Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_3T-75-2019.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich MVDr. Jána Stahorského a Mgr. Márie Juraškovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.9.2019 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
U. P. , nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., C. M. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v J. M.,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
1/ - dňa 24.2.2019 v čase okolo 09.05 hod. došiel na križovatku ulíc U. a X. pri areáli kúpaliska v Z., kde zozadu pristúpil k poškodenej R. P., nar. XX.X.XXXX, chytil rukami jej kabelku, ktorú mala prevesenú cez ľavé rameno a snažil sa jej ju stiahnuť dole, kde následkom zápasu poškodená R. P. spadla na zem, rukami držala kabelku za rúčky, kde aj napriek odporu poškodenej jej kabelku vytrhol z ruky, pričom rúčky sa odtrhli a on s kabelkou, v ktorej sa nachádzali dioptrické okuliare v puzdre, modlitebná knižka a kľúče od domu, utiekol do mestského parku, čím takto poškodenej R. P., nar. XX.X.XXXX, spôsobil škodu vo výške 90,- €, pričom obžalovaný U. P. sa skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2002 sp.zn. 2T/237/2002 bol právoplatne odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 23.5.2014, a taktiež rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2007 sp.zn. 1T/77/2007 bol právoplatne odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 18.4.2013,
2/ - dňa 24.2.2019 v čase okolo 11.50 hod. v mestskom parku v Z. pri mauzóleu grófa L. R. počas toho, ako mu bola npráp. P. U., zaradeným ako referent oddelenia služobnej kynológie OR PZ Trebišov, I.: 2X9 XXX, v zmysle § 85 ods. 2 Tr. poriadku obmedzená osobná sloboda v súvislosti s prípadom zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona vedenom pod sp.zn. D.-XXX/X-X.-XXXX, tak s nožom v ruke s čepeľou o dĺžke XX cm, ktorý vybral zo svojej bundy, fyzicky zaútočil na poškodeného npráp. P. U. tak, že zdvihol pravú ruku s nožom a snažil sa ho bodnúť do oblasti trupu, pričom poškodený npráp. P. U. rýchlo uskočil dozadu a vyhol sa bodnutiu, následne boli voči obžalovanému použité donucovacie prostriedky, a to použitie služobného psa podľa § 53 ods. 1 písm. a), písm. e) Zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. a použitie zbrane a varovného výstrelu do vzduchu podľa § 60 písm. a), písm. e) Zákona NR SR č. 171/1993 Z.z., kde obžalovaný aj napriek použitým donucovacím prostriedkom sa pokúsil o útek a s nožom v ruke sa snažil bodnúť služobného psa CIRONA, ktorý ho za bundu stiahol na zem, pričom od konania upustil, až keď mu služobný pes chytil pravú ruku s nožom a nôž mu vypadol na zem, pričom poškodenému npráp. P. U. nespôsobil žiadne zranenie,
t e d a
v bode 1/ rozsudku:
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a uvedený trestný čin spáchal napriek tomu, že už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody,
v bode 2/ rozsudku:
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),
č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku:
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona),
v bode 2/ rozsudku:
- zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona).
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 47 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zákona (per analogiam) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks čepeľ kuchynského noža o dĺžke 25 cm,
- 1 ks otvárací nôž s drevenou rúčkou.
odôvodnenie:
Na obžalovaného U. P. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona) a zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona). Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami poškodených a svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výške ukladaného trestu.
Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania oboch skutkov netrpel na duševnú chorobu, pričom sa u neho jedná o nevyrovnanú simplexnú osobnosť s asociálnymi rysmi, podpriemerný intelekt a syndróm závislosti od toluénu. Schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania ako aj schopnosť svoje konanie ovládať v čase oboch činov bola u neho zmenšená pod vplyvom návykovej látky, teda úplná neschopnosť rozpoznať ani ovládať svoje konanie u obžalovaného pod vplyvom návykovej látky zistená nebola. U obžalovaného bol znalcom zistený syndróm závislosti od toluénu, a aj spáchanie oboch trestných činov podľa znalca priamo súvisí s jeho požitím. Obžalovaný nie je duševne chorý, chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode za triezveho stavu a bez požitia návykovej látky nie je pre spoločnosť nebezpečný, pod vplyvom návykovej látky sa však obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Ochranné psychiatrické liečenie podľa znalca nie je potrebné a ochranné protitoxikomanické liečenie by vzhľadom na neochotu obžalovaného liečiť sa nesplnilo svoj účel.
Z ďalšieho znaleckého posudku znalca z odboru psychológia vyplynulo, že v profile osobnosti obžalovaného dominujú markéry emočnej instability a asociálnych prejavov, chýba okruh tzv. vyšších citov a empatických schopností, ktoré sú podmienkou prežívania autentických pocitov viny. Agresívne pohnútky obžalovaného síce nepredstavujú dominantnú motivačné ani osobnostnú črtu, ale sklon k takému správaniu u obžalovaného závisí od pocitu ohrozenia v určitej situácii, ktorú pri jeho nízkej flustračnej tolerancii s vysokou pravdepodobnosťou spustí aj minimálny pocit ohrozenia, ktorý nemusí korešpondovať s reálnym ohrozením v danej situácii. Kognitívne schopnosti obžalovaného sú na hranici slabšieho priemeru a ľahkej subnormy, takže orientácia v bežných situáciách môže pre neho predstavovať problém, na ktorý jeho rozumové schopnosti nepostačujú, pričom vyšetrením neboli zistené markéry psychopatologickej poruchy ani choroby. Resocializácia obžalovaného je vzhľadom k úrovni rozumových schopností aj profilu jeho osobnosti z psychologického hľadiska iba minimálna, nie však nemožná, takže nemožno vylúčiť možnosť nápravy obžalovaného pri realizácii trestu odňatia slobody na dobu 25 rokov.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.8.2011 sp.zn. 2Nt/68/2011 je zrejmé, že obžalovaný bol týmto rozhodnutím prepustený z ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré vykonával v ambulantnej forme na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2007 sp.zn. 1T/77/2007, pričom dôvodom tohto rozhodnutia bola skutočnosť, že účel ochranného liečenia nebolo možné dosiahnuť pre rezistenciu obžalovaného k ochrannej liečbe.
Trestnými spismi, týkajúcimi sa niektorých predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, mal súd za preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.6.2002 sp.zn. 2T/237/2002 bol obžalovaný odsúdený pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) a iné trestné činy k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 23.5.2014. Obžalovaný bol pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona odsúdený aj právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2007 sp.zn. 1T/77/2007, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, ktorý vykonal dňa 8.4.2013.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný celkovo 4x, okrem vyššie uvedených dvoch odsúdení pre trestný čin lúpeže bol odsúdený v roku 1999 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b) Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), kde sa v dôsledku amnestie zo dňa 14.12.2000 na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. V roku 2006 bol obžalovaný odsúdený aj pre trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. g) Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), a trestný čin krádeže podľa § 247 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), kde zo 16 mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody bol 31.1.2007 podmienečne prepustený, avšak v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa neosvedčil a zvyšok trestu vykonal dňa 23.9.2015.
Z prečítaných listinných dôkazov taktiež vyplynulo, že z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný. Pred vzatím do väzby bol bez pracovného pomeru a doposiaľ nikdy nikde nepracoval. Je nemajetný a bez legálneho zdroja príjmu finančných prostriedkov.
Z právneho hľadiska naplnil obžalovaný svojim konaním špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku všetky pojmové znaky skutkových podstát zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona) a zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona). Okolnosťou podmieňujúcou použite vyššej trestnej sadby je v prípade zločinu lúpeže spáchanie činu na chránenej osobe (t.j. osobe vyššieho veku, ktorou je potrebné rozumieť osobu staršiu ako 60 rokov) a v prípade zločinu útoku na verejného činiteľa spáchanie činu so zbraňou, teda závažnejším spôsobom konania. Subjektívna stránka trestného činu je pri oboch zločinoch daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Zároveň u neho boli zistené dve priťažujúce okolnosti, ktorými sú spáchanie viacerých trestných činov, t.j. viac ako jedného trestného činu (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a skutočnosť, že už bol za trestnú činnosť odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, predovšetkým však na ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin lúpeže podľa § 188 Tr. zákona, ktorý už bol za takýto trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
S poukazom na uvedené ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, považoval súd za primerané, spravodlivé a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 21 rokov, pričom ukladaný trest bol obžalovanému znížený s analogickým použitím § 39 ods. 4 Tr. zákona (uvedené ustanovenie umožňuje súdu znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu). Vzhľadom na skutočnosť, že premetom trestného konania proti obžalovanému boli dva trestné činy, mu bol trest ukladaný ako trest úhrnný, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich prísnejšie trestný (t.j. na trestný čin podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona).
Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia zodpovedá zisteniu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
V súvislosti s takto uloženým trestom (analogicky zníženým podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona) súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017 sp.zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno uvedené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológia neboli u obžalovaného splnené podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 47 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko jednou z týchto podmienok je aj zistenie, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov (čo znalec pripustil v rovine minimálnej možnosti).
Z dôvodu, že obžalovanému boli v priebehu prípravného konania zaistené doličné veci, ktoré boli preukázateľne použité pri spáchaní prejednávanej trestnej činnosti (čepeľ kuchynského noža a otvárací nôž s drevenou rúčkou), uložil súd obžalovanému aj trest prepadnutia veci, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa v zmysle § 60 ods. 5 Tr. zákona stáva štát.
Záverom súd dodáva, že aj keď sa obžalovaný prejednávanej trestnej činnosti dopustil pod vplyvom omamných látok, nebolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie, a to s poukazom na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia ako aj na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.8.2011 sp.zn. 2Nt/68/2011, z ktorých je zrejmé, že vzhľadom na osobu obžalovaného by účel ochranného liečenia nebolo možné dosiahnuť. Predmetom trestného konania nebolo ani rozhodovanie o náhrade škody, ktorú obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej Anne Prokopičovej, keďže táto si nárok na náhradu spôsobenej škody voči obžalovanému v trestnom konaní neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.