Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-201-2023.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Subarea
52Ek/201/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., 2/ mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., obaja zast. zák. zástupcom G. H., trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., proti povinnému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX F., L., o vymoženie výživného, ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu Šafárikovo nám..., 811 02 Bratislava, ktorý ju vedie pod č.k. 360EX 57/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/201/2023 zo dňa 20.10.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/201/2023 zo dňa 20.10.2023 vydaného vyšším súdnym úradníkom z a m i e t a .
II. Oprávneným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/201/2023 zo dňa 20.10.2023 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Zákonná zástupkyňa oprávnených sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.01.2023 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 2885,00 Eur a bežného výživného vo výške 650 Eur na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/164/2017 zo dňa 23.01.2018, právoplatného dňa 07.03.2018 (ďalej len ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 13.02.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom exekútorského úradu Šafárikovo nám..., 811 02 Bratislava, ktorý ju vedie pod č.k. 360EX 57/23.
2. Povinný podal dňa 17.03.2023 podanie „Námietky voči exekúcii zo dňa 17.02.2023“, ktoré podanie podľa obsahu súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom povinný žiada zastaviť exekúciu, nakoľko má za to, že nastali okolnosti, ktoré zásadným spôsobom spochybňujú navrhovateľom deklarovaný vymáhaný nárok. Exekúciu považuje za neoprávnenú, lebo súd vydal exekučný titul na základe nepravdivých informácii, ktoré mu uviedla navrhovateľka. Keďže pri vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré zásadne z tohto dôvodu menia titul aj výšku vymáhaného nároku, má za to, že ide o dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný ešte dňa 06.04.2023 doplnil svoje podanie zo dňa 17.03.2023 o „doplnenie dôkazov proti exekúcii k č.k. 360EX 57/23, kde povinný uviedol, že oprávnená si v rozpise neuhradeného výživného mylne uviedla, že v období 6/2019 bolo výživné uhradené len vo výške 660 eur, pričom reálne bolo uhradené výživné vo výške 8.898 eur. Nakoľko pri predaji domu sa povinný rozhodol, že pošle zvýšenú splátku. Pričom jeho úmysel bol taký, že aj napriek tomu, že zaplatil niekoľko mesiacov dopredu, sa naďalej snažil platiť výživné v obvyklých splátkach. Uvedenú sumu 8.898 eur zaplatil prevodom vo výške 660 eur na účet G. H., sumu 4.119 eur na č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 4119 eur na č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, o čom priložil aj Potvrdenia o zrealizovaní prevodu. Posledné dve sumy uhrádzal v jeho mene kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy.
3. Uznesením sp. zn. 52Ek/201/2023 zo dňa 20.10.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden z dôvodov na zastavenie exekúcie ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by mal vplyv na výšku vymáhaného nároku, resp. jeho existenciu. K úhradám povinného vo výške 2 x 4119,00 eur na účty maloletých detí, súd uviedol, že tieto súd nepovažuje za splátku výživného, nakoľko z uvedených výpisov nevyplýva, že by sa jednalo o výživné a úhrady neboli urobené v prospech účtu matky maloletých detí. Súd zaviazal povinného na výživné vo výške po 325 Eur na oboch maloletých oprávnených k rukám matky maloletých vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti. Nakoľko si povinný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, dostal sa do omeškania s platbami jednotlivých splátok výživného, z čoho vyplýva, že povinnému za obdobie od marca 2018 do podania návrhu na vykonanie exekúcie vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 2885,00 Eur. Na základe oznámenia zákonného zástupcu oprávnených o prijatých platbách realizovaných povinným do rúk zákonného zástupcu oprávnených doručeného dňa 23.05.2023, súdny exekútor exekúciu v časti zročného výživného vo výške 2.510,- € zastavil. Súd skonštatoval, že exekúcia sa začala dôvodne a oprávnení sa domáhajú len toho, čo im priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul a v časti zročného výživného vo výške 1675 Eur, bežného výživného vo výške 650,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred počnúc dňom 15.06.2023, trov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 19,80 Eur a trov exekútora vo výške 384,60 Eur exekúcia naďalej trvá.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že okresný súd v napadnutom uznesení mylne uvádza: “úhrady neboli urobené v prospech účtu matky maloletých”. Oba tieto účty sú vedené na matku jeho maloletých dcér a uhradené čiastky 2 x 4119,00 Eur boli uhrádzané čisto z jeho 70% podielu z predaja rodinného domu, o čom dňa 17.04.2023 súdu doložil výpisy prevodov, z ktorých je celkom zrejmé, že sa jedná v oboch prípadoch o účty matky G. H.. To, že sa jednalo o dar, ako uvádza jeho exmanželka celkom vylučuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby bolo v plnom rozsahu zrušené uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici a bezodkladne zastavená exekúcia 360EX 57/23, ktorú vníma ako nedôvodnú, protiprávnu a podanú voči nemu šikanóznym spôsobom.
5. Predmetnú sťažnosť súd oprávneným na vyjadrenie nezasielal z dôvodu procesnej ekonómie, (nenavyšovania trov), nakoľko povinný v podanej sťažnosti neuvádzal žiadne nové argumenty a skutočnosti ako tie, ktoré boli predmetom návrhu na zatavenie exekúcie a ku ktorým skutočnostiam sa oprávnení cestou zákonnej zástupkyne vyjadrili. Z uvedeného vyjadrenia oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplýva, že títo nesúhlasia s predmetným návrhom, nakoľko finančné prostriedky poukázané povinným vo výške 8.898 eur nikdy neslúžili na účely výživného a takisto ani predmetné účty maloletých detí neboli zriadené za týmto účelom. K ich založeniu došlo tesne pred predajom nehnuteľností, aby im mohli tieto finančné prostriedky darovať. V povinným predložených prevodných príkazoch je jasne uvedený účet, ako aj pôvod finančných prostriedkov. Tieto dávali deťom spoločne z predaja ich spoločnej nehnuteľnosti, a teda v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o akejkoľvek zvýšenej splátke výživného do budúcnosti zo strany povinného. Jeho tvrdenia sú zavádzajúce a nie sú založené na pravdivých skutočnostiach.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Nad rámec skutočností uvádzaných vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení súd udáva nasledovné:
12. Spornou v danom prípade je otázka, či finančný obnos vo výške 8.328 eur realizovaný dňa 12.06.2019 v dvoch splátkach a to na účty č: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (suma 4119 eur) a č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (suma 4119 eur) je plnením zo strany povinného z titulu vyživovacej povinnosti v prospech oprávnených.
13. V danom prípade súd mal preukázané, že povinný v júni 2019 uhradil sumu 660 eur prevodom – na osobný účet G. H. č. D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Suma 660 eur realizovaná v prospech účtu G. H. č. účtu: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je plnením zo strany povinného z titulu plnenia vyživovacej povinnosti v prospech oprávnených, čo zákonná zástupkyňa maloletých nepoprela. Spornou je však skutočnosť ohľadom realizovanej úhrady sumy 8328 eur v prospech účtov č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (suma 4119 eur) a č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (suma 4119 eur). Príjemcom uvedených platieb je G. H. t.j. matka maloletých detí (oprávnených), pričom odosielateľom uvedenej platby bol A. K. G. E. - dôvodom finančné operácie – kúpa nehnuteľnosti. Z uvedených listinných dôkazov možno dať za pravdu tvrdeniam oprávnených, že uvedené prostriedky poukázané na dva samostatné účty boli plnením zo strany rodičov maloletých detí ako dar z titulu predaja nehnuteľnosti, keď odosielateľom uvedenej finančnej čiastky je priamo kupujúci, pričom účel platby je poznámka je kúpa nehnuteľností (v poznámke k platbe nie je uvedené plnenie vyživovacej povinnosti). Javí sa nelogickým tvrdenie povinného, že uvedené finančné prostriedky boli poskytované za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti vopred, keď bežné výživné povinný poukázal na účet matky maloletých detí č. účtu: D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a zvyšný finančný obnos vo výške 8328 eur bol poukázaný kupujúcim na dva samostatné účty – zriadené podľa vyjadrenia matky práve na účel poukázania daru pre maloleté detí. Rozporuplným je aj následné vyjadrenie povinného, že hoci poskytol výživné vopred, snažil sa naďalej platiť bežné výživné a naviac v máji roku 2023 z titulu zročného výživného poukázal matke maloletých detí finančnú čiastku 2510 eur, na základe ktorej súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v časti zročného výživného. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa javí ako pravdepodobné, že medzi účastníkmi po rozvode manželstva došlo k majetkovo-právnemu vysporiadaniu titulom predaja nehnuteľností tým spôsobom, že finančné prostriedky zložili na účty zriadené v prospech maloletých detí s tým, že vyživovacia povinnosť povinného voči maloletým deťom (oprávneným) tým nie je dotknutá. Súd naviac uvádza, že výživné sa platí v pravidelných mesačných splátkach, pričom úhrada výživného naraz je možná len v zákonnom stanovených prípadoch (tzv. tezaurácia výživného).
14. Na záver súd poznamenáva s poukazom na argumentáciu povinného ohľadom platenia výživného, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne (čo je aj prejednávaná vec), len ak sú splnené predpoklady ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
15. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
16. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods.1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie, za splnenie akých podmienok je súdny exekútor povinný zastaviť exekúciu pri vymáhaní bežného výživného:
17. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného pozadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
18. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
19. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, bolo potrebné sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/201/2023 zo dňa 20.10.2023 ako nedôvodnú zamietnuť.
20. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávneným ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávneným žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (týmto sťažnosť povinného na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávneným 1/ a 2/ náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).