Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Er-2258-2008.pdf
PDF · 69.04 KB
Case nature
Area
Subarea
30Er/2258/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX F. I., zast. správcom podstaty: SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 4.078,33 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn.: EX 889/08, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti II. výroku uznesenia sp. zn. 30Er/2258/2008-49 zo dňa 22.5.2009 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 24.11.2008 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 042378*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 08.12.2008, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják. Exekučným titulom sú platobné výmery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV801/02946/2008 zo dňa 19.8.2008, č. PV801/02945/2008 zo dňa 19.8.2008, č. PV801/03004/2008 zo dňa 19.8.2008, č. PV801/03003/2008 zo dňa 19.8.2008.
2. Na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 22.10.2018 tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 30Er/2258/2008-49 zo dňa 22.5.2019 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 112,96 Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti II. výroku tohto uznesenia oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd po zastavení exekúcie mu uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 112,96 Eur a exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzom na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k danej otázke. Oprávnený mal za to, že v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Mal za to, že nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže zastavenie exekúcie oprávnený nezavinil, nie je mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, pričom poukázal na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP).
4. Ďalej oprávnený uviedol, že taktiež nie sú splnené podmienky podľa § 203 ods. 2 EP, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalej v sťažnosti uviedol, že súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk - odmenu, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp.
trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného.
5. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti nevyjadril, hoci mu bola doručená.
6. Podľa § 239 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona, súd prvej inštancie po zistení, že sťažnosť podal oprávnený, v koho neprospech bolo uznesenie vydané ako oprávnená osoba proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a túto oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote.
13. Sudca súdu prvej inštancie preskúmal podanú sťažnosť oprávneného a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v predmetnej exekučnej činnosti poukazuje na to, že vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vec právne posúdil podľa § 167f ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 3 EP a z Obchodného vestníka zistil, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 31Odk/338/2018, pričom predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 193/2018 dňa 5.10.2018.
14. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 24.11.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1, veta prvá zakotvila, že ak tento zákon v § 243i-243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
15. Oprávnený vo svojej sťažnosti v podstate namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 3 EP, keďže súd mal podľa jeho názoru v prípade rozhodovania o trovách exekúcie aplikovať ust. Exekučného poriadku platné a účinné do 31.12.2011, kedy Exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie § 203 ods. 3, ktoré bolo do Exekučného poriadku vnesené až novelou č. 348/2011. V predmetnej veci je zrejmé, že súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu a prikujúc § 57 ods. 2 EP v spojení s § 167 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vo vzťahu k tejto uvedenej námietke oprávneným súd poukazuje na významnú novelu Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z., touto novelou bolo ustanovenie § 203 doplnené o ods. 3, ktorý upravil problematiku priznania trov exekúcie práve v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, a to tak, že stanovil, že v takomto prípade znáša nevyhnutné trovy exekúcie oprávnený.
16. Uvedené ustanovenie bolo síce zavedené novelou č. 348/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť až dňa 1.1.2012, avšak vzhľadom na to, že predmetná novela neobsahuje žiadne interpolárne ustanovenia, je potrebné postupovať podľa všeobecnej zásady v zmysle ktorej nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konanie, ktoré bolo začaté pred prijatím novelizovaných znení a toto nové ustanovenie je potrebné aplikovať aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora v prípade exekúcie začatej dňa 19.1.2007 a teda súd sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného, že súd mal aplikovať procesný predpis účinný v čase začatia exekučného konania.
17. Vzhľadom na právny dôvod zastavenia exekúcie vyšší súdny úradník správne postupoval, keď po zistení, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 3 EP účinného do 31.3.2017 a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť oprávneného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§357 CSP).