Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Cpr/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: Ing. B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, N., zast. JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, AK so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Stavebniny DEK s.r.o., so sídlom Kamenná ul. 6, 010 01 Žilina, IČO: 43821103, zast. JUDr. Juraj Klimčo s.r.o., IČO: 51123592, AK so sídlom č. 176, 913 25 Bobot, o zaplatenie sumy 980,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 980,00 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 900,00 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,00 eur od 16.08.2016 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,00 eur od 16.01.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2010 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 980,- eur spolu s 5%-ým ročným úrokom z omeškania zo sumy 900,- eur od 16.12.2016 do zaplatenia, s 5%-ým ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- eur od 16.08.2016 do zaplatenia a s 5%-ým ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,- eur od 16.01.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala ako oblastný zástupca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2011. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a skončil na základe Dohody o rozviazaní pracovného pomeru bez udania dôvodu dňom 31.12.2016. V ČI. 3 pracovnej zmluvy bolo dohodnuté, že mzdové podmienky obsahuje príloha Mzdové podmienky. Mzda sa poukazuje mesačne pozadu jednou platbou na účet zamestnanca vo výplatnom termíne, ktorým je 15. deň nasledujúceho mesiaca. Zároveň s pracovnou zmluvou dojednal žalovaný so žalobkyňou aj Mzdové podmienky zo dňa 09.01.2012, na základe ktorých bolo okrem iného s účinnosťou od 07/2011 dojednané: základná mzda zamestnanca je stanovená pevnou mesačnou sadzbou vo výške 900,- eur, prémie z obratu obch., pričom základom pre určenie prémie je mesačný obrat zverených zákazníkov vo zverenom sortimente v štyroch maržových triedach. Rozhodné pre uznanie dokladu do určeného mesiaca je dátum zdaniteľného plnenia a 13. plat, ktorý je zároveň so mzdou za november zamestnancom obvykle vyplácaný vo výške základnej mzdy, pričom tento nebude vyplácaný v prípadoch, že zamestnancovi bude v priebehu roku odovzdané písomné upozornenie na porušenie pracovnej kázne alebo v prípade, že sa nebudú plniť požiadavky, ktoré sú vzdelávacím systémom spoločnosti kladené na zamestnanca a zároveň v prípade, že celková výška pohľadávok, ktoré budú neuhradené k 30.11. a boli splatné do 20.11., presiahne 2 % zvereného obratu oblasti s DPH s DZP od 1. januára do 30.11.Žalovaný tieto dohodnuté mzdové podmienky porušil, pretože riadne nevyplatil žalobkyni 13. plat so mzdou na

november 2016 vo výške 900,- eur, aj napriek tomu, že žalobkyňa podmienky na vyplácanie trinásteho platu splnila. Práve negatívny výpočet prípadov uvedených v časti 13. plat mzdových podmienok zo dňa 09.01.2012 odôvodňuje, že v týchto prípadoch zamestnávateľ 13. plat nevyplatí a na druhej strane, keď zamestnávateľ tieto podmienky nenaplní, má nárok na vyplatenie 13. platu v plnom rozsahu. Žalobkyni nebolo v priebehu roku 2016 odovzdané písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a splnila požiadavky, ktoré boli na ňu kladené vzdelávacím systémom spoločnosti a tiež celková výška pohľadávok, ktoré boli neuhradeného k 30.11.2016 a boli splatné do 20.11.2016, nepresiahli 2% zvereného obratu v oblasti s DPH a DZP od 1.1. do 30.11.2016, kde je percento neuhradenosti 1,47%, t.j. pod 2%. Žalovaný 13. plat vyplatil všetkým tým zamestnancom, ktorí splnili podmienky v zmysle Mzdových podmienok rovnako ako aj ona. Ďalej žalovaný dohodnuté mzdové podmienky porušil tým, že za mesiace júl a december 2016 bez riadneho zdôvodnenia krátil v zložke mzdy „prémia mimoriadna" za mesiac júl 2016 čiastku 30,- eur a za mesiac december 2016 čiastku 50,- eur, pričom žalovaný doteraz neuviedol žiadne relevantné dôvody, prečo svoju povinnosť nesplnil. Žalobkyňa poukázala na znenie ustan. a Zák. práce s tým, že žalovaný tieto ustanovenia a Mzdové podmienky z 9.1.2012 v plnom rozsahu porušil, pretože riadne nevyplatil žalobkyni 13. plat za rok 2016 vo výške 900,- eur, ktorý bol splatný 15.12.2016, mimoriadnu prémiu vo výške 30,- eur, ktorá bola splatná 15.08.2016 a mimoriadnu prémiu vo výške 50,- eur, ktorá bola splatná dňa 15.01.2017, aj keď mala na ne nárok. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súčasne si uplatňuje i zákonný nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny. Čas omeškania je od splatnosti každej neuhradenej sumy.

2. Tunajší súd vydal platobný rozkaz v zmysle návrhu žalobkyne. Nakoľko proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na prvý odsek Mzdových podmienok, kde bolo výslovne dojednané, že pri riadnom plnení pracovných úloh môže byť zamestnancovi na základe rozhodnutia zamestnávateľa vyplatená taktiež nenárokovateľná zložka mzdy, ktorá bude vypočítaná ako súčet týchto jednotlivých prémiových zložiek. Následne bola pod týmto odsekom medzi žalobkyňou a žalovaným definovaná základná zložka mzdy vo výške 900,- eur a jednotlivé prémiové zložky a to: a) Prémia z obratu obch. b) 13. Plat, c) Prémia z fondu, d) Ročná prémia. 13 . Plat bol dojednaný nasledovne: „Zároveň so mzdou za november je zamestnancom obvykle vyplácaný 13. plat vo výške základnej mzdy“. Na základe takto dojednaných Mzdových podmienok je možne dospieť k iba jednému výkladu a to, že vznik nárok na nenárokovateľnú časť mzdy je priamo podmienené rozhodnutím zamestnávateľa, čo preukazuje aj slovné spojenia ako „môže byť“ a „na základe rozhodnutia zamestnávateľa", „obvykle". Bez ďalšieho nie je možné súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne, že tým, že pri vymedzení 13. platu je uvedený aj negatívny výpočet troch skutočností, ktoré ak nastanú, ani zamestnávateľ nemôže vydať rozhodnutie o priznaní 13. platu zamestnancovi, preukazuje nárokovateľnosť tejto časti mzdy. Žalobkyňa má vedomosť, že žalobca mnohokrát nevyplatil 13. plat zamestnancom, z dôvodu iných skutočností ako uvedených. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.11.2004, sp.zn. , kde o.i. bolo uvedené, že nenároková zložka mzdy je charakteristická tým, že bez rozhodnutia zamestnávateľa má povahu nároku fakultatívneho a túto povahu stráca v okamihu, keď zamestnávateľ rozhodne o jej priznaní. Žalobkyňa neuviedla skutočnosť, že v roku 2016 sa konala porada zamestnávateľa a zamestnancov s rovnakou pracovnou pozíciou žalobkyne v Banskej Bystrici, kde bolo jednomyseľne s jej účasťou schválené zníženie hranice tolerancie výšky pohľadávok, ktoré zbavovali zamestnávateľa možnosti priznania 13. platu z hranice 2% na 1%. Žalobkyňa mala výšku pohľadávok na hranici 1,47% za dané obdobie, takže žalovaný ani nemal oprávnenie vydať takéto rozhodnutie. Jednotný výklad založený na fakultatívnej povahe dojednaných častiach mzdy platí obdobne aj pre mimoriadne prémie, vo výške 30,- eur a 50,- eur. Nerozhodnutia žalovaného o priznaní týchto mimoriadnych prémií odôvodnil žalobkyni jej neaktivitou v teréne i z dôvodu porušenia internej smernice. Vyplatenie nenárokovej časti mzdy podľa Mzdových podmienok nie je podmienené pozitívnymi alebo negatívnymi podmienkami na splnenie zo strany zamestnanca, ale iba rozhodnutím zamestnávateľa o ich priznaní. Vymedzenie troch skutočnosti pri 13. plate vymedzuje stav, keď ani zamestnávateľ nemôže rozhodnúť o priznaní. Podanú žalobu považuje žalovaný za šikanóznu a odôvodnenie zo strany žalobkyne za nekorektné, najmä z ohľadom na to, že pri rozviazaní pracovného pomeru na základe dohody sa žalovaný zaviazal a vyplatil žalobkyni dobrovoľne odstupné vo výške 4-násobku priemernej mzdy, čo preukazuje férovosť žalobcu voči zamestnankyni po 5 rokov pracovného pomeru. Žalovaný má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže vyplatenie nárokovej časti mzdy je výslovne založené na rozhodnutí zamestnávateľ v zmysle Mzdových podmienok.

3. Okresný súd Ružomberok svojim rozsudkom č.k. -76 zo dňa 26.04.2018 žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Žiline svojim uznesením č.k. -141 zo dňa 28.03.2019 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol, že je vecne správnym záver okresného súdu, že 13-ty plat ako jeden z druhom prémií zamestnancov v zmysle mzdových podmienok nie je/ nebol nárokovateľnou zložkou mzdy žalobkyne. Na uvedenom konštatovaní nič nemení vymedzenie negatívnych podmienok, kedy 13-ty plat vyplácaný zamestnancovi nebude. Rozhodujúcim je definovanie tejto zložky mzdy v úvode mzdových podmienok tvoriacich súčasť pracovnej zmluvy medzi stranami. Je nepochybné, že výslovné označenie (aj 13-teho platu) ako nenárokovej zložky mzdy; navyše v spojení s výrazom „môže byť zamestnancovi vyplatený“ klasifikuje dotknutú (potenciálnu) zložku mzdy len ako fakultatívnu. Nadväzne možno uzavrieť, že žalobkyni bez prejavu vôle zamestnávateľa nevznikol nárok na vyplatenie 13-teho platu v roku 2016. Ďalej odvolací súd uviedol, že obdobne je vecne správnym, hoci na základe čiastočne odlišných úvah a východísk, i záver okresného súdu o neexistencii diskriminácie žalobkyne vo vzťahu k vyplateniu dotknutého 13-teho platu. Napriek tomu krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie v otázke 13-teho platu za predčasné. Zo skutkových vymedzení žalobkyne je zrejmé, že namietala prístup žalovaného aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Výslovne uvedené jednoznačne pomenovala až v rámci odvolania, ale svojou povahou ide o právnu kvalifikáciu, ktorú nie je povinná strana sporu vykonať. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne je nepochybné, že morálny rozmer zdôrazňovala v priebehu celého sporu. V zmysle je predmetné všeobecne spoločensky i zákonodarcom akceptované kritérium relevantné aj z hľadiska výkonu práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Predmetnou súvislosťou sa však okresný súd bližšie nezaoberal. K rozhodovaniu o prémiách v sume 30 a 50 eur za mesiace júl a december 2016 krajský súd uviedol, že sa nejedná o mimoriadnu prémiu/odmenu, t.j. o niečo, čo nebolo vyplatené. Samotné mzdové podmienky ani neobsahujú fakultatívnu zložku mzdy definovanú ako mimoriadna prémia. Žalujúca strana v predžalobných výzvach dotknuté dielčie výroky označovala (aj) ako neoprávnenú zrážku zo mzdy. Z výplatných pások za dotknuté kalendárne mesiace je zrejmé, že reálne išlo o zrážku zo mzdy a nie je pritom podstatné, či sa viazala/mala viazať k základnej mzde alebo k niektorej z prémií. Ak zamestnávateľ dal pokyn na vyplatenie mzdy a zároveň pokynom nariadil vykonať z takejto mzdy zrážku, vo svojej podstate realizoval zrážku zo mzdy, na ktorú je nutné aplikovať . V zmysle pokynu krajského súdu v ďalšom postupe okresný súd posúdi nevyplatenie 13-teho platu cez prizmu dobrých mravov a zároveň skutkovo i právne konkrétne vyhodnotí nárok žalobkyne na zaplatenie 30 eur a 50 eur, ktorý na základe vykonaného dokazovania vykazuje vysokú mieru opodstatnenosti.

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázala na to, že posledné 4 roky u žalovaného bola v rámci vyhodnotenia všetkých predajcov na Slovensku u žalovaného na pozícii medzi najlepšími tromi (vyhodnocuje obrat jednotlivých predajcov). Majú v náplni práce získavať nových zákazníkov, robiť čo najväčší obrat, z toho majú tie prémie. Číslo nepustí, je daný softvér, ona keď vyfakturuje, predá, automaticky sa to v tom systéme zohľadní a jej každý deň ukazuje v tom systéme, akú má prémiu podľa toho predaja. Môže si sledovať údaje ohľadom jej osoby, riaditeľ pobočky mal aj prístup k údajom ohľadom predajcov v rámci celého Slovenska. On jej to vždy povedal, bol to záujem riaditeľa, aby boli na prvých pozíciách. Ona nikdy písomne ani ústne nebola upozornená ohľadom nejakých nedostatkov v jej práci. Myslí si, že zamestnávateľ by mal byť spokojný so zamestnancom, ktorý má vysoký obrat a nízke náklady, to znamená, že nie je potrebné najazdiť kopec kilometrov, aby sa dosiahol vysoký obrat. Predávala materiál na rovné strechy, kde zákazníci boli na celom Slovensku. Za ňou prišiel zákazník, ktorý jej povedal, kde pracuje a doniesol jej výkresy, aby všetko vyrátala, koľko materiálu potrebuje. V prevažnej väčšine jej zákazníci boli podnikatelia, s.r.o., a.s. K porade v Banskej Bystrici, kde malo so všeobecným súhlasom dôjsť k zníženiu percenta neuhradenosti, uviedla, že si pamätá, že táto porada prebiehala v r.2016, ona sa na nej zúčastnila ako obchodný zástupca, pričom boli tam produktoví manažéri, ktorí ich informujú o novinkách, zmenách cien, lebo sa išlo do ďalšieho stavebného boomu, ku ktorému dochádza vždy na jeseň. Našla doma aj poznámky z tejto porady, našla si tam veľa poznámok o nových materiáloch, ale takú zásadnú vec, že došlo k zníženiu percenta neuhradenosti, tam nemala. Nikdy po tejto porade nijako nebola informovaná, že sa zmenila táto podmienka. Je to pre ňu veľmi dôležitá informácia, ona to v poznámkach nemala, to znamená, že to nezachytila. Ak to teda niekto odsúhlasil, jedná sa o zmenu mzdových podmienok a jej nikto nič neoznámil ani mailom nie. K tabuľke výpočet prémií predajcov, vyhotovená z interného systému žalovaného dňa 14.12.2016,

žalobkyňa uviedla, že toto určite bolo po porade, tá bola niekedy v auguste 2016. Z tabuľky vyplýva, že jej neuhradenosť bola 1,47, ale podľa tejto tabuľky vyhotovenej žalovaným mala nárok na 13. plat. Na otázku, čo bolo dôvodom podľa nej rozviazania prac. pomeru, boli to jej neuspokojivé prac. výsledky, uviedla, že zostala veľmi prekvapená, keď jej pán generálny riaditeľ povedal, že si nepraje, aby v tejto firme pracovala. Toto sa len neformálne rozprávali. Potom dostala výplatnú pásku v decembri 2016 a na základe toho sa rozhodla, že tam pracovať nechce. Tak sa dohodli na rozviazaní prac. pomeru, odstupné 4-násobok priemernej mzdy by tu nemontovala, nakoľko to bolo až potom, ako bolo uzavreté obdobie pre priznanie 13. platu. Odstupné vo výške 4-násobku priemernej mzdy bola dohoda pri rozviazaní prac. pomeru, to nemá absolútne nič spoločné s nevyplatením 13. platu, so strhnutím prémií-. Zdôraznila, že nesplnila tie negatívne kritériá, tak ako aj ostatní ich nesplnili zamestnanci na pobočke s tým, že oni ten 13. plat vyplatený mali a ona nie. To treba oddeliť, že sa potom rozhodla odísť a v nadväznosti na to bolo jej vyplatené odstupné. Nie je si vedomá žiadnych neuspokojivých prac. výsledkov, po odchode z tejto práce sa stretla s mnohými klientmi, ktorí vyjadrili, že sú nespokojní s tým, že odišla, že sa im s ňou dobre pracovalo. Keby to tak nebolo, tak asi by ten obrat nemala. Z vyjadrenia generálneho riaditeľa, že si nepraje, aby v tejto spoločnosti ešte pracovala vzhľadom na jej prac. výsledky, bola prekvapená. Následne on potom názor zmenil a povedal jej, že má zostať. U nej vôľa nebola vzhľadom na to, čo zistila z výplatnej pásky v decembri. Jej náplň práce bola predávať, získavať a udržať zákazníkov a to robila a nie to, že má najazdiť nevie koľko kilometrov za mesiac. Samozrejme aj práca v teréne bola súčasťou, ale v prípade, keď to bolo potrebné pre dobro veci. Mala k dispozícii auto firemné, aby získavala nových klientov. Vždy išla vtedy, keď to bolo potrebné pre danú vec a nie nasilu, nie zbytočne. Sústredila sa a svojich klientov, aby si ich udržala, aby predala čo najviac materiálu, aby bola im čo najviac nápomocná, aby im vedela čo najviac vysvetliť, ako čo funguje a tým pádom čo najviac predala a toto všetko je merateľné práve tým obratom, ktorý robila.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní vyjadril sa k otázke nepriznania 13. platu žalobkyni cez prizmu dobrých mravov. Súdu predložil dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú jednak postoj žalobkyne k svojim nadriadeným a taktiež postoj k výkonu náplne svojej práce. Podľa Popisu pracovnej činnosti, ktorý tvorí prílohu k pracovnej zmluve zo dňa 01.07.2011 je zrejmé, že hlavnými činnosťami oblastného zástupcu je predaj tovarov a služieb v regióne, získavanie nových a udržiavanie stálych zákazníkov a podpora a rozvoj predaja firemných produktov. Žalovaný má za to, že z predložených dôkazov, a to menovite listu, ktorý žalobkyňa adresovala konateľovi žalovaného po ukončení prac. pomeru, ako aj z tabuľky km ktoré žalobkyňa najazdila v období posledných mesiacov, kedy bola zamestnankyňou žalovaného, ako aj z čestného prehlásenia jej priameho nadriadeného - riaditeľa pobočky vyplýva, že s jej pracovným výkonom žalovaný nebol spokojný a dožadoval sa toho, čo je náplňou práce na pozícii oblastného zástupcu, a teda riadneho plnenia pracovných povinností zo strany žalobkyne. Tá sa odmietla prispôsobiť a vykonávať prácu, ktorá by spoločnosti priniesla nových zákazníkov a podporila by predaj firemných produktov. Žalobca má za to, že cez prizmu dobrých mravov má byť posudzované i konanie zamestnanca, a to najmä pri plnení si svojich povinností a v prístupe k svojim nadriadeným, ktorý výslovne žalobkyňu napomenuli, aby zvýšila svoju prácu v teréne. Jej postoj k takýmto požiadavkám ďalej vyústil do rozhovorov o ukončení pracovného pomeru, pričom sa žalovaný ako zamestnanec chcel zachovať morálne a so žalobkyňou dohodol dostatočne vysoké odstupné, napriek jej prístupu k predošlému napomenutiu. Ako to vyplynulo z tabuľky najazdených KM za mesiace 2-5 v roku 2016, pani Gáliková v porovnaní s pánom Rakovanom a Mieresom, ktorí pracovali na rovnakej pozícii ako žalobkyňa, ako aj v porovnaní s riaditeľom pobočky jazdila niekoľkonásobne nižší počet km, čo sa odrážalo na obchodoch žalovaného tak, že žalobkyňa neprinášala nových zákazníkov pre žalovaného, len z pobočky obvolávala existujúcich zákazníkov, ktorých nedostatočne navštevovala. Obrat, ktorý si žalobkyňa pripisuje nie je odrazom jej vysokého pracovného nasadenia, ale len dopytu zákazníkov po tovare, pričom aj pobočky ktoré mali menšiu spádovú oblasť mali väčší obrat (ako žalobkyňa sama spomínala vo svojich vyjadreniach, boli na približne 8. mieste na SVK). Žalovaná teda neplnila ani hlavnú náplň svojej práce a napomenutie doslova odignorovala, ako to vyplýva z jej listu ,,chodila fajčiť iným východom, za opačný roh", a ,,práve začala Štedrá sezóna, tak som chodila hlavne za konateľmi a tými, ktorí nechodili na pobočku, čiže bežný rituál". Z daných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa nevykonávala ani po napomenutí svoju prácu podľa inštrukcií nadriadených a sama si určovala, čo bude a nebude robiť, čo vyústilo v rozhovoroch o ukončení pracovného pomeru, keďže s jej prácou žalovaný nebol spokojný. Cez prizmu dobrých mravov treba taktiež posudzovať list žalovanej adresovaný konateľovi spoločnosti, z ktorého vyplýva postoj žalobkyne k nadriadeným a pravidlám. Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Žalobkyňa v postavení zamestnanca so žalovaným v postavení zamestnávateľa dňa 1.7.2011 uzavrela pracovnú zmluvu, kde bol dohodnutý nástup do práce dňa 1.7.2011, druh práce oblastný zástupca, miesto výkonu práce pobočka spoločnosti v Žiline, pracovný čas zamestnanca 40 hod. týždenne. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy je popis pracovnej činnosti zamestnanca. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Z prílohy k pracovnej zmluve pod názvom Popis pracovnej činnosti zo dňa 1.7.2011 vyplynuli hlavné činnosti zamestnanca - žalobkyne: predáva tovar a služby spoločnosti vo zverenom regióne a sortimente, získava nových a udržuje stálych zákazníkov, podporuje a rozvíja predaj firemných produktov. Prílohou pracovnej zmluvy bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. V zmysle pracovnej zmluvy mzdové podmienky sú obsiahnuté v jej prílohe pod názvom Mzdové podmienky, z ktorých vyplynulo, že pri riadnom plnení pracovných úloh môže byt' zamestnancovi na základe rozhodnutia zamestnávateľa vyplatená taktiež nenároková zložka mzdy, ktorá bude vypočítaná ako súčet týchto jednotlivých prémiových zložiek. Základná mzda je stanovená pevnou mesačnou sadzbou vo výške 900,- eur. Ďalšou dojednanou zložkou je prémia z obratu Obch. a ďalšou zložkou mzdy je aj 13.Plat, ktorý je vyplácaný obvykle zamestnancom zároveň so mzdou za november. Žalovaný so žalobkyňou uzatvorili dňa 14.12.2016 Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 60 Zák. práce, kde dohodli, že pracovný pomer zamestnanca končí dohodou dňom 31.12.2016, zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť zamestnancovi odstupné vo výške 4-násobku priemernej mzdy. Súd sa tiež oboznámil s tabuľkou z interného systému žalovaného v súvislosti s nárokom na 13. plat, resp. mimoriadnu prémiu a tiež s výplatnou páskou žalobkyne u žalovaného za mesiac júl 2016, kde vyplynulo zrazenie prémie mimoriadnej vo výške 30,- eur a s výplatnou páskou za mesiac december 2016, kde vyplynulo zrazenie prémie mimoriadnej vo výške 50,- eur. Žalobkyňa listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 20.3.2017 vyzvala žalovaného na doplatenie 13. platu za rok 2016 vo výške 900,- eur brutto a doplatenie neoprávnene strhnutých čiastok zo mzdy a to za mesiac júl 2016 vo výške 30,- eur a december 2016 vo výške 50,- eur („prémia mimoriadna“). Zároveň bola pripojená aj doručenka k tejto výzve. Napokon právna zástupkyňa žalobkyne listom zo dňa 07.04.2017 odoslala žalovanému posledný pokus o zmier týkajúci sa tejto veci, čo preukázala pripojenou doručenkou. Ďalej súd sa oboznámil s dokladmi z interného systému žalovaného a to so zoznamom zamestnancov s určením vyplatenia 13. platu pre pobočku Žilina, ako aj so zoznam zamestnancov bez 13. platu v roku 2016. Napokon súd sa oboznámil s listinami predloženými žalovaným, a to list žalobkyne adresovaný Q. O., vyhlásenie P. F., riaditeľa žilinskej pobočky žalovaného zo dňa 13.08.2019, tabuľka - prehľad najazdených kilometrov zamestnancami B. L., P. H., U. P., P. F. za mesiace február až máj 2016.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa , veta prvá : (1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Podľa , v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa veta prvá, veta druhá , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa ,, : (1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4. (3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom k 16.12.2016, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Žalobkyňa v tomto spore voči žalovanému uplatňovala nárok na zaplatenie sumy vo výške 900,- eur titulom nevyplateného 13. platu za r. 2016 a tiež sumy vo výške 30,- eur a vo výške 50,- eur titulom doplatkov mimoriadnej prémie za mesiace júl 2016 a december 2016.

9. K prvému uplatnenému nároku. Žalobkyňa tvrdila, že jej zo strany žalovaného 13. plat za rok 2016 vyplatený nebol, keď mala za to, že splnila podmienky dojednané medzi zamestnancom a zamestnávateľom v prílohe pracovnej zmluvy pod názvom Mzdové podmienky. Obrana žalovaného spočívala v tom, že u týchto zložiek mzdy jedná sa o pohyblivú nenárokovú časť mzdy na rozdiel od nárokovej základnej mzdy stanovenej pevnou sumou.

10. Súd mal preukázané z dojednaných mzdových podmienok, ktoré tvoria prílohu pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 01.07.2011, že v prípade 13. platu ide o nenárokovú prémiovú zložku mzdy, ktorá môžu byť zamestnancovi vyplatená pri riadnom plnení pracovných úloh. Dojednanie základnej mzdy stanovenej pevnou mesačnou sadzbou vo výške 900,- eur bolo medzi stranami nesporné, sporná bola otázka, či na vyplatenie 13. platu sa vyžaduje len splnenie podmienok stanovených v Mzdových podmienkach alebo je nevyhnutné, aby o tom bolo rozhodnuté zamestnávateľom. Súd konštatuje, že na základe doslovného výkladu mzdových podmienok, predovšetkým vety prvej, nepostačuje len splnenie dojednaných podmienok uvedených pri jednotlivých nenárokových prémiových zložkách mzdy, ale je potrebné rozhodnutie zamestnávateľa, vyjadrenie jeho vôle o vyplatení nenárokovej prémiovej zložky mzdy, t.zn. že aj pri splnení dohodnutých podmienok bez rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní týchto nenárokových prémiových zložiek mzdy nemožno ich zamestnancovi vyplatiť. Súd poukazuje predovšetkým na použité výrazy „môže“, „na

základe rozhodnutia zamestnávateľa“, „nenároková zložka mzdy“, z ktorých vyplýva bez pochybností, že je na vôli zamestnávateľa, či vydá takého rozhodnutie alebo nevydá, pričom ani nie je povinnosťou zamestnávateľa zamestnancovi nevydanie takého rozhodnutia zdôvodniť. Rozhodnutie o priznaní týchto častí mzdy vydané zo strany žalovaného nebolo, čo je medzi stranami nesporné.

11. Žalovaný v spore pôvodne odôvodnil nevydanie rozhodnutia o priznaní 13. platu pre žalobkyňu skutočnosťou, že je vo výpovedi a neuhradenosťou. Uvedené dôvody vyplývajú aj z tabuľky - zoznam zamestnancov s určením vyplatenia 13. platu pre pobočku Žilina a zoznam zamestnancov bez 13. platu

- rok 2016 (čl. 55 a 56). Súd mal preukázané, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalobcom dňa 14.12.2016, a to ku dňu 31.12.2016, pričom 13. plat mal byť v zmysle mzdových podmienok vyplatený spolu so mzdou za mesiac november a splnenie kritérií sa posudzovalo k dátumu 20.11. (celková výška pohľadávok), resp. k 30.11. (zverený obrat). Z uvedeného vyplýva, že v čase posudzovania nároku pracovný pomer žalobkyne u žalovaného nepochybne trval, výpoveď daná nebola, neplynula výpovedná doba. Je nutné poznamenať, že ak by aj výpoveď daná bola a plynula by výpovedná doba v zmysle mzdových podmienok to nebráni vyplateniu 13. platu. K tvrdeniu žalovaného o prekročení percenta neuhradenosti, čím nebola podľa neho splnená podmienka pre vyplatenie 13. platu súd poukazuje, že v zmysle mzdových podmienok nebude 13. plat vyplatený v prípade, že celková výška pohľadávok, ktoré budú neuhradené k 30.11. a boli splatné do 20.11. presiahne 2% zvereného obratu oblasti s DPH s DZP od 01. januára do 30. novembra. Z výpisu z informačného systému žalobcu - tabuľka k nároku žalobkyne na 13. plat vyplýva, že percento neuhradenosti u žalobkyne za rok 2016 (od 01.01. do 30.11) bolo vo výške 1,47%. Z uvedeného je zrejmé, že táto podmienka pre vyplatenie 13. platu žalobkyni bola dodržaná. Tvrdenie žalovaného o tom, že došlo k zníženiu výšky tohto percenta neuhradenosti z 2% na 1% a že žalobkyňa o tejto skutočnosti bola informovaná na porade, čo žalobkyňa poprela a žalovaný to súdu nepreukázal. Súd zdôrazňuje, že mzdové podmienky žalobkyne, ktoré sú prílohou pracovnej zmluvy v zmysle jej ustanovenia 3.1 a ktoré upravujú percento neuhradenosti vo výške 2% ako podmienku pre vyplatenie 13. platu neboli zmenené dohodou o zmene pracovných podmienok a preto jednostranné sprísňovanie podmienok pre jeho vyplatenie zo strany žalovaného súd nepovažuje za prípustné.

12. Súd skúmal v nadväznosti na prednesené skutkové okolnosti žalobkyňou, či vôľa žalovaného zamestnávateľa nepriznať žalobkyni 13. plat, či toto jeho konanie nespĺňa kritériá na posudzovanie ako nedovolenej formy správania pri uplatňovaní subjektívneho práva zamestnávateľa, to znamená v rozpore so zásadami morálky, slušnosti, v rozpore so všeobecne záväznými normami správania v spoločnosti. Teda bolo potrebné nahliadnuť na postup žalovaného cez prizmu dobrých mravov. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdila, že splnila všetky podmienky pre priznanie 13. platu, resp. nenastali skutočnosti, na základe ktorých 13. plat nemal byť podľa mzdových podmienok vyplatený, napriek tomu žalovaný jej ho nevyplatil. Žalobkyňa zároveň poukázala, že bol vyplatený ostatným zamestnancom pobočky v Žiline, ktorí tieto podmienky splnili. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nikdy neobdržala písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ani nijaké upozornenie na porušenie stanovených podmienok. Z tohto pohľadu bolo potrebné skúmať motiváciu žalovaného, t.j. čo ho viedlo k jeho rozhodnutiu nepriznať žalobkyni 13. plat, napriek tomu, že nebol povinný ho žalobkyni priznať.

13. V ustanovení je obsiahnutá ochrana pred konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Práva, ktoré sa vykonávajú spôsobom rozporným s dobrými mravmi, nepožívajú právnu ochranu, t.j. právnu ochranu požíva len taký výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ktorý je v súlade s dobrými mravmi. Zároveň sa účastníkom pracovnoprávnych vzťahov výslovne zakazuje, aby práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zneužívali na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo na škodu spoluzamestnancov. Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy zákonom definované nie sú. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu tohto pojmu patrí vždy od prípadu k prípadu konkrétnemu sudcovi (R 88/1998). Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď je výkon práva formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku. Následkom výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ). Generálna klauzula dobrých mravov dáva súdu do rúk silný nástroj prostredníctvom ktorého môže chrániť právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať.

14. Skutočnosti, ktoré viedli žalovaného k takejto vôli nepriznať žalobkyni 13. plat, žalovaný konkretizoval najmä vo svojom písomnom vyjadrení (čl.168). Žalovaný spochybňoval postoj žalobkyne k nadriadeným a tiež jej postoj k výkonu práce. Poukázal na popis jej pracovnej činnosti (príloha k pracovnej zmluve), z ktorého je zrejmé, že hlavnými činnosťami oblastného zástupcu je predaj tovarov a služieb v regióne, získavanie nových a udržiavanie stálych zákazníkov a podpora a rozvoj predaja firemných produktov. Žalovaný predložil súdu list, ktorý žalobkyňa adresovala konateľovi žalovaného po ukončení pracovného pomeru, ako aj tabuľku - prehľad najazdených kilometrov za obdobie od februára do mája 2016 a vyhlásenie jej priameho nadriadeného - riaditeľa pobočky žalovaného v Žiline. Z týchto listín podľa žalovaného vyplýva, že s jej pracovným výkonom žalovaný nebol spokojný a dožadoval sa toho, čo je náplňou práce na pozícii oblastného zástupcu, a teda riadneho plnenia pracovných povinností z jej strany, žalobkyňa bola žalovaným napomenutá, aby zvýšila svoju prácu v teréne. Podľa žalovaného žalobkyňa v porovnaní so zamestnancami H.om a P.om, ktorí pracovali na rovnakej pozícii ako ona, ako aj v porovnaní s riaditeľom pobočky v Žiline F.om najazdila niekoľkonásobne nižší počet kilometrov, čo sa odrážalo na obchodoch žalovaného tak, že žalobkyňa neprinášala nových zákazníkov pre žalovaného a len z pobočky obvolávala existujúcich zákazníkov, ktorých nedostatočne navštevovala a obrat, ktorý si žalobkyňa pripisuje nie je odrazom jej vysokého pracovného nasadenia, ale len dopytu zákazníkov po tovare, pričom aj pobočky ktoré mali menšiu spádovú oblasť mali väčší obrat. Žalovaná neplnila hlavnú náplň svojej práce a napomenutie odignorovala, nevykonávala ani po napomenutí svoju prácu podľa inštrukcií nadriadených a sama si určovala, čo bude a nebude robiť. Žalovaný ďalej tvrdil, že tento postoj žalobkyne vyústil do rozhovorov o ukončení pracovného pomeru z dôvodu nespokojnosti s prácou žalobkyne. Žalovaný poukázal aj na postoj žalobkyne k nadriadeným a k pravidlám, ktorý prezentovala v liste adresovanom konateľovi žalovaného.

15. Žalobkyňa v spore tieto tvrdenia žalovaného poprela. Zdôraznila, že nikdy nebola upozornená žalovaným ani ústne, ani písomne na neuspokojivé pracovné výsledky. Poukázala na skutočnosti týkajúce sa jej vysokého obratu a nízkych nákladov - podstatné je číslo obratu a nie koľko najazdí kilometrov. Jej náplň práce bola predávať, získavať a udržať zákazníkov a to robila a nie to, že má najazdiť určitý počet kilometrov za mesiac. Samozrejme aj práca v teréne bola súčasťou, ale v prípade, keď to bolo potrebné pre dobro veci. Mala k dispozícii firemné motorové vozidlo, aby získavala nových klientov. Vždy išla vtedy, keď to bolo potrebné pre danú vec. Sústredila sa na svojich klientov, aby si ich udržala, aby predala čo najviac materiálu, aby bola im čo najviac nápomocná, aby im vedela čo najviac vysvetliť, ako čo funguje a tým pádom čo najviac predala. Toto všetko je merateľné práve tým obratom.

16. Súd konštatuje, že nie sú preukázané tvrdenia, ktoré uvádzal žalovaný o nedostatkoch v práci u žalobkyne, neplnení pracovných povinností a jej postoji k nadriadeným. Žalovaný ani len netvrdil, že bola daná písomná výzva žalobkyni na odstránenie nedostatkov. Súd z tabuliek obratu zamestnancov na pobočke v Žiline predložených žalobkyňou za roky 2013-2016 (výpis z informačného systému žalobcu) zistil výšku obratov žalobkyne, pričom vždy žalobkyňa sa umiestnila na prvom mieste. Ide o objektívne kritérium hodnotenia výkonnosti zamestnanca, ktoré v tomto prípade svedčí v prospech žalovanej. Ani tabuľka o počte najazdených kilometrov v práci u jednotlivých zamestnancov nepreukazuje vzhľadom na charakteristiku pracovnej činnosti žalobkyne neuspokojivé pracovné výsledky, kritérium počtu najazdených kilometrov v práci je pri hodnotení výsledkov práce nedostatočné, nezohľadňujúce nevyhnutnú potrebu vykonania pracovných činností dojednaných v zmluve, a to predaj tovarov a služieb v regióne, získavanie nových a udržiavanie stálych zákazníkov a podpora a rozvoj predaja firemných produktov, kde využívanie firemného motorového vozidla javí sa ako nápomocný prostriedok, ale nie nevyhnutný. Pokiaľ zamestnávateľ by tento spôsob činnosti preferoval, mal možnosť dojednať to v pracovnej zmluve, k čomu však nedošlo. Vyhlásenie riaditeľa pobočky žalovaného v Žiline síce obsahuje vyjadrenie nadriadeného žalobkyne, že došlo zo strany zamestnávateľa k vytknutiu nedostatočnej práce v teréne a napomenutiu s tým, že následne žalobkyňa svoju prácu v teréne nenavýšila, k tomuto dôkazu súd poznamenáva, že ide o súkromnú listinu obsahujúcu faktické vyjadrenie žalovaného a preto pokiaľ žalobkyňa predmetné skutočnosti namietala súd ju vyhodnotil len ako sporné tvrdenie žalobcu, z hľadiska dôkaznej sily nepostačujúce k vyvráteniu tvrdenia žalobkyne. Napokon predložený list žalobkyne adresovaný po skončení pracovného pomeru konateľovi žalovaného podľa názoru súdu predstavuje vyjadrenie názoru žalobkyne v danom čase na okolnosti skončenia jej pracovného pomeru a neobsahuje žiadne tvrdenie, z ktorého by vyplývalo neplnenie povinností žalobkyňou dojednaných v pracovnej zmluve, rovnako ani nevhodný postoj k nadriadeným, naopak okrem iného obsahuje vecné

pripomienky a podnety k výkonu činnosti žalovaného z pohľadu zamestnanca, ktoré skôr nasvedčujú profesionálnemu prístupu u žalovanej, znalosti problematiky.

17. Vzhľadom na to súd má za to že, nevyplatením 13. platu žalobkyni, došlo ku konaniu žalovaného pri uplatňovaní jeho subjektívneho práva - nepriznanie žalobkyni 13. platu, bez uvedenia relevantného dôvodu, ktoré súd vyhodnotil ako nedovolenú formu správania, konanie zamestnávateľa pre rozpor so všeobecne platnými pravidlami morálky, t.j. pre rozpor s dobrými mravmi. Výkon subjektívneho práva žalovaným javí sa formálne v súlade so zákonom, nakoľko zákon ponecháva otázku priznania či nepriznania 13. platu na vôli zamestnávateľa, avšak v tomto konkrétnom prípade cieľom bola majetková sankcia, postih pre žalobkyňu pre údajné neplnenie pracovných povinností a jej postoj k nadriadeným (vykonané dokazovanie nasvedčuje osobným dôvodom). Žalovaný dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto skutočností neuniesol. Naviac žalovaný ani len nevyužil právne prostriedky ochrany, ktoré právny poriadok zamestnávateľovi pre takéto prípady poskytuje - výzva na odstránenie nedostatkov v stanovenej lehote, upozornenie na porušenie právnej disciplíny.

18. Preto súd rozhodol tak, že vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 13. platu vo výške 900,- eur, nakoľko tento uplatnený nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu čo do základu aj výšky, a to jednak čo do istiny a aj príslušenstva - úroku omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 900,00 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade 13. platu žalobkyni spolu so mzdou za mesiac november (mzdové podmienky) a preto žalovaný dostal sa dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy za mesiac november (výplatný deň u žalovaného je 15. deň nasledujúceho mesiaca v zmysle ustanovenia bodu 3.1 pracovnej zmluvy), t.j. dňom 16.12.2016 do omeškania s plnením istiny žalobkyni. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením , a nariadenia vlády SR č.

19. K druhému uplatnenému nároku. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný porušil mzdové podmienky tým, že za mesiace júl a december 2016 bez riadneho zdôvodnenia krátil v zložke mzdy „prémia mimoriadna“ za mesiac júl 2016 sumu 30,- eur (splatné 15.08.2016) a za mesiac december 2016 sumu 50,- eur (splatné 15.01.2017). Súd má za to, že sa nejedná o nevyplatenú mimoriadnu prémiu/ odmenu. Mzdové podmienky neobsahujú fakultatívnu zložku mzdy definovanú ako mimoriadna prémia. Žalobkyňa v predžalobných výzvach predmetné nároky označovala ako neoprávnenú zrážku zo mzdy. Z výplatných pások za kalendárne mesiace júl 2016 a december 2016 je zrejmé, že išlo o zrážku zo mzdy a nie je pritom podstatné, či sa viazala k základnej mzde alebo k niektorej z prémií. Ak zamestnávateľ dal pokyn na vyplatenie mzdy a zároveň pokynom nariadil vykonať z takejto mzdy zrážku, vo svojej podstate realizoval zrážku zo mzdy, na ktorú je nutné aplikovať .

20. V ustanoveniach sú zakotvené princípy vykonávania zrážok zo mzdy zamestnanca. pozná pojem prednostných zrážok zo mzdy, ktoré sú vykonávané povinne, pričom sú definované v ods. 1 tohto ustanovenia. Po vykonaní prednostných zrážok sa zo mzdy zamestnanca môžu zraziť bez súhlasu zamestnanca len druhy zrážok taxatívne vymenované v ods. 2 tohto ustanovenia. Na vykonanie iných než prednostných zrážok podľa ods. 1 a zrážok vykonateľných bez súhlasu zamestnanca podľa ods. 2 je potrebná právna úprava podľa osobitného predpisu alebo sa vyžaduje dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom (podľa ).

21. V danom prípade súd zistil, že vykonané zrážky nespadajú podľa jej povahy pod druhy zrážok špecifikované v ustanoveniach , . Žalovaný však súdu v spore neuviedol z akého dôvodu realizoval uvedené zrážky zo mzdy žalobkyne. Netvrdil, že zrážka bola vykonaná podľa osobitného predpisu, resp. na základe dohody medzi ním a žalobkyňou. Jeho obrana bola obdobná ako pri nároku na 13. plat, t.j. podľa neho aj v prípade mimoriadnych prémií ide o dojednané časti mzdy, ktoré majú fakultatívnu povahu a vznik nároku na nenárokovateľnú (fakultatívnu) časť mzdy je priamo podmienený rozhodnutím zamestnávateľa, k čomu v tomto prípade nedošlo, a to z dôvodu nedostatočnej aktivity žalobkyne v teréne, ako aj z dôvodu porušenia internej smernice (zaslanie e-mailu na e-mail pracovnej skupiny). Súd sa nestotožňuje s touto právnou kvalifikáciou. Vo výplatných páskach sú predmetné sumy uvedené so znamienkom mínus, teda tieto sumy boli zo mzdy odpočítané, zrazené. Nepriznanie sumy mimoriadnej prémie sa na výplatnej páske takýmto spôsobom nemôže prejaviť, v takom prípade tam táto položka uvedená nebude (ani znamienko plus, ani znamienko mínus), v žiadnom prípade nemôže znižovať sumy mzdy. K odpočítaniu tejto sumy bolo možné pristúpiť až po dohode so zamestnancom. V konaní to však žalovaný netvrdil. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný zrazil tieto

sumy žalobkyni zo mzdy neoprávnene, v rozpore s ustanovením , , a je povinný tieto sumy žalobkyni vrátiť.

22. Vzhľadom k tomu súd má za to, že uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 80,- eur je dôvodný, čo do základu aj výšku a preto žalobe vyhovel aj v tejto časti, vrátane príslušenstva, a to úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 30,00 eur od 16.08.2016 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 50,00 eur od 16.01.2017 do zaplatenia. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zrazeniu sumy 30,- eur vo výplate za mesiac júl 2016 splatnej do 15.08.2016, žalovaný dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 16.08.2016 do omeškania s plnením istiny žalobkyni. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zrazeniu sumy 50,- eur vo výplate za mesiac december 2016 splatnej do 15.01.2017, žalovaný dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 16.01.2017 do omeškania s plnením istiny žalobkyni. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením , a nariadenia vlády SR č.

23. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu na rozdiel od žalovaného, ktorý v spore úspešný nebol, a to s poukazom na ust. .

Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.