Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich MVDr. Jána Stahorského a Mgr. Márie Juraškovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.9.2019 v Trebišove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

U. P. , nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., C. M. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v J. M.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

1/ - dňa 24.2.2019 v čase okolo 09.05 hod. došiel na križovatku ulíc U. a X. pri areáli kúpaliska v Z., kde zozadu pristúpil k poškodenej R. P., nar. XX.X.XXXX, chytil rukami jej kabelku, ktorú mala prevesenú cez ľavé rameno a snažil sa jej ju stiahnuť dole, kde následkom zápasu poškodená R. P. spadla na zem, rukami držala kabelku za rúčky, kde aj napriek odporu poškodenej jej kabelku vytrhol z ruky, pričom rúčky sa odtrhli a on s kabelkou, v ktorej sa nachádzali dioptrické okuliare v puzdre, modlitebná knižka a kľúče od domu, utiekol do mestského parku, čím takto poškodenej R. P., nar. XX.X.XXXX, spôsobil škodu vo výške 90,- €, pričom obžalovaný U. P. sa skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2002 sp.zn. bol právoplatne odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa , Tr. zákona () k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 23.5.2014, a taktiež rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2007 sp.zn. bol právoplatne odsúdený pre zločin lúpeže podľa Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 18.4.2013,

2/ - dňa 24.2.2019 v čase okolo 11.50 hod. v mestskom parku v Z. pri mauzóleu grófa L. R. počas toho, ako mu bola npráp. P. U., zaradeným ako referent oddelenia služobnej kynológie OR PZ Trebišov, I.: 2X9 XXX, v zmysle obmedzená osobná sloboda v súvislosti s prípadom zločinu lúpeže podľa Tr. zákona vedenom pod sp.zn. D.-XXX/X-X.-XXXX, tak s nožom v ruke s čepeľou o dĺžke XX cm, ktorý vybral zo svojej bundy, fyzicky zaútočil na poškodeného npráp. P. U. tak, že zdvihol pravú ruku s nožom a snažil sa ho bodnúť do oblasti trupu, pričom poškodený npráp. P. U. rýchlo uskočil dozadu a vyhol sa bodnutiu, následne boli voči obžalovanému použité donucovacie prostriedky, a to použitie služobného psa podľa , a použitie zbrane a varovného výstrelu do vzduchu podľa , , kde obžalovaný aj napriek použitým donucovacím prostriedkom sa pokúsil o útek a s nožom v ruke sa snažil bodnúť služobného psa CIRONA, ktorý ho za bundu stiahol na zem, pričom od konania upustil, až keď mu služobný pes chytil pravú ruku s nožom a nôž mu vypadol na zem, pričom poškodenému npráp. P. U. nespôsobil žiadne zranenie,

t e d a

v bode 1/ rozsudku:

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a uvedený trestný čin spáchal napriek tomu, že už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody,

v bode 2/ rozsudku:

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku:

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona),

v bode 2/ rozsudku:

- zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona).

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zákona (per analogiam) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- 1 ks čepeľ kuchynského noža o dĺžke 25 cm,

- 1 ks otvárací nôž s drevenou rúčkou.

odôvodnenie:

Na obžalovaného U. P. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona) a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona). Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami poškodených a svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle , , , a a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výške ukladaného trestu.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania oboch skutkov netrpel na duševnú chorobu, pričom sa u neho jedná o nevyrovnanú simplexnú osobnosť s asociálnymi rysmi, podpriemerný intelekt a syndróm závislosti od toluénu. Schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania ako aj schopnosť svoje konanie ovládať v čase oboch činov bola u neho zmenšená pod vplyvom návykovej látky, teda úplná neschopnosť rozpoznať ani ovládať svoje konanie u obžalovaného pod vplyvom návykovej látky zistená nebola. U obžalovaného bol znalcom zistený syndróm závislosti od toluénu, a aj spáchanie oboch trestných činov podľa znalca priamo súvisí s jeho požitím. Obžalovaný nie je duševne chorý, chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode za triezveho stavu a bez požitia návykovej látky nie je pre spoločnosť nebezpečný, pod vplyvom návykovej látky sa však obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Ochranné psychiatrické liečenie podľa znalca nie je potrebné a ochranné protitoxikomanické liečenie by vzhľadom na neochotu obžalovaného liečiť sa nesplnilo svoj účel.

Z ďalšieho znaleckého posudku znalca z odboru psychológia vyplynulo, že v profile osobnosti obžalovaného dominujú markéry emočnej instability a asociálnych prejavov, chýba okruh tzv. vyšších citov a empatických schopností, ktoré sú podmienkou prežívania autentických pocitov viny. Agresívne pohnútky obžalovaného síce nepredstavujú dominantnú motivačné ani osobnostnú črtu, ale sklon k takému správaniu u obžalovaného závisí od pocitu ohrozenia v určitej situácii, ktorú pri jeho nízkej flustračnej tolerancii s vysokou pravdepodobnosťou spustí aj minimálny pocit ohrozenia, ktorý nemusí korešpondovať s reálnym ohrozením v danej situácii. Kognitívne schopnosti obžalovaného sú na hranici slabšieho priemeru a ľahkej subnormy, takže orientácia v bežných situáciách môže pre neho predstavovať problém, na ktorý jeho rozumové schopnosti nepostačujú, pričom vyšetrením neboli zistené markéry psychopatologickej poruchy ani choroby. Resocializácia obžalovaného je vzhľadom k úrovni rozumových schopností aj profilu jeho osobnosti z psychologického hľadiska iba minimálna, nie však nemožná, takže nemožno vylúčiť možnosť nápravy obžalovaného pri realizácii trestu odňatia slobody na dobu 25 rokov.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.8.2011 sp.zn. je zrejmé, že obžalovaný bol týmto rozhodnutím prepustený z ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré vykonával v ambulantnej forme na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2007 sp.zn. , pričom dôvodom tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že účel ochranného liečenia nebolo možné dosiahnuť pre rezistenciu obžalovaného k ochrannej liečbe.

Trestnými spismi, týkajúcimi sa niektorých predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, mal súd za preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2002 sp.zn. bol obžalovaný odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa , Tr. zákona () a iné trestné činy k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 23.5.2014. Obžalovaný bol pre trestný čin lúpeže podľa Tr. zákona odsúdený aj právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2007 sp.zn. , ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 8.4.2013.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný celkovo 4x, okrem vyššie uvedených dvoch odsúdení pre trestný čin lúpeže bol odsúdený v roku 1999 pre trestný čin krádeže podľa Tr. zákona (), kde sa v dôsledku amnestie zo dňa 14.12.2000 na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. V roku 2006 bol obžalovaný odsúdený aj pre trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zákona (), a trestný čin krádeže podľa , Tr. zákona (), kde zo 16 mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody bol 31.1.2007 podmienečne prepustený, avšak v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa neosvedčil a zvyšok trestu vykonal dňa 23.9.2015.

Z prečítaných listinných dôkazov taktiež vyplynulo, že z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný. Pred vzatím do väzby bol bez pracovného pomeru a doposiaľ nikdy nikde nepracoval. Je nemajetný a bez legálneho zdroja príjmu finančných prostriedkov.

Z právneho hľadiska naplnil obžalovaný svojim konaním špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku všetky pojmové znaky skutkových podstát zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona) a zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona). Okolnosťou podmieňujúcou použite vyššej trestnej sadby je v prípade zločinu lúpeže spáchanie činu na chránenej osobe (t.j. osobe vyššieho veku, ktorou je potrebné rozumieť osobu staršiu ako 60 rokov) a v prípade zločinu útoku na verejného činiteľa spáchanie činu so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania. Subjektívna stránka trestného činu je pri oboch zločinoch daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Zároveň u neho boli zistené dve priťažujúce okolnosti, ktorými sú spáchanie viacerých trestných činov, t.j. viac ako jedného trestného činu (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a skutočnosť, že už bol za trestnú činnosť odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, predovšetkým však na ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin lúpeže podľa § 188 Tr. zákona, ktorý už bol za takýto trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

S poukazom na uvedené ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle , že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, považoval súd za primerané, spravodlivé a pre splnenie účelu trestu v zmysle Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 21 rokov, pričom ukladaný trest bol obžalovanému znížený s analogickým použitím Tr. zákona (uvedené ustanovenie umožňuje súdu znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu). Vzhľadom na skutočnosť, že premetom trestného konania proti obžalovanému boli dva trestné činy, mu bol trest ukladaný ako trest úhrnný, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich prísnejšie trestný (t.j. na trestný čin podľa Tr. zákona).

Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia zodpovedá zisteniu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

V súvislosti s takto uloženým trestom (analogicky zníženým podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona) súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017 sp.zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno uvedené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológia neboli u obžalovaného splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko jednou z týchto podmienok je aj zistenie, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov (čo znalec pripustil v rovine minimálnej možnosti).

Z dôvodu, že obžalovanému boli v priebehu prípravného konania zaistené doličné veci, ktoré boli preukázateľne použité pri spáchaní prejednávanej trestnej činnosti (čepeľ kuchynského noža a otvárací nôž s drevenou rúčkou), uložil súd obžalovanému aj trest prepadnutia veci, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa v zmysle § 60 ods. 5 Tr. zákona stáva štát.

Záverom súd dodáva, že aj keď sa obžalovaný prejednávanej trestnej činnosti dopustil pod vplyvom omamných látok, nebolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie, a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia ako aj na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.8.2011 sp.zn. , z ktorých je zrejmé, že vzhľadom na osobu obžalovaného by účel ochranného liečenia nebolo možné dosiahnuť. Predmetom trestného konania nebolo ani rozhodovanie o náhrade škody, ktorú obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej Anne Prokopičovej, keďže táto si nárok na náhradu spôsobenej škody voči obžalovanému v trestnom konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.