Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-257-2018.pdf
PDF · 98.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/257/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: W. M., trvale bytom I. XXX XX., M. XXX, o zaplatenie 1.937,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. mája 2018, č.k. 11Csp/72/2017-75, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.764,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,88 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, ktorú sumu súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 3,5 % proti žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.937,44 eur spolu s vyčíslenými zmluvnými úrokmi vo výške 234,72 eur, 1.452,43 eur, zmluvnými úrokmi vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.937,44 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.937,44 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 39,28 eur a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 , § 9 ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnom spore a zákonných ustanovení súd posúdil žalobu žalobcu ako čiastočne dôvodnú. Uviedol, že na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach vrátane poistného po 56,29 eur, v celkovej sume 4.052,88 eur. poistenie bolo dohodnuté ako základný súbor poistenia. Ročná úroková sadzba bola 24,50%, RPMN bola určená vo výške 27,45%, priemerná RPMN 19,35%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 1.805,65 eur, termín konečnej splatnosti úveru bol 25.01.2020. Súd uviedol, že ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. vypočítava, čo predstavujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak
spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z čl. 2 zmluvy vyplývalo, že žalovaný žiada o poistenie schopnosti splácať úver výberom medzi základným súborom poistenia a komplexným súborom poistenia, a to vyznačením krížiku - základný súbor poistenia a spĺňa podmienky na vznik poistenia schopnosti splácať úver vo zvolenom súbore poistenia. V spodnej časti žiadosti o poistenie je malým písmom oproti textu o žiadosti o poistenie naformulované, okrem iného vyhlásenie klienta, že sa s týmito informáciami oboznámil, zvolené poistenie si vybral slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám a jeho finančnej situácii. Súd bol toho názoru, že žalovaný musel uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Vo formulári nebol priestor na odmietnutie poistenia a formulácia textu "žiadam o poistenie," ani grafické usporiadanie zmluvy neumožňovalo spotrebiteľovi uskutočniť voľbu, či poistenie uzatvára alebo neuzatvára. Umožňovalo mu sa len rozhodnúť medzi dvomi typmi poistenia. Formulár, ktorý použila banka, nemal varianty, ktoré by dávali dlžníkovi - žalovanému na výber. Formuláciou textu žiadosti o poistenie a zakomponovaním naformulovaného vyhlásenia dlžníka malým písmom do ostatného textu, banka takouto formou skryla pre spotrebiteľa text, o ktorom je dôvodné sa domnievať, že ujde pozornosti spotrebiteľa a ktorým si banka v konečnom dôsledku ošetrila samotné uzatvorenie zmluvy o poistení. Žalovaný súčasne jedným podpisom na zmluve o úvere podpísal aj tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho úkonu (poistnej zmluvy) a ktorej podmienky sú ďalej uvedené v úverových podmienkach (čl. 11 zmluvy). Nemožno uveriť tvrdeniu žalobcu, že poistenie ako také bolo dobrovoľné, nehovoriac o tom, že mesačné poistné predstavuje 3,29 €. Takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu poistenia schopnosti splácať úver vo formulári, ktorý banka použila a následné "vyhlásenie spotrebiteľa o slobodnom výbere poistenia, bez nátlaku," bola podľa názoru súdu nanúteným poistením žalovanému. Pokiaľ za takýchto okolností právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech žalovaného, pretože nezohľadňuje všetky náklady žalovaného. Ak právny predchodca žalobcu poukazoval na to, že poistenie nespadá do celkových nákladov spotrebiteľa, potom ho mal oddeliť od splátky. Pokiaľ ho do splátky uviedol, je údaj o splátkach zavádzajúci a vzhľadom na uvedené okolnosti v neprospech žalovaného. Výška mesačného poistného, ktoré bolo dohodnuté v zmluve o úvere ako základný súbor poistenia, napriek tomu, že nebolo zahrnuté medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., tak nepochybne navyšuje hodnotu celkových nákladov spotrebiteľského úveru a výpočet RPMN. Súd uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zák.č. 129/2010 Z.z. absentuje kogentná náležitosť, celková správne vypočítaná RPMN, celková správne vypočítaná čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. RPMN spolu s výškou poistného predstavuje 30,54 %, kým v zmluve je uvedená RPMN 27,45 %. Uvedené má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má tak povinnosť vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou, ktorú si reálne požičal a sumou, ktorú žalobcovi vrátil, t.j. 1.764,88 eur (poskytnutý úver vo výške 2.000 eur - uhradená suma na úvere vo výške 235,12 eur). K zaplateniu tejto sumy súd žalovaného zaviazal spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Súd priznal zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,88 eur (2.000 eur - úhrada ku dňu zosplatnenia vo výške 235,12 eur) od 21.11.2014, t.j. deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia. Ďalej súd uviedol, že na pojednávaní žalovaný požiadal o splátkový kalendár na súdom priznanú sumu žalobcovi. Žalovaný je nezamestnaný, nie je poberateľom žiadneho príjmu, žije v spoločnej domácnosti s 2 maloletými deťmi vo veku 2 a 5 rokov a s manželkou, ktorá je na materskej dovolenke a jediným príjmom celej rodiny je rodičovský príspevok manželky. S prihliadnutím na majetkové pomery žalovaného, súd na základe jeho žiadosti povolil splácať priznanú sumu žalobcovi v mesačných splátkach po 20 eur s lehotou splatnosti prvej splátky 25 dní od právoplatnosti rozsudku a každej ďalšej splátky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vzhľadom k tomu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, vo zvyšnej časti ohľadne sumy 172,56 eur na istinu, vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 1.687,15 eur a poplatkov za poistenie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rovnako tak zamietol žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy, ktorá prevyšuje súdom priznanú sumu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP a pomerne úspešnému žalobcovi v rozsahu 3,5 % (žalovaná suma 1.937,44 eur na istinu + 1.687,15 eur vyčíslené zmluvné úroky + 39,28 eur na poplatkoch = 3.663,87 eur, priznaná suma 1.764,88 eur, úspech žalobcu je 51,75 %, úspech žalovaného je 48,25 %, úspech žalobcu je tak po odpočítaní úspechu žalovaného vo výške 3,5 %) priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti. Uviedol, že tvrdenie súdu, že do celkových nákladov je potrebné zarátať aj poistné, je zjavne nepravdivé, absolútne nelogické a z ničoho ani nevyplýva, súd sa v tomto neopieral o žiaden dôkaz, ale len o svoj výlučný dohad. Z hľadiska svojej profesie on disponuje množstvom totožných zmlúv, pri ktorých nebolo dojednané poistenie úveru v prípade, ak si to klient neprial. V takom prípade by neboli zaškrtnuté vypĺňacie políčka uvedené pri možnosti zvolenia poistenia úveru a v kolónke „poistenie“ by bolo uvedené „bez poistenia“. Z uvedeného dôvodu sa tvrdenia súdu nezakladajú na ním tvrdených skutočnostiach. Navyše, žalovaný sám vypĺňal žiadosť o poskytnutie úveru, pričom ak by nezaškrtol žiadne z možností poistenia, táto doplnková služba k úveru by nebola poskytnutá. Aj z uvedeného možno podľa jeho názoru vyvodiť zrejmý záver, že tvrdenie súdu je zjavne nepravdivé a z ničoho (okrem dohadov súdu) nevyplýva. Opätovne dal do pozornosti skutočnosť, že poistenie úveru nepodmieňovalo poskytnutie úveru a ani ho nijako nezvýhodňovalo alebo neznevýhodňovalo a žalovaný mal možnosť odmietnuť uzatvorenie poistenia. Je zrejmé, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Nie je vôbec jasné, z akých skutočností súd pri svojej úvahe o nesprávne vypočítanej RPMN vychádzal, keď on na pojednávaní predložil súdu jednak rozpis splátok, ako aj výpočet RPMN a zároveň jasne uviedol, že poistenie úveru nepodmieňovalo získanie úveru a neuzatvorenie poistenia nijakým spôsobom neovplyvňovalo parametre úveru. Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016. Na základe uvedeného mal za to, že celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, pričom poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu SR. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.764,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.764,88 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, a to v špecifikovaných splátkach, odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
6. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zmluvu uzatvorenú dňa 03.12.2014 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s tým, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému pre absenciu náležitostí predpokladaných v zmluve v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorá mu bola poskytnutá, a to v sume 1.764,88 eur bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
9. Súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov okrem iného z dôvodu, že neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka nákladov bola v zmluve uvedená ako suma 1.805,65 eur, pričom odvolací súd zistil, že celková čiastka nákladov je v skutočnosti vo výške 2.052,88 eur - súčin výšky splátky vo výške 56,29 eur a počtu splátok 72 a odpočítanie výšky úveru v sume 2.000 eur.
10. Ako správne súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, v zmluve o úvere, uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je uvedená celková výška nákladov 1.805,65 eur, čo je v súčte s istinou 2.000 eur suma 3.805,65 eur. Žalovaný však mal úver splatiť v 72 splátkach po 56,29 eur, čo je celkovo v súčine suma 4.052,88 eur, teda suma vyššia, než je súčet istiny a celkovej výšky nákladov, ktoré sú v zmluve uvedené. Pokiaľ je aj zo sumy splátky odpočítaná suma 3,29 eur ako poplatok za poistenie (o ktorom žalobca tvrdí, že nebol podmienkou poskytnutia úveru a preto nemá byť započítaný do RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa), tak zostane suma 53 eur, ktorá je podľa žalobcu výškou splátky istiny a úroku. V tomto prípade bude súčin počtu splátok 72 a výšky splátky 53 eur a následnom odpočítaní výšky úveru v sume 2.000 eur suma 3.816 eur, teda aj tak suma vyššia, než je súčet istiny a celkových nákladov, ktoré sú uvedené v zmluve. V zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa.
11. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov spotrebiteľa 1.805,65 eur pri súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 56,29 eur a počte splátok úveru 72, je nepochybné, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve (celková výška nákladov spotrebiteľa 1.805,65 eur + výška úveru 2.000 eur), je v rozpore so skutočnou celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (56,29 eur x 72 = 4.052,88 eur - 2.000 eur = 2.052,88 eur). Takýto rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, a preto možno dôvodne poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere).
12. V predmetnej veci je ďalej spor v otázke, či stranami dojednané poistenie schopnosti splácania úveru bolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd má za to, že žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má teda charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 2. zmluvy naopak vyplýva skutočnosť, že dlžník si mohol vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia (základný alebo komplexný). Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný mohol odmietnuť ponúkané poistenie.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu malo byť poistenie nevyhnutne zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky nákladov spojených s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedených v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalobca nesprávne uvádzal náklady úveru, takýto úver je
potrebné pre absenciu náležitosti uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie.
14. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom z dôvodu, že rozsudok nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe akých úvah, s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel k právnemu názoru, vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.
15. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti ( výrok II.) a v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).