Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-1408-2011.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/1408/2011
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika – Ministerstvo Vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., prechodne bytom D. X/XXXX, D., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Borisom Halásom, exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, Bratislava, o vymoženie sumy 20,- Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,40 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky poverením č. 5106 032359* zo dňa 14.07.2011, na podklade Návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2011 a exekučného titulu – Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste číslo A 0261345, vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II dňa 26.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2009 a vykonateľnosť dňa 11.02.2009, poveril pôvodného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, exekútorský úrad so sídlom Štefanovičova 20, Bratislava vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 20,- Eur s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 22.07.2011.
2. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Súd v priebehu konania súd zistil, že na majetok povinného bol ešte dňa 30.06.1999 Krajským súdom v Bratislave vyhlásený konkurz pod sp.zn. 38K/39/1995. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že exekučné konanie začalo ešte dňa 20.01.2011, podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
7. Podľa § 70b zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, konania začaté pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom k 03.08.1999, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu2a) na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
9. Vychádzajúc z uvedených skutočností a zákonných ustanovení má súd za to, že toto exekučné konanie začalo až po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, čím došlo k porušeniu § 14 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, keďže pre pohľadávku proti úpadcovi nebolo možné vykonávať exekúciu.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje súd vedenú exekúciu za neprípustnú, pretože ju nebolo možné vykonať, na tomto základe ju súd vyhlásil za neprípustnú a túto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 euro.
15. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
16. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Súdny exekútor si v podaní súdu doručenom dňa 03.12.2013 vyčíslil trovy exekúcie v sume 166,12 Eur, pozostávajúce z odmeny exekútora vo výške 106,23 Eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 32,20 Eur a DPH. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj predložený exekútorský spis v zmysle vyhlášky a Exekučného poriadku.
18. Z vyčíslených trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je možné priznať odmenu za doručovanie príkazov na začatie exekúcie bankám, v počte 15x z dôvodu, že sa nejedná o účelné, a teda nevyhnutné trovy exekúcie, keďže tieto úkony súdny exekútor vykonal v rozpore s ustanovením § 95 Exekučného poriadku, ktorý vyžaduje, aby príkazy na začatie exekúcie súdny exekútor doručoval do tej banky, ktorá vedie účet povinného. Súdny exekútor doručoval príkazy na začatie exekúcie rôznym bankám bez toho, aby najskôr postupom predpokladaným v ustanovení § 34 ods. 5 Exekučného poriadku zisťoval, či v konkrétnej banke má povinný vedený účet. Z uvedeného dôvodu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie banke, ako by tomu bolo v prípade zistenia bankového účtu povinného. K uvedenému súd dodáva, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu poskytnúť súdnemu exekútorovi odmenu za doručovanie exekučného príkazu do každej banky, vyjadril by to v ustanovení § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky tak ako to vyjadril v jej § 15 ods. 1 písm. g) až j).
19. Súdnemu exekútorovi preto patrí odmena za 4 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie jednej banke), spolu v sume 13,28 Eur, ktorá je zahrnutá v minimálnej odmene vo výške 33,19 Eur. Súd preto v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur.
20. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Súdny exekútor si vo vyčíslení súdu doručenom dňa 03.12.2013 uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov - poštovného v sume 32,20 Eur.
22. V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné za zaslanie žiadosti o udelenie poverenia súdu (1,40 Eur) a Upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému (2,80 Eur), ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením doručenky, a ktoré súvisí s úkonmi exekučnej činnosti.
23. Náhradu nákladov za vrátenie poverenia v sume 1,40 Eur súd súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že vrátenie poverenia nie je výkon exekučnej činnosti, ale iba administratívny úkon, ktorý bol uskutočnený v súvislosti s exekučnou činnosťou a ktorého náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky). Pokiaľ sa jedná o vyčíslené hotové náklady – poštovné za doručovanie Príkazov na začatie exekúcie 16 rôznym bankám, súd priznal súdnemu exekútorovi len náhradu výdavkov vynaložených na poštovné za doručenie tohto dokumentu jednej banke, a to z dôvodov uvedených vyššie.
24. Súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vynaložených na poštovné za doručovanie „Súčinnosti“ – Sociálna poisťovňa, miestne príslušná, Sociálna poisťovňa, ústredie a Okresný dopravný inšpektorát, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov nebolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením doručenky.
25. Predložením Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty č. E. súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd navýšil jeho odmenu o DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi navýšenie náhrady hotových výdavkov vynaložených na poštovné o DPH ako si to uplatnil vo vyčíslení súdu doručenom dňa 03.12.2013, nakoľko v poštovnom už je DPH zahrnuté.
26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
27. Zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie vyplýva zo skutočnosti, že podal návrh na vykonanie exekúcie už v čase, kedy bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a pohľadávku nebolo možné uplatniť v exekučnom konaní.
28. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,40 Eur (33,19 Eur odmena + DPH + 5,60 Eur poštovné), k náhrade ktorých v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
29. V tejto súvislosti súd uvádza, že Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-PS-1120/2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené súd ako oprávneného uviedol Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Malacky.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.