § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prípade obžalovanej vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a ako priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).
Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/67/2017 z 10.5.2017, a to rovnako za trestný čin majetkovej povahy. Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nemôže mu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody. Obžalovanému už bola súdom daná šanca, aby dokázal, že spáchanie trestného činu skutočne oľutoval a dostatočne sa ponaučil, že uložený trest na slobode bol pre neho dostatočným na jeho prevýchovu. Obžalovaný danú šancu nevyužil, počas plynutia skúšobnej doby sa dopustil opäť trestného činu a to dokonca trestného činu toho istého charakteru. Z tohto dôvodu súd neuložil obžalovanému ani iný alternatívny druh trestu. Peňažný trest do úvahy neprichádzal, keďže obžalovanému súd zároveň ukladal aj povinnosť nahradiť škodu poškodenému, obžalovaný počas celej doby, ako voči nemu bolo vedené trestné stíhanie neprejavil snahu, aspoň čiastočne uhradiť dlh poškodenému, nepokúsil sa s poškodeným dohodnúť a sám sa vyjadril, že dlh poškodenému môže uhradiť iba formou splátok. Tiež povinnosť nahradiť škodu už bola poškodenému uložená aj trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/67/2017 z 10.5.2017. Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný si už opakovane nezaslúži šancu, ktorá mu bola daná v prípade predchádzajúceho odsúdenia a keďže do úvahy prichádza aj premena predchádzajúceho trestu, súd mal za to, že v tejto veci postačí obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže obžalovaný vo výkone trestu doposiaľ nebol.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému súd uložil aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému, ktorý si uplatnil škodu riadne a včas, škoda pozostávala z odcudzenia finančnej hotovosti a odcudzenia vecí, ktoré sú obsiahnuté aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Škoda spôsobená poškodenému odcudzením vecí bola riadne vyčíslená aj v odbornom vyjadrení, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu, a to k obdobiu spáchania súdeného skutku.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.