Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoEk-37-2024.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Subarea
21CoEk/37/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, Trnava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E., o zaplatenie 33,19 eur, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 31Er/78/2009-13 zo dňa 13. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie povinného o d m i e t a .
II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol o zastavení exekúcie, II. výrokom uložil povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní odo dňa doručenia uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 5, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008. Vecne dôvodil, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Rozhodnutie Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice, č. k. AA 1790027 zo dňa 11.11.2006 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2006 a vykonateľnosť dňa 27.11.2006. Lehota podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 stanovená pre výkon rozhodnutia začala plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Táto prekluzívna lehota plynie aj počas konania o výkon rozhodnutia a exekučného konania. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods.1 zák. č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 27.11.2009. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 27.11.2006, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo (v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008), kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd prvej inštancie exekúciu
v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd prvej inštancie v zmysle 197 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“). Je nepochybným faktom, že exekučné konanie začalo oprávnene, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorý povinnému ukladal plniť, avšak tento dobrovoľne uloženú povinnosť nesplnil. Správaním povinného (nesplnením povinnosti) došlo k začatiu exekučného konania, ako i ďalšiemu priebehu exekučného konania, ktorého náklady hradí povinný.
2. Proti tomuto uzneseniu výlučne II. výroku podal odvolanie povinný. Argumentoval tým, že si nepamätá, že sa mal dopustiť priestupku. Súdna exekútorka JUDr. Zita Leváková mu strhávala z invalidného dôchodku a dali mu náhradníka súdneho exekútora JUDr. Petra Juhasa, ale že má zaplatiť trovy exekúcie 39,83 eur. Dňa 24.7.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a bol mu ustanovený správca JUDr. Timor Timár, ktorého mu pridelili. Dali mu splátkový kalendár a platí po 14,- eur.
3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmetná pohľadávka zanikla v zmysle § 9b Zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojitosti so zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle uvedeného pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.).
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra 2013) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nebolo možné podať mimoriadne dovolanie (pričom takýmto znením došlo k nahradeniu ustanovenia zakotvujúceho, že proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné). 8. Možnosť vecného prejednania odvolania v exekučnej veci odvolacím súdom je viazaná na objektívny stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu, ako aj na subjektívne oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu.
9. Nová procesná úprava predstavovaná CSP účinným od 1. júla 2016 nemá ustanovenie, ktoré by bolo ekvivalentom pôvodného ust. § 202 ods. 2 OSP (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016) upravujúcom neprípustnosť odvolaní proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní, koncepcia založená na neprípustnosti odvolaní bola zachovaná z toho dôvodu, že v súčasnosti účinný CSP odvolania proti uzneseniam (t. j. vydaným v civilnom procese) v zásade nepripúšťa a uvádza len taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým odvolanie prípustné je, pričom uznesenia vydané v exekučnom konaní do takéhoto výpočtu nepatria. Ak teda Exekučný poriadok v prípade konkrétneho rozhodnutia prípustnosť odvolania nezakladá, odvolanie je neprípustné (na uvedené nemá vplyv, či odvolanie podá, osoba na to oprávnená – účastník konania).
10. Ak z ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 Exekučného poriadku v relevantnom znení) nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, je zrejmé, že odvolanie smerujúce voči výroku napadnutého uznesenia, snažiace sa o zmenu spôsobu vysporiadania sa súdom prvej inštancie s otázkou náhrady trov exekúcie, nebolo prípustné a muselo byť odmietnuté.
11. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. Odvolací súd preto o odvolaní, po prejednaní veci bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), rozhodol podľa § 386 písm. b), c) CSP odmietnutím odvolania (proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné).
13. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré nebolo prípustné proti napadnutému rozhodnutiu (v časti o náhrade trov exekúcie), zavinil povinný, pričom účastníci konania (oprávnený a súdny exekútor) náhradu trov konania nepožadovali a zo spisu im ani nevyplývali. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).