Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-16-2019.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, IČO: 36613843 proti žalovanej X. E.R., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom P. XXXX/X, J. Q., o zaplatenie 577,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 20. 2. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 577,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 577,24 eur od 22. 5. 2018 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 uzatvorila so žalovanou 5. 11. 2001 zmluvu č. 331912338 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú uvedené v tejto zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a preto právny predchodca žalobcu podaním z 18. 3. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do uplynutia výpovednej doby uvedenej v tomto podaní. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 21. 5. 2018 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 733,46 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 577,24 eur, úroku vo výške 32,14 eur, úroku z omeškania vo výške 47,38 eur a poplatkov vo výške 76,70 eur (v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok.) Po postúpení pohľadávky žalovaná nevykonala žiadnu úhradu. Žalovaná suma tak predstavuje 577,24 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 156,22 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku vo výške 32,14 eur, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 47,38 eur a neuhradených poplatkov vo výške 76,70 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si však uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to od 22. 5. 2018, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V podaní doručenom na tunajší súd 6. 5. 2019 žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia zo žaloby, keď uviedol, že 31. 7. 2002 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo (v jej časti I.) poskytnutie kontokorentného
úveru. Následne 15. 12. 2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo (v časti I. bod 4.) poskytnutie povoleného prečerpania. Dňa 10. 8. 2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bolo (v časti I. bod 3.) poskytnutie povoleného prečerpania. Dňa 4. 12. 2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Žalobca ďalej poukázal na to, že zostatok na účte žalovanej k 10. 4. 2006 bol vo výške mínus 42,42 eur. Následne uviedol, že debetné operácie pozostávajúce z debetných operácií žalovanej (výber kartou, platba kartou a odchádzajúce platby z účtu) boli vo výške 107.720,53 eur, poplatky vo výške 1.278,01 eur, debetné úroky vo výške 176,11 eur a zmluvné úroky z omeškania vo výške 10,57 eur. Kreditné operácie (úhrady žalovanej) zase predstavujú sumu 108.532,68 eur. Rozdiel v sumách debetných a kreditných operácií na predmetnom účte žalovanej ku dňu vypovedaniu zmluvy/vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku, t.j. ku 16. 2. 2013 predstavoval 694,95 eur, a pozostával z istiny vo výške 577,24 eur, poplatkov vo výške 76,70 eur, riadneho úroku vo výške 32,14 eur a úroku z omeškania vo výške 8,87 eur. Žalovaná suma 577,24 eur teda predstavuje neuhradenú istinu úveru.
3. K uvedenému doplňujúcemu podaniu žalobca pripojil ako listinné dôkazy výpisy z predmetného účtu za obdobie od 3. 4. 2006, resp. od 10. 4. 2006 do 17. 5. 2018.
4. Prípisom z 22. 5. 2019 tunajší súd vyzval zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia predložil všetky výpisy z účtu žalovanej, teda aj výpisy za obdobie od vzniku právneho vzťahu založeného zmluvou o účte z 5. 11. 2001 do 3. 4. 2006 (žalobca dovtedy predložil len výpisy z účtu od 3. 4. 2006), a požiadal ho, aby v určenej lehote tiež uviedol skutkové tvrdenia o debetných a kreditných operáciách na tomto účte za celú dobu trvania právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, teda za obdobie od 5. 11. 2001, obdobným spôsobom, ako ich opísal vo svojom doplňujúcom vyjadrení doručenom na súd 6. 5. 2019, kde sa však vyjadroval len pre obdobie od 10. 4. 2006.
5. Táto výzva bola zástupcovi žalobcu doručená 27. 5. 2019 na základe elektronickej fikcie doručenia (viď doručenka nalepená na zadnej strane č.l. 368 spisu.)
6. Žalobca sa tejto výzve súdu ani sčasti nevyhovel.
7. Žalovaná sa (napriek výzve súdu) k žalobe a jej doplneniu doručenému na tunajší súd 6. 5. 2019 nijako nevyjadrila.
8. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovanej možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 23. 7. 2019 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne tunajším súdom verejne vyhlásený 19. 9. 2019.
9. Súd na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom označené a pripojené dôkazy (žalovaná nenavrhovala vykonať žiadne dôkazy.)
10. Zo zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej 5. 11. 2001 medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal zriadiť a viesť účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pre žalovanú ako majiteľa tohto účtu. Ako minimálny zostatok na tomto účte bola stanovená suma 500 Sk. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu pre kreditný zostatok a pre nepovolený debetný zostatok, v zmluve bol poukaz na to, že tieto sadzby budú vyhlasované právnym predchodcom žalobcu.
11. Zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 19. 11. 2001 vyplynulo, že k č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX bola právnym predchodcom žalobcu žalovanej vydaná banková platobná karta.
12. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 31. 7. 2002 (v časti I. - predmet zmluvy) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej kontokorentný úver č. XXXXXXXXXX/X s výškou úverového rámca 15.000 Sk, úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, splatnosťou úrokov mesačne - ku koncu mesiaca, (zmluvným) úrokom z omeškania vo výške 26,40 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úverového rámca, úrokom z prečerpania vo výške 26,40 % ročne, poplatkom za správu úveru vo výške 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne s tým, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 31. 7. 2003. V záverečných ustanoveniach tejto zmluvy (čl. X. bod 1.) sa uvádza, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa však vždy predlžuje o 1 rok, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, max. však do dosiahnutia 65 roku veku dlžníka.
13. Z dodatku č. 01 k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvoreného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 21. 3. 2005 súd zistil, že títo účastníci zmluvy sa dohodli na zmene pôvodnej zmluvy o bežnom účte z 5. 11. 2001 - zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, a predmetom zmluvy (v znení zmeny) bolo zriadenie účtu právnym predchodcom žalobcu pre žalovanú ako majiteľa účtu.
14. Z dodatku č. 01 k zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X uzatvoreného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 21. 3. 2005 vyplynulo, že dopĺňa zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X z 31. 7. 2002, a to tak, že v čl. I. sa dopĺňa text nasledovného znenia: „Uvedená úroková sadzba, výška a splatnosť poplatkov je platná ku dňu podpisu zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby, výšky poplatkov a splatnosti poplatkov sa riadi všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 1. 8. 2002“. Ďalej v rámci tohto dodatku došlo tiež k dohode, že čl. II. až X. zmluvy z 31. 7. 2002 o kontokorentnom úvere sa nahradia čl. II. až III., pričom podľa nového čl. II. sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy žalovanej ako dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať voči dlžníkovi pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do konečnej splatnosti, v rozsahu úverového rámca dohodnutého v čl. I. zmluvy z 31. 7. 2002 o kontokorentnom úvere. Veriteľ je oprávnený odmietnuť vykonať príkaz dlžníka na prevod alebo výber finančných prostriedkov realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu výšky úverového rámca. Podľa nového čl. III. zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka od podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň konečnej splatnosti, ktorý je v základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.
15. Zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 15. 12. 2008 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka EXTRA PLUS, ako aj poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úveru a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro-podnikateľom účinných od 1. 7. 2007, a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu.
16. Zo zmluvy o osobnom účte z 10. 8. 2011 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd zistil, že jej predmetom bolo zriadenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, zmena balíka EXTRA PLUS na osobný účet a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úveru a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro-podnikateľom účinných od 1. 7. 2007, a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu.
17. Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 4. 12. 2013 mal súd preukázané, že k číslu účtu XXXXXXXXX/XXXX bola žalovanej ako majiteľovi účtu poskytnutá platobná karta typu VISA Electron, čip CTLS.
18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/CE uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom 21. 5. 2018 (v spojení so špecifikujúcou prílohou tejto zmluvy na č.l. 19 spisu) súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu ešte pred podaním žaloby, čím bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
19. Z výpisov z účtu na č.l. 138 až 362 spisu vyplynuli výšky vkladov, resp. výberov za obdobie od 3. 4. 2006 až do 17. 5. 2018, ako aj výšky jednotlivých zostatkov v tomto období. Z výpisov z tohto účtu k 3. 4. 2016 vyplýva, že zostatok na účte bol mínus 1.277,9 Sk (42,43 eur.)
20. Takt zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere z 31. 7. 2002, ďalej len „zákon o spotrebiteľskom úvere“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
23. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
24. Podľa § 710 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere z 31. 7. 2002, ďalej len „OBZ“) ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20020101.html>)
25. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Zmluva o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 5. 11. 2001 je zmluvou o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy.) Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k dodatku č. 01 k zmluve o bežnom účte z 21. 3. 2005.
27. Zmluva o kontokorentnom úvere uzatvorená 31. 7. 2002 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri tejto zmluve však prichádza do úvahy aj aplikácia § 710 v spojení s § 497 OBZ. Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k dodatku č. 01 k zmluve o kontokorentnom úvere z 21. 3. 2005 a k zmluve o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z 15. 12. 2008, ktorej predmetom bolo takisto poskytnutie povoleného prečerpania (v čl. I. bod 4.)
28. Vzhľadom na to, že žalobca (a to napriek výzve súdu z 22. 5. 2019), ktorá mu bola riadne doručená, nepredložil výpisy z predmetného účtu (z ktorých by si súd mohol aspoň vyvodiť potrebné skutkové tvrdenia) a ani neuviedol skutkové tvrdenia o debetných a kreditných operáciách na predmetnom účte za obdobie od vzniku úverového vzťahu (ktorý vznikol na základe zmluvy o kontokorentnom úvere z 31. 7. 2002, v modifikácii jej dodatku č. 01 z 21. 3. 2005, pričom pre absenciu oznámenia žalovaného o nepredĺžení zmluvy trval nepretržite do 3. 4. 2006), resp. aspoň za obdobie odkedy počas trvania tohto úverového vzťahu vznikol na tomto účte prvýkrát debetný zostatok, až do 3. 4. 2006 (odvtedy najskôr žalobca uvádzal skutkové tvrdenia o debetných a kreditných operáciách, a odvtedy najskôr predložil
výpisy z účtu), možno mať za to, že žalobca neuniesol nevyhnutné bremeno tvrdenia potrebné pre rozhodnutie o žalobnom nároku a neuniesol v tomto smere ani dôkazné bremeno, čo nevyhnutne viedlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa § 497 OBZ.
29. Zo skutkových tvrdení v doplňujúcom podaní žalobcu doručenom 6. 5. 2019 (ako aj predložených výpisov z účtu) totiž vyplynulo, že k 3. 4. 2006 bol na tomto účte debetný zostatok vo výške - 42,42 eur, pričom žalobcom uvedené skutkové tvrdenia o debetných a kreditných operáciách sa týkali len obdobia trvania úverového vzťahu po 3. 4. 2006. Avšak pre rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku je potrebné poznať aj údaje o debetných a kreditných operáciách na účte za obdobie od vzniku úverového vzťahu, resp. aspoň za obdobie od vzniku debetu v priebehu trvania úverového vzťahu (teda aj pred 3. 4. 2006.) Ku 3. 4. 2006 bol totiž debetný zostatok na účte - 42,42 eur, je preto zrejmé, že tento debetný zostatok musel prvýkrát vzniknúť niekedy (nevedno kedy) pred 3. 4. 2006. Keďže súd nemal k dispozícii skutkové tvrdenia a výpisy z účtu za uvedené obdobie (od vzniku úverového vzťahu, resp. aspoň od vzniku debetu v rámci úverového vzťahu do 3. 4. 2006), nemohol tak ani preskúmať, či jednotlivé debetné a kreditné operácie v tomto období boli v súlade so zákonom, a nemohol tak zistiť, či je výsledný debetný zostatok
- 42,42 eur (ako uplatnený nárok žalobcu k 3. 4. 2006) správny. Žalobca by si totiž napríklad mohol na ťarchu účtu ako debetnú položku neoprávnene započítavať poplatky, na ktoré by podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nárok, pretože neboli dojednané priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím by tak bol celkový výsledný debet - 42,42 eur k 3. 4. 2006 (uvedená na žalobcom najstaršom predloženom výpise z účtu) nesprávny, a tým by bol (aj v prípade, ak by boli všetky debetné a kreditné operácie uvedené žalobcom pre obdobie po 3. 4. 2006 v súlade so zákonom) žalobcom uvádzaný rozdiel celkových debetných a kreditných operácií na účte žalovanej (a z neho vychádzajúci uplatnený žalobný nárok) nesprávny. Samozrejme prichádzali by do úvahy aj iné nezákonné postupy, ktoré však súd nemôže preskúmať. Preto sú žalobcom uvedené skutkové tvrdenia o debetných a kreditných operáciách a poskytnuté výpisy z účtu (len) za obdobie po 3. 4. 2006 pre účely rozhodnutia o uplatnenom žalobnom nároku neupotrebiteľné.
30. Vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá, možno považovať žalovanú za plne úspešnú v tomto konaní, a preto by mala mať voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Avšak keďže z obsahu spisu mal súd preukázané, že pre pasivitu žalovanej jej žiadne trovy konania nemohli vzniknúť, rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.