Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cb/40/2019

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Marián Horvát - Agentúra zdravia a kultúry, s miestom podnikania Brodno 211, 010 01 Žilina, IČO: 50 236 211, proti žalovanému: ŠPORT PRESS, s.r.o., so sídlom Francisciho 4, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 330 789, o návrhu na zníženie dlžnej sumy, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.06.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako žaloba o zníženie vystavenej faktúry o 50 %. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je povinný žalovanému zaplatiť 475 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,005 % ročne z tejto sumy, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

2. Súd preskúmal obsah podania a v rámci predbežného právneho posúdenia veci dospel k záveru, že návrh, resp. žalobu možno považovať za zjavne nedôvodnú, a preto jej nie je možné vyhovieť. O tejto skutočnosti informoval žalobcu a zároveň ho podaním zo dňa 11.07.2019 vyzval , aby na základe uvedených skutočností oznámil, či na podanej žalobe trvá alebo či ju berie v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť. V predmetnej výzve súd žalobcovi oznámil, že ho nemôže súdnym rozhodnutím zaviazať, aby plnil, príp. vykonal niečo, čo od neho nikto súdnou cestou nežiada a čo je sám ochotný dobrovoľne plniť. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 15.07.2019. Žalobca v súdom stanovenej lehote na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

4. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

5. Podľa , stranami sú žalobca a žalovaný.

6. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa , žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Náležitosti žaloby vymedzuje v a nasl. tak, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žaloba vo veciach, kedy konanie nemožno začať iným zákonom dovoleným spôsobom, je základnou procesnou podmienkou, za splnenia ktorej môže súd konať a rozhodovať vo veci. Jej základnou náležitosťou je žalobný petit. Je dôležité, aby v žalobe žalobca jednoznačne formuloval, čoho sa žalobou domáha. Jednoznačná formulácia samotnej žaloby a petitu žaloby je významná z hľadiska ďalšieho postupu súdu aj preto, že súd žalobu podľa doručí žalovanému do vlastných rúk a vyzve ho, aby sa k žalobe písomne vyjadril. Žalovaný teda má zaujať stanovisko k tomu, čo žalobca žiada, t. j. má možnosť uznať, príp. neuznať nárok a formulovať obranu s označením dôkazov. Takýto postup je možný len za situácie, keď je zo žaloby jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha.

13. Súd sa domnieva, že žaloba žalobcu zodpovedá zákonným požiadavkám na jej obsah a formu, avšak napriek tomu dospel k presvedčeniu, že konanie v tejto veci nemožno viesť a musí byť zastavené.

14. Jedným z hlavných predpokladov na vydanie rozhodnutia vo veci samej je existencia sporových strán v kontradiktórnom postavení. Vzniknutý spor pritom vyplýva z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv jednej z týchto strán. Strana vystupujúca v procesnom postavení žalobcu sa obracia na nezávislý a nestranný súd za účelom ochrany práva, ktoré má základ v hmotnoprávnom predpise. Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu. ako predpis upravujúci postup strán sporu a súdu demonštratívnym spôsobom vypočítava druhy žalôb. Žaloba je forma procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Strana, ktorej právo je ohrozené alebo porušené, sa žalobou domáha jeho ochrany.

15. Po podaní žaloby na súde súd v priebehu celého konania skúma procesné podmienky konania, za splnenia ktorých môže konať a rozhodnúť. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom na poskytnutie súdnej ochrany ohrozených alebo poškodených práv (Števček, M. a kol., Komentár, C. H. Beck Praha 2016). Medzi procesné podmienky patrí aj procesná subjektivita, t. j. spôsobilosť byť stranou sporu. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Žalobca je subjekt práva, ktorý v žalobe kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne právo bolo porušené alebo ohrozené, a zároveň označí subjekt rušiteľa svojho práva, ktorým je žalovaný. Ďalšou procesnou podmienkou je, že návrh žalobcu musí byť vykonateľný, t. j. musí byť formulovaný takým spôsobom, aby po rozhodnutí súdu mohli nastať účinky zamýšľané žalobcom (obdobne viď ).

16. Súd podrobne preskúmal doručenú žalobu a konštatuje, že ju považuje za neprípustnú, nakoľko nie je možné, aby zaviazal žalobcu, aby plnil, príp. vykonal niečo, čo od neho nikto súdnou cestou nežiada a čo je sám ochotný dobrovoľne plniť. Je teda zrejmé, že v žalobe absentuje uvedenie ohrozeného, resp. porušeného práva žalobcu, ktoré by zároveň bolo poškodené, resp. ohrozené konaním alebo naopak

nekonaním žalovaného. Preto nie sú splnené podmienky na to, aby súd mohol žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu, nakoľko z jeho skutkových tvrdení nevyplýva, že jeho právo bolo ohrozené alebo porušené. To súčasne znamená, že vo veci nevystupuje subjekt, ktorý by bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, ktorý by si uplatňoval právo na súdnu ochranu svojho subjektívneho práva. Naopak, žalobca ad absurdum prenáša na súd ako orgán ochrany subjektívnych práv zodpovednosť riešiť vzniknutú nepriaznivú situáciu spojenú s jeho podnikaním (z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa dostal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti do stavu, kedy sa mu zväčšujú záväzky po lehote splatnosti a žiada, aby súd jeho záväzky znížil). Súčasne je potrebné uviesť, že na strane žalovaného nevystupuje subjekt, ktorý by bol pasívne vecne legitimovaný a voči ktorému by smerovala žaloba, čomu by zároveň zodpovedal materiálne vykonateľný petit. Žalobný návrh smeruje proti označenému žalobcovi, čo je za daných skutkových okolností neprípustné.

17. V nadväznosti na uvedené súd dospel k názoru, že vymedzené skutočnosti predstavujú nedostatok procesných podmienok konania, ktoré bránia tomu, aby súd na základe žaloby podanej žalobcom viedol voči žalovanému súdne konanie, a preto je namieste rozhodnúť o jeho zastavení.

18. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zastavenie tohto konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, na základe žaloby ktorého začalo konanie, ktoré muselo byť pre nedostatok podmienok konania zastavené. Trovy konania žalovaného, na náhradu ktorých by súd mohol zaviazať žalobcu, do dňa vydania tohto uznesenia preukázateľne nevznikli, a preto súd s poukazom na princíp efektívnosti konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.